10 zaujímavostí o Veľkej pyramíde v Gíze

Známe arabské príslovie hovorí: “Všetko na svete sa bojí času, len čas sa bojí pyramíd“. A je to pravda. Pyramídy v Gíze sú najstaršie zo zoznamu siedmich divov sveta a sú zároveň jediným z týchto divov, ktorý sa dochoval do dnešných čias. Chufevova pyramída pochádza konkrétne z 26. storočia pnl.

Mnohí mylne tvrdia, že ani dnes za použitia najmodernejších technológií by sme nedokázali takúto stavbu zhotoviť. Pritom americká firma, ktorá postavila mrakodrap Empire State Building, sa ponúkla, že veľkú pyramídu by postavila za 5 rokov. A tak dlho by to trvalo len preto, že by si veľké množstvo ľudí na pracovisku navzájom zavadzalo. Už len z úcty k pyramídam sa ale nič také robiť nebude.

Na stavbe pyramídy nepracovali otroci, ale slobodní občania - roľníci, aj to len štyri mesiace v roku, keď bolo obdobie záplav. Vtedy aj tak nemohli pracovať na poliach a ich motiváciou bolo, že panovník bol považovaný za boha. Vyplácaní boli v naturáliách, ako boli odev, múka, cibuľa alebo ryby.

Sklon stien pyramídy (51 stupňov) zrejme určili na základe toho, že pri tejto hodnote sa zrniečka piesku ešte nezosúvajú z kopy (napríklad pri otočení presýpacích hodín), to isté sa predpokladalo aj u ťažkých vápencových blokov.

Veľká Chufevova pyramída bola bezkonkurenčných cca 3800 rokov najvyššou stavbou sveta, až kým ju nezačali prekonávať gotické katedrály.  Jej pôvodná výška bola 147 metrov, v priebehu stáročí však stratila 10 metrov výšky a dnes meria 137 metrov. Napriek tomu je ešte stále o jeden meter vyššia ako vedľajšia Chefrenova pyramída.

Dnes z Veľkej pyramídy chýba 170 000 m³ vápenca, pretože pre sultánov a miestodržiteľov to bol ľahko dostupný zdroj stavebného materiálu. Pri stavbe takých rozmerov si to ale ani nevšimnete, keďže aj tak dnes obsahuje 2,5 milióna kamenných kvádrov o hmotnosti v priemere 2,5 ton. Nie všetky sú ale tak dokonale opracované, uprostred pyramídy sú aj hrubé kusy s hmotnosťou 15 ton. Na zem táto pyramída tlačí hmotnosťou 6,5 milióna ton.

Vchod dovnútra je zo severnej strany. Dve hrobové komory boli už pod úrovňou zeme a tretia, kde faraóna nakoniec aj pochovali, je približne v tretine výšky pyramídy. Keby si predák z kameňolomu nebol zapísal na jeden kváder meno faraóna, mali by sme problém určiť, komu pyramída patrila, keďže vnútri nie sú žiadne hieroglyfy ani iná výzdoba.

Ešte v 20. storočí bolo možné vyjsť na špičku pyramídy, výstup na vrchol trval asi 1,5 hodiny (je to 200 vrstiev kvádrov výšky asi 1,5 metra). Dnes je to zakázané.

Prekvapilo by vás, čo by ste našli na vrchole. Je tam totiž pamätná tabuľa v nemčine písaná švabachom. Je pre cisára Fridricha IV. Pruského, ktorú tam musel ako vďaku za financovanie svojich výprav umiestniť egyptológ Richard Lepsius. Tiež je tam od roku 2000 kovová konštrukcia, ktorá znázorňuje pôvodnú výšku pyramídy.

Všetky steny pyramídy sú orientované presne podľa svetových strán.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.