10 neopakovateľných zážitkov z Namíbie

Hoci si to veľa ľudí neuvedomuje, Namíbia sa nachádza v rovnakom časovom pásme ako Slovensko. Let trvá obvykle okolo 14 hodín s medzipristátím v Dohe alebo Frankfurte a aj keď človek musí čeliť dlhšiemu letu, únava z letu vás prejde na druhý deň, keďže nemusíte čeliť žiadnemu posunu. Akonáhle som prvýkrát uvidel Namíbiu z lietadla, mal som pocit akoby som sa ocitol v inom svete.

Prvá zastávka je hlavné mesto Windhoek. Od tohto miesta som nemal veľké očakávania, čo je možno aj dôvod, prečo sa mi tu tak veľmi páčilo. Mesto sa nachádza uprostred púšte v suchom prostredí, ktoré nie je ničím výnimočné. Ale miesto samé o sebe dýcha neuveriteľnou atmosférou aj vďaka miestnym ľudom. Ako prvé, som sa vybral na mestské trhy, ktoré na mňa urobili asi najväčší dojem. Miestni ľudia sú veľmi zlatí a otvorení, takže určite sa netreba báť s nimi komunikovať. Dav tancujúcich ľudí na tradičnú hudbu vás zaručene preberie, budete môcť vyskúšať tradičné pochutiny ale aj európsku kuchyňu, ktorá je v hlavnom meste veľmi rozšírená.

Počas mojej návštevy Windhoeku som bol ubytovaný v hoteli Weinberg, ktorý sa síce nachádza okolo 15 minút od centra mesta, ale štvrť, v ktorej sa nachádza, určite stojí za to si pozrieť. Európsky štýl malých kaviarničiek a reštaurácíi ponúka skvelú atmosféru, či už na obed alebo len kávu...Tento výlet bol pre mňa aj úžasným kulinárskym zážitkom. Namibíjci si potrpia na jedle, či sú to miestne pochúťky, často nejaké divé zvieratá alebo rôzne vegetariánske jedlá, ale rovnako obľubujú aj európsku kuchyňu.

Ako možno viete, Namíbia patrí medzi krajiny s najnižšou hustotou populácie. A pokiaľ chcete stihnúť navštíviť čo najviac miest v krátkom časovom úseku, odporúčal by som  použiť leteckú dopravu. Malé lietadielka schopné prepraviť od 4 do 18 ľudí operujú v Namíbii na dennej báze a umožňujú cestovateľom sa rýchlo premiestňovať po krajine. Ja osobne som týmto spôsobom cestoval 6 krát v priebehu 10 dní. Nedá sa ani opísať ako veľa času som ušetril tým, že som miesto 6 hodinovej cesty rozbitou púštnou cestou, nasadol do lietadla a za pol hodinku bol v ďalšej destinácii.

Ak budete mať šťastie na dobrého pilota,  poletí s vami nad zaujímavými miestami, ktoré by ste nemali šancu vidieť zo zeme. Napríklad náš pilot s nami letel ponad piesočné duny, diamantové bane a ukázal nám rôzne iné zaujímavé miesta, ako napríklad oblasť, kde sa zvyčajne vyskytuje veľké množstvo ružových plameniakov.

Po hodinovom lete sme pristáli uprostred púšte, kde na nás čakali z nášho lodgu (názov pre ubytovacie zariadenie) a odviezli nás na ubytovanie. Naobedovali sme sa a podvečer nás zobrali na krátky výlet púšťou. Videli sme pár zvierat ako springboki (druh africkej gazely), alebo púštnych šakalov, ale najmä sme mali šancu zažiť púšť vo farbách zapadajúceho slnka. Skôr než zapadlo slnko sme zastali na úpätí kopcov a tam nám rozložili piknik. Najedli sme sa a popili vínko, počas toho ako zapadalo slnko za hory. Táto mesačná krajina je naozaj majestátna svojimi farbami, či je to počas dňa alebo pri východe a západe slnka. Ako amatérsky fotograf, som mal neskutočne veľa príležitostí zachytiť krásne momenty.

Po príchode na lodge nám dali teplé deky a vankúše naplnené vriacou vodou, ktoré nás mali držať v teple počas noci. V zime (august – október) dokážu teploty klesnúť pod bod mrazu, takže mi verte, keď poviem, že to nie je žiada sranda snažiť sa zahriať v takejto zime. Väčšina domčekov v púšti sú postavané z celoviny alebo rôznych iných materiálov, ktoré nie sú dobrými izolantmi. Preto určite odporúčam, si na noc zbaliť teplé oblečenie.

Druhý deň nás čakal celkom náročný program. Vstali sme skoro, aby sme zastihli duny vo svetle vychádzajúceho slnka. Bohužiaľ sme nemali šťastie a mali sme zatiahnutú oblohu, ktorá inak býva jasná asi 350 dní v roku. Prvý bod v programe bola Dune 45, čo je jedna z prvých dún po ceste, veľmi zaujímavá tvarovo a je to skvelá duna hneď na začiatok, pretože nie je veľmi náročné ju vyjsť a aspoň si človek vyskúša aké to je liezť po dunách.

Neskôr sme sa presunuli pod hlavnú atrakciu a tou je duna Big Daddy, ktorá patrí medzi najväčšie duny na svete a nachádza sa hneď vedľa Deadvlei (v preklade „mŕtve údolie“). Výstup na túto dunu je určite o niečo náročnejší ako na Dune 45, ale nemal by to byť pre nikoho veľký problém. Tento výstup zaberie väčšine ľudí od 40 minút do 1 hodiny. Skutočnou odmenou pre mňa bolo keď som vyšiel na vrchol a uvidel ten krásny výhľad na všetky strany púšte. Cesta dolu išla po hrane duny, ktorá viedla do Deadvlei. Vyskúšal som miestny zvyk, ktorým je beh dole dunou a bolo to ozaj oslobodzujúce. Deadvlei je magické miesto, niektoré stromy sú tu staršie ako 900 rokov, a to vďaka suchému podnebiu, že sa ešte nerozložili. Kontrast medzi bielou podlahou, oranžovými dunami a zvyčajne modrou oblohou vytvárajú scenériu, ktorá priťahuje fotografov z celého sveta.

Zo Sossusvlei sme sa presunuli na juh do privátneho lodgu , s názvom Wolwedans private camp, ktorý sa nachádza v úplne rozdielnom púštnom prostredí ako Sossusvlei. Táto časť krajiny je prevažne kopcovitá a striedajú sa tu oblasti s oranžovým pieskom a bielou vysušenou pôdou. Aj čo sa týka návštevnosti, bolo toto miesto oveľa prázdnejšie a pokojnejšie ako zvyšok Namíbie.

Hneď po prílete sme išli na jazdu na koňoch po púšti. Netreba mať žiadne skúsenosti na to, aby ste si mohli zajazdiť, ale pokiaľ máte, bude to pre vás oveľa väčší zážitok. Na niektorých úsekoch sme mohli aj cválať, čo bol pre mňa úplne nový pocit, keďže som nemal veľa skúsenosti s jazdou na koni. A po nejakom čase, sme sa vracali pri západe slnka a na lodgi už na nás čakala pripravená večera. Miestny personál bol strašne príjemný a mali sme aj výborného kuchára. Na raňajky sme si mohli vybrať, čo chceme jesť a obed s večerou pozostávali s viacerých chodov rôznych miestnych špecialít, ktoré vyberal kuchár.

V tejto oblasti sme narazili na nové zvieratá, ako napríklad zebry, oryxy a pštrosy. Vrcholom bolo, že len pár metrov od nášho lodgu sa nachádzalo vodné napájadlo určené pre zvieratá. Jedno ráno si čítam knihu na terase a zrazu vidím ako z diaľky prichádzajú zvieratá a len v úžase sledujem skutočnú Afriku. Na začiatku som nechápal ako je možné, že sa tie zvieratá neboja ísť tak blízko k ľuďom, ale boli už na nás asi zvyknuté. Keď sa večer ochladilo, spravili sme si ohník a sledovali jednu z najsvetlejších nočných oblôh na svete. Mohli sme vidieť aj mliečnu dráhu, ktorá sa dá v Európe vidieť iba zriedka. Táto skúsenosť bola pre mňa asi najvýnimočnejšia, pretože všetky veci perfektne klapli do seba. Mali sme úžasný personál, skvelé jedlo, zvieratá neustále na dohľad a ako bonus oblohu plnú hviezd.

Tu sa prvýkrát dostávame k pobrežiu a krajina nadobúda inú podobu ako hocikde inde v Namíbii. Let do Swakopmundu bol určite najzaujímavejší. Najprv nám pilot ukázal opustené diamantové bane, ktoré sa nachádzali uprostred púšte, kilometre od najbližšej civilizácie. A neskôr sme preleteli nad sfarbenou časťou mora, kde sa ťaží soľ, čo bolo zároveň aj miesto, kde sme videli neuveriteľné množstvo ružových plameniakov.

Pobrežie Swakopmundu je veľmi často zaliate nízkou hmlou, ktorá niekedy pilotom znemožní pristátie, ale väčšinou len treba počkať, kým sa hmla rozplynie. Na druhú stranu, takáto hmla vytvára dokonalú perspektívu pre fotografov, ktorí často navštevujú toto miesto kvôli dramatickej scenérii. Mesto bolo v minulosti kolonizované Nemcami, a to dodnes vidieť na miestnej architektúre, časté sú domčeky s drevenými strechami a oknami v tvare rôznych ornamentov. Toto miesto je jednou z najpopulárnejších destinácií pre cestovateľov, kvôli príjemnej atmosfére a určite aj kvôli tomu, že patrí medzi najcivilizovanejšie časti Afriky.

Lokálna klíma je výrazne odlišná od vnútrozemia, čo mne veľmi vyhovovalo. Teploty sa nachádzajú v rozpätí 10-18 stupňov v zime (august – október) a 15 až 25 stupňov v lete (január – marec). Vďaka takýmto teplotám a vysokej vlhkosti tu nájdete aj iný ekosystém. Na tomto mieste som mal šancu si prvý krát zasurfovať v Namíbii. Odhliadnuc od studenej vody, bol pre mňa tento zážitok neuveriteľný, pretože len pár metrov odo mňa sa vynárali z vody delfíny a tulene a niekedy sa dali zazrieť aj z brehu. Neskôr som videl kolónie tuleňov aj na pláži, kde sa pravidelne slnili hneď vedľa plameniakov.

Toto miesto ponúka množstvo rôznych aktivít, ako napríklad kajakovanie, jazdu po dunách na štvorkolkách, paragliding a množstvo iných. My sme sa rozhodli vyskúšať jazdu na štvorkolkách a bol to ozaj zážitok. Videli sme južnejšiu časť pobrežia, ktorá sa volá Skeleton coast (v doslovnom preklade „Kostrie pobrežie“) a svoj názov získalo vďaka kostrám uviaznutých veľrýb, ktoré tu prišli o život. Neskôr ich ľudia Ovahimby používali na stavbu chát.

Naša posledná zastávka bola Ongava, ktorá sa nachádza na severe krajiny. Táto oblasť sa vyznačuje rozsiahlymi planinami a bohatou divočinou. Jednou z hlavných zvieracích atrakcií Ongavy je jej populácia nosorožcov a žiráf.

Odtiaľto sme podnikli celodenný výlet do Etoshe, ktorá je len hodinu cesty na sever. Táto prírodná rezervácia je domovom veľmi veľa zvierat, akými sú žirafy, zebry, slony, africké gazely a antilopy, púštni šakaly a niekedy aj levy. Takéto safari výlety sa robia v špeciálnych autách, ktoré sú nadvihnuté kvôli bezpečnosti a dá sa z nich vidieť skoro na všetky strany. Zvieratá sme sledovali voľným okom alebo ďalekohľadmi, ktoré si viete požičať na mieste. Rezervácia je naozaj obrovská, takže rátajte s tým, že to zaberie nejaký čas kým ju celú prejdete, ale určite to stojí za to. My sme tu strávili okolo 4 hodín a videli sme všetky zo zvierat, ktoré som spomenul, okrem levov.

Na druhý deň sme sa vybrali ísť pozrieť kmeň domorodých ľudí takzvaný „Bushmen people“, ktorí ešte stále žijú svojim starým tradičným životom uprostred púšte. Táto skúsenosť bola unikátna, pretože nikto z nás nevedel, čo má očakávať. Ale vedeli sme, že do kontaktu s civilizáciou sa pravidelne dostávajú s turistami alebo inými miestnymi, ktorí im z času na čas dovážajú niektoré suroviny. Keď sme došli, čakal na nás guide, ktorý reprezentoval kmeň a zároveň bol jeden z bývalých alebo súčasných členov. Vedel skvele rozprávať po anglicky, pretože sa chodieval z času na čas do mesta a mal prístup ku vzdelaniu.

Rozprával nám o ich zvykoch a spôsobe života, ako sa umývajú, ako si udržiavajú teplo v chladných nociach... A povedal nám, že si domorodých ľudí môžeme fotiť. Na začiatku nám to bolo nepríjemné, ale videli sme, že im to nerobí problém, predsa len mali úplne iné zásady a žili životom, ktorý si my ani nevieme predstaviť. Domčeky mali postavené z hliny a iných prírodných materiálov, ktoré našli a čistili sa pomocou dymu. Ženy sa starali o deti a muži chodili loviť potravu a zbierať suroviny do prírody.

Na konci sme si mohli kúpiť rôzne produkty z dreva a iných prírodných materiálov, ktoré vyrábajú pre turistov. Peniaze neskôr použijú na kúpu surovín, ktoré si nevedia zaobstarať. Bolo úžasne vidieť, ako ešte stále žijú niektorí ľudia a určite odporúčam takýto výlet, aby si človek uvedomil, že nie každý žije tak ako my.

Spočiatku som bol síce skeptický, predsa len človek nevie čo má očakávať od Afriky. Ale akonáhle som pricestoval do Namíbie, moje obavy zmizli, cítil som sa úplne bezpečne a bol som schopný oceniť národné poklady tejto krajiny. Či to bolo úžasné jedlo, skúsenosť s miestnymi ľuďmi, kontakt s divokými zvieratami alebo len samotná krása prírody, Namíbia ma očarila na všetkých frontoch. A ak by sa ma niekto spýtal, či mu odporučím navštíviť túto krajinu, neváhal by som ani sekundu.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.