8 dôvodov prečo navštíviť Estónsko

Pobaltie – 3 krajiny v okolí Baltského mora, neďaleko Ruska, súčasť sovietskeho zväzu. Takmer všetky zájazdy, ktoré sem chodia, sú spojením všetkých troch krajín – Estónska, Lotyšska a Litvy. A človek má pocit, akoby to bolo jedno a to isté, prinajmenšom veľmi podobné. Chyba. Nie sú podobné. Jazykovo, povahovo, mnohokrát ani historicky. A keď sem prídete, tak vám miestni, v ktorejkoľvek krajine budete, nebudú spomínať to, čo majú navzájom spoločné. Budú spomínať to, v čom sa odlišujú.

Tallinn je jedno z najkrajších stredovekých miest Európy, nie však nejaký historický skanzen. Centrum mesta je neuveriteľne čarovné, priam z historického filmu, keby sme si odmysleli množstvo kaviarničiek, obchodíkov, okolie pomaly zapĺňajú sklenené budovy modernej architektúry. Ani aktivity sovietskych architektov tu nezanechali výraznejšie škody. Kedysi hanzovné mesto – hanza bol obchodný zväzok bohatých severoeurópskych miest, niečo ako cech – pod menom Reval, bola pôvodne osada estónskych kmeňov, od ktorých Vikingovia vykupovali kožušiny a vosk. V 13. storočí sa dostal pod vládu Dánov - Valdemar II. Víťazný tu dal vystavať hrad s katedrálou – navštívte vrch Toompea nad mestom, odkiaľ je fantastický panoramatický výhľad na mesto. Neskôr sa tu vystriedali Nemci, Švédi, a na dlhú dobu nakoniec Rusi. Nevynechajte Radničné námestie, odkiaľ sa dostanete všade v Starom meste, pozrite si tu najstaršiu – a stále fungujúcu lekáreň z r. 1422, kostol sv. Ducha, Dom Čiernych hláv, kde si môžete vypočuť večer koncert komornej hudby, tak populárnej tu v krajine. Určite nevynechajte výstup na vežu kostola sv. Olafa a pozrite si strašidelné mestské príbehy – asi v každom druhom dome tu straší, diabol obcuje s neviestkami, tam zas zamurovávali dievčatá do múrov, hentam behá jazdec bez hlavy. Prejdite sa Katarínskou ulicou – je najkrajšia v meste. Na vrchu Toompea si zas prezrite pravoslávnu katedrálu Alexandra Nevského a estónsky parlament.

Príroda Národného parku Lahemaa je niečo absolútne čarovné. Na rozlohe o veľkosti 460 km štvorcových sa rozprestierajú neobyčajne pôvabné a takmer ľudskou rukou nedotknuté zákutia. Miesto, kam miestni chodievajú zbierať huby a lesné plody, ktoré potom radi využívajú v ich kuchyni, vás očarí. V prípade, že budete mať šťastie a vyberiete sa na dlhšie ako len na krátku povinnú zastávku náučným chodníkom Viru Bog, máte jedinečnú šancu pozorovať miestne losy. Zabudnite však na náročné túry, najvyšší vrch Estónska má len 318 m, tak sa jedná skôr o čarovné prechádzky miestnymi lesmi. Spomínaná bažina Viru bog s náučným chodníkom je jedno z najfotogenickejších miest v parku. Vznikajúc posledných 10 tisíc rokov usádzaním a rozrastaním machov a lišajníkov, je jednou z najkrajších ukážok množstva jazier, ktoré krajina ponúka – je ich tu vraj vyše 1400.

Súčasťou NP Lahemaa sú i mnohými opomínané, no o to čarovnejšie a neturistickejšie rybárske dedinky. Turistov tu nestretáte ani počas najvyššej sezóny. Dedinky ako Vosu, Palmse, no najmä Kasmu, vám rozhodne učarujú. Neskutočne očarujúce miesta a pôvabné zákutia dedinky dopĺňa malé súkromné múzeum, v ktorom sa dozviete o živote miestnych rybárov. Doslova kamenné plantáže za dedinkou ukryté za chodníkom pokrytých machom lemujúci borovice, sú obľúbeným miestom ornitológov. Nevynechajte obrovskú hojdačku v malebnej dedinke Altja, jeden zo symbolov pohanských zvykov, ktoré sú v krajine stále tak populárne. Nájdete tu i príjemné ubytovanie priamo v tradičných drevených domčekoch. Zámok Sagadi neďaleko a bobria náučná cesta Oandu sú už len bonusom v tomto prekrásnom parku, ktorý bol vyhlásený v roku 1971 a je tak prvým národným parkom na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Písal sa rok 1632, keď sa tu švédsky kráľ Gustáv II. Adolf rozhodol založiť univerzitu. Presne tú, ktorá je dodnes symbolom mesta, najuznávanejšiu, najznámejšiu a najlepšiu v celom Pobaltí. Celá história mesta sa odvíja tak od pôsobenia profesorov tu pôsobiacich, ako i od udalostí s ňou spojených. Nástup Ruska a zmena vyučovacieho jazyka, obnova univerzitných budov – súčasťou univerzitného komplexu bola i väznia pre neposlušných študentov, bola tu založená Estónska vzdelanostná spoločnosť, centrum „estónskych štúdii a z mesta sa stalo kultúrne a vzdelanostné centrum nielen okolia, ale i celej krajiny. Dodnes je tu akási rivalita medzi Tartu a Tallinnom. Dnes kozmopolitné mesto plné kaviarničiek, malebné centrum a množstvom sôch a súsoší odkazujúcich na umelecké sklony miestnych je ideálnou zastávkou na oddych v jednom z parkov, kde sa po večeroch usporadúvajú mnohé koncerty a žije to tam naozaj študentsky. Nevynechajte katedrálny vrch a krásne zrúcaniny Toomkirik, mohutnej tehlovej katedrály, botanickú záhradu a múzeum väzenia KGB.

Saarema je synonymom krásy estónskej prírody, pôvabné veterné mlyny Angla, jedno z najčarovnejších miest v krajine prekrásne v ktoromkoľvek ročnom období. Prechádzkami po miestach ako napríklad Koguva alebo Liiva zistíte, že sa nejedná o skanzeny, no o stále živé a obývané dedinky. Okrem kostolíkov, čarovných zákutí a oblastných múzeí nevynechajte jednu z najzaujímavejších destinácii ostrova – meteorický kráter v Kaali. Jeden z mála voľne dostupných meteorických kráterov je romantické miesto, v strede sa nachádza pokojné jazierko a doplnený o neďaleké veterné mlyny je určite dôvod, prečo nebudete návštevu ostrova ľutovať.

Hlboký estónsky vidiek je presne to miesto, kde by ste vedeli natočiť dokumentárny film. Na pohľad o ničom, no po chvíli vás očarí zvyklosťami a históriou miestnych obyvateľov. Čudské jazero je piate najväčšie v Európe a tak nejak tvorí prirodzenú hranicu Estónska a Ruska, s ktorým majú doteraz nie veľmi dobré vzťahy, čomu sa nemožno čudovať. Roky okupácie zanechali svoje. Nielen sovietskej, ale i tej cárskej, a práve počas nej sa na brehoch jazera začali usádzať staroverci – príslušníci ruskej cirkvi, ktorí však odmietli nové pravidlá, ktoré sa v Rusku zavádzali. Dnes dedinky kedysi prenasledované nielen Petrom Veľkým sadia cibuľu a venujú sa rybolovu. Rusko vám bude pripomínať i ženský kláštor v Kuremae, obývaný asi 120 mníškami, kupolovitá stavba ruského sakrálneho štýlu venovaná Panne Márii založená koncom 19.storočia. Súčasťou je 70 hektárový pozemok, nezamŕzajúci ozdravný prameň a starý dub, v ktorom vraj miestni pastieri našli ikonu Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie. V každom prípade, čarovná zastávka cestou na juh.

Narva – kedysi takisto hanzovné mesto založené začiatkom 13.storočia Dánmi sa nachádza na hranici s Ruskom. Možno to nie je povinná zastávka, no pre ľudí, ktorí by si radi odškrtli pocit „jednou nohou v Rusku“, keďže od Ruska a jeho pevnosti Ivangorod vás delí jedine rieka po oboch stranách obsypaná rybármi, je to to pravé. Je to taká reminiscencia starých čias, mestu, v ktorom doteraz žije omnoho viac Rusov, než Estóncov, však chýba ten estónsky šarm, ktorý má Tallinn a Tartu. Na druhej strane je to miesto, v ktorom pochopíte neochotu estónskych úradov venovať sa okrajovým, nechcem povedať „ruským“ mestám v praxi. A možno sa pousmejete nad sochou súdruha Lenina, ktorého ruka však nesmeruje k svetlejším zajtrajškom, ani k Ivangorodu. Smeruje presne na kontajner. Rusi v Estónsku v prípade, že chcú získať estónske občianstvo, musia zložiť štátnu skúšku z estónčiny. V praxi tak však urobí málokto. Práve pre ten vzťah Estónsko – Rusko je Narva zaujímavá.

Presne tak. Množstvo festivalov a najmä hudba. Či už komorná, rocková, disko, alebo tradičná odkazujúca na históriu, priam pohanská. Presne tak. Hudba v živote miestnych odkazuje na históriu a sebaurčenie, na Spievajúcu revolúciu z roku 1989, keď sa národy Litvy, Lotyšska a Estónska spojili a vytvorili ľudskú reťaz, ktorú tvorilo cez 2 milióny ľudí, ako vzdor okk útlaku zo strany ruských okupantov. V Tallinne sa každých 5 rokov odohráva skutočný sviatok hudby – nie, nie je to Eurovízia, hoci i Estónsko tu má svojich víťazov. Na 100 tisíc účastníkov, divákov i 45 tisíc účinkujúcich, sa tu stretne a spieva. Spieva revolučné básne, Najradšej Moja vlasť – moja láska – Mu isamaa on minu arm, starú 150 rokov, keď sa v roku 1869 uskutočnil prvý sviatok týchto piesní v Tartu. Národnostná hrdosť pod útlakom Ruska zanechala nezmazateľné stopy do súčasnosti a festivalu sa zúčastňuje azda celá krajina.

Krajina, ktorá spolu drží, nielen, keď je hudobný festival. Obyvatelia sa masovo zúčastňujú i čistenia krajiny, aktivizujú sa navzájom a spievajú – po tom, ako Estónsko zvíťazilo v roku 2001 v Eurovízii, povedal vtedy estónsky premiér známu vetu „Estónsko si prespievalo cestu zo Sovietskeho zväzu do Európskej únie, kde nám ako krajina v mnohom idú príkladom. Príďte sa inšpirovať!

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.