Aké by to bolo keby... sa bol konal zájazd Miláno a Boromejské ostrovy s našou sprievodkyňou Slavkou, špecialistkou na Taliansko

V skorých ranných hodinách sa stretávame pred Istropolisom a naberáme smer letisko Schwechat. Trochu sa potrápime na automatoch Austrianu, aby sme si vytlačili batožinové lístky a letenky a už rolujeme po dráhe. Let je krátky, trvá tak asi hodinku a ak je dobré počasie, vidíme krásne Alpy. Pristávame na letisku Malpensa – jedno z dvoch Milánskych letísk. Vyfintený vodič v tmavomodrých nohaviciach, modrej košeli s vyhrnutými rukávmi nám naloží batožinu a ideme sa ubytovať. Väčšinou bývame v hoteli v blízkosti centra mesta. Hotely v Miláne sú buď štandardné – čo znamená malá izbička so všetkým potrebným, možno s trochu obstarožným nábytkom alebo tie luxusné, kde za noc dáte 2x toľko, čo za celý zájazd. Zložíme si kufre a ideme do centra. Hotel je v blízkosti hlavnej nákupnej ulice Via Buenos Aires, dá sa teda ísť aj pešo, ale väčšinou využívame metro. Ideme na stanicu Duomo, vychádzame z metra a pred nami sa objavuje úžasná stavba zo 14. storočia, ktorá nám vyrazí dych.

Duomo di Milano je nádherné, vychutnáme si pohľad na tento skvost, ale kým ho objavíme, dáme si dobrý obed či kávičku. Ja zatiaľ odbehnem kúpiť lístky. Keď sa všetci stretneme, ideme do vnútra. Pozrieme si krásne gotické klenby katedrály, miesto kde je hrob patróna Milana Karla Boromejského. Po prehliadke Duoma sa pozrieme do múzea, ktoré je súčasťou návštevy. Krásne artefakty z jeho výstavby a originály niektorých sôch – to všetko si tu môžeme pozrieť a stojí to za to.  Keď vyjdeme von, prejdeme námestie a ideme sa pozrieť do galérie Victora Emanuela – slávnej svojimi luxusnými obchodíkmi. Dve ulice, ktoré sa tu pretínajú, sú zastrešené a secesná kupola v strede to všetko korunuje. V Miláne je miesto, ktoré by nemal obísť žiaden turista, a to je mozaika býka na podlahe práve pod kupolou. Na  „istom“ mieste sa treba 3x otočiť a niečo si priať... Keď vyjdeme z galérie (apropo galéria v taliančine znamená tunel, podchod), prídeme na námestie a tu je miesto, kde vždy dávam hádanku... Ktorá z budov je La Scala – slávna opera? 90% návštevníkov si myslí, že je to budova banky a na budovu, hm, na „najškaredšiu budovu na námestí“ nikto ani len nepomyslí... Je to tak, zvonku nič moc.  Dnes ešte do vnútra nejdeme, už by bolo aj tak zatvorené. Na dnes stačilo, skoro sme vstávali. Necháme si ešte trochu voľna a ideme do hotelu.

Po dobrých raňajkách, kde máme všetko (pre nás Slovákov teda aj šunka, saláma), nás už vonku čaká autobus a ideme do mesta Stresa. Je v blízkostí Álp a hlavne pri nádhernom jazere Lago di Maggiore. Kúpime si lístky a už aj malou loďou vyrážame na ostrovy, ktoré sa tam nachádzajú. Najskôr je to Isola Bella. Toto je najkrajší ostrov a nachádza sa tu jedna z najkrajších záhrad Talianska.

Pozrieme si aj krásnu vilu so štýlovým zariadením a keď vyjdeme von, tak nás vítajú biele pávy, ktoré sa tu voľne prechádzajú a hrdo otvárajú svoje veľké chvosty. Pyšne sa tu nosia a nechávajú sa fotiť. Krásne záhrady vysadené kvetmi sú naozaj pestované s láskou a hlavný altán so sochami je skvostom celého ostrova. Všade vidíme jazero, Alpy, malé mestečká okolo.  V stánkoch si nakúpime rôzne suveníry, kabelky či magnetky, dáme si dobrý obed, kávičku a ideme zase loďkou ďalej. Asi 10 minút plavby a už sme na ostrove Isola Madre. Opäť krásna vila s nádherným nábytkom a nádherný park. Tu sú pávy s krásnymi pestrofarebnými chvostami, nemenej pyšné ako tie u susedov. Pózujú alebo sa schovávajú.

Naspäť sa preplavíme okolo ostrova Pescatori, ten vidíme iba z loďky a ideme do mestečka Stresa. Mondénne mestečko s množstvom luxusných hotelov, ktoré vždy hrdo víta svojich hostí. Uličky sú lemované množstvom kaviarní, ale my už kávičku máme za sebou, tento raz ideme do vinotéky, kde ochutnávame vína z tejto oblasti. K vínku máme aj rôzne špeciality ako syry a rôzne salámy, či prosciutto. Po krásnom dni sa večer vraciame späť do Milána.

Dnes je deň, kedy sa opäť pozrieme do centra Milána. V cene vstupenky do Duomu máme aj prehliadku tzv. Terás. Je to vlastne strecha katedrály, kde sú úžasné vyhliadky ako by sme sa prechádzali v nejakej záhrade. Namiesto trávy je to strecha a stromy, úžasné veže Duoma. Určte nevynechajte túto časť, veď tam ide aj výťah, nie je sa na čo vyhovárať. Pri dobrej viditeľnosti môžeme vidieť aj alpské končiare.

Po tejto krásnej prehliadke striech Duoma ideme hlavnou ulicou Via Dante Alighieri až ku Castello Sforzesco. Známe sídlo Viskontiovcov či Sforzeskovcov. Hrad je zvonka nádherný, vidíme rôzne nádvoria, hradby, dnes už pekne udržiavaný park. Keď som tu v rokoch 1997 – 1999 študovala, veru by som do parku nešla... Bolo to také miesto pre bezdomovcov, dnes je to naopak. Krásny park s množstvom rôznych oddychových zón pre deti. Pozrieme si aj múzeum, pretože tu môžeme vidieť dielo Michelangela – Pieta Rondanini, ale aj Da Vinciho miestnosť – Sala delle Asse, ktorú vymaľoval práve tento majster, keď pobýval v Miláne na dvore Sforzeskovcov. Po krátkej pauze na malý obed či kávičku už ideme do kostola Santa Maria delle Grazie. Tu musíme mať vstup vždy objednaný a veľmi ťažko je vôbec dostať tieto vstupenky. Ak nie je nejaký problém z ich strany, tak sa sem väčšinou dostaneme, ale nezabudnite si vstupenky uhradiť už pri kúpe zájazdu. Prečo? Práve tu je skvost Milána a to Leonardova Posledná večera. Na 15 minút iba 25 osôb môže vidieť túto krásu za veľmi prísnych pravidiel. Pustia nás do vnútra, môžeme dokonca aj fotiť, čo sa predtým nesmelo. Uvidíme slávnu fresku, ktorú Da Vinci namaľoval na stenu tohto kostola.

A hlavne nezabudnite, tie vstupenky si treba objednať hneď pri kúpe zájazdu, lebo inak dostanete odpoveď ako jedna pani, čo vedľa mňa stála, keď som bola voucher vymeniť za lístky.  „Prosím na akú hodinu je voľné miesto na prehliadku?“, odpoveď: „V piatok o 16.15.“. A dnes je pondelok...

Takže, kto ešte vládze ide do Pinacotecca Brerra, je to nádherná obrazáreň, kde vidíme diela svetoznámych maliarov, alebo ideme nakupovať. Metrom sa ľahko dostaneme späť. Via Buenos Aires je tak do 20.00 stále plná otvorených obchodíkov.  Ale Brerru aj tak odporúčam. A čo večera? Risotto giallo – ryža s mozzarellou a šafranom alebo cotoletta Milanese, teda kurací rezeň. Ale aj všetky cestoviny sú v Taliansku výborné.

Posledný deň v Miláne, ale celý, keďže zvyčajne sa vraciame večerným letom až okolo 20.00. Dnes si teda ešte vychutnáme miesto ako Porta Nuova. Metrom sa presunieme iba pár zastávok do novej časti Milána, kde sa architekti vybláznili a mrakodrapy ako Vertikálny les sú dnes stavby oceňované po celom svete. Keď som chodila do školy v Miláne, tu nebolo nič. A dnes... No musíte to vidieť. Zdržíme sa tu iba tak hodinku, len sa poprechádzame, lebo nás ešte čaká ďalší krásny zážitok, a to je návšteva La Scaly. Tento raz už vojdeme do vnútra a pozrieme si nádherné priestory tejto slávnej opery, javisko, hľadisko, múzeum a s túžbou vidieť aj operné predstavenie ideme do ulíc Milána. La Scalu som navštívila, lístok stál vtedy presne toľko, čo cesta z Milana na Slovensko a späť. Ale my sme mali spolužiakov, čo študovali Bell Canto a tí si mohli pozvať vždy jednu osobu, keď spievali v komparze.  Ďakujeme SHENCHI, môj kórejský spolužiak.

Takže teraz je ešte čas na slávne Milánske nákupy, treba sa pokochať výkladmi v „Zlatom trojuholníku“, čo sú 3 ulice plné obchodov tých najslávnejších značiek. Môžete sa ísť pozrieť na Via Buenos Aires, lebo sme ju akosi ani nestíhali. Už sa len stretneme v hoteli a ideme na letisko...

Dnes sú Miláno a celá Lombardia tie najviac postihnuté miesta, takže budem veľmi rada, ak sa do Milána čím skôr vráti život, turisti, radosť a zdravie.

21.5.2020 vyrážame na Vínnu cestu, takže sa vám opäť prihlásim s ďalším pokračovaním Keby bolo keby...

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.