Aké by to bolo keby... sa bol konal zájazd Rím - Amalfi - Neapol s našou sprievodkyňou Slavkou, špecialistkou na Taliansko

Je ráno asi tak 5.00 a už sa všetci stretávame pred Istropolisom, cesta na Schwechat  nám ubehne a už sa aj checkujeme. Zrejme letíme s Austrian Airlines, tak musíme k automatom, ale ja zväčša už mám letenky vytlačené, tak si vytlačíme iba batožinové lístky.  Lietadlo do Ríma letí väčšinou okolo 8.00 a let trvá tak 1 hodinu 20 minút a už pristávame. Z jednej strany vidíme more, lebo Fiumicino – letisko Leonarda da Vinci je kúsok od Tyrrhenského mora. Mikrobus nás odvezie do hotela. Najčastejšie je to hotel Siracusa. Nachádza sa hneď oproti železničnej stanici, čo je v tomto prípade veľmi strategické miesto. Ktorí ste v hoteli boli alebo pôjdete, tak len pre upozornenie - hotel nie je veľmi luxusný, izby sú menšie, ale čisté a všetky možné „proti“ razom vymaže jeho poloha, ktorú oceníme najviac. V hoteli sme len v noci, tak potrebujeme iba to, čo tento hotel má: stanice metra – modrá aj červená linka, vlaková stanica, supermarket, reštaurácie a obchody do 50 m... Keď celý deň chodíme po Ríme a unavení vyjdeme z metra, verte, že nikomu sa nechce chodiť ďalej, a navyše štandard hotelov je rovnaký. Takže ubytujeme sa, môžeme zísť dolu na kávičku do kaviarne Trombetta alebo si niečo kúpiť na obed a okolo 13.00 vyrážame do ulíc...  Sme v Ríme vlastne iba 1,5 dňa, nemôžeme stihnúť všetko a nie je to ani cieľom tohto zájazdu. Užime si to najkrajšie. Takže si kúpime lístky na metro a odvezieme sa 2 stanice. Vystúpime a keď vyjdeme von, udiví nás jeden zo Siedmych divov sveta....Koloseum. Spolu si ho obídeme, ukážeme si koľko je z neho rozobraté, porozprávame čo a ako tam bolo. Či ísť do vnútra? Keď sme na 4 dni v Ríme, je to samozrejmé, ale keď sa tu len takto zastavíme, tak to zväčša kvôli dlhým radom nie je možné stíhať. No každopádne sa pokúsim na preukaz vstup zohnať, keď sa podarí, bez čakania ideme, ak nie, nevadí, pretože z vonka je to tiež úžasné a aspoň viete, prečo sa do Ríma vrátiť.

Pokračujeme k Cisárskym fóram. Ak máme lístky, tak prejdeme cez Fórum Romanum, ak nie, stačí si všetko pozrieť z hlavnej cesty. Uvidíme Cézarovo fórum, Augustovo fórum, či Trajánove tržnice. Okolo pamätníka Victora Emanuella vyjdeme na Capitol a tu si ten krásny pohľad vychutnáme. Fórum sa nám otvorí na vyhliadke za Capitolským palácom. Pozrieme si vlčicu, sochu Marca Aurélia a už ideme dolu k Benátskemu námestiu. Tu pekne vidíme aj Pamätník a po Corse ideme ďalej. Čas uteká, a tak okolo 16.30 – 17.00 prichádzame k Fontáne di Trevi.

Je čas na kávičku alebo zmrzlinu – odporúčam čokoládovú s kúskami pomaranča. Posedíme, pokúpime suveníry, pofotíme a vhodíme mincu. Presunieme sa na Španielske námestie, pozrieme si Španielske schody. Tu máme stanicu metra, a tak po skorom rannom vstávaní a troche Rímskeho maratónu už máme pred sebou iba sprchu, posteľ a dobrý spánok. 

Dnes máme pred sebou celý deň a budeme sa snažiť vidieť to najzaujímavejšie. Ráno sa opäť 2 stanice prevezieme do Lateránu. Pozrieme si tento krásny Lateránsky chrám a vyjdeme si po Svätých schodoch, niekto po vlastných nohách, niekto po vlastných kolenách, ale tak to tu chodí. Potom sa metrom presunieme k Vatikánu. Keďže Vatikánske múzeá nemáme v programe, stačí nám sem prísť aj neskôr, rady do Baziliky sú vždy rovnaké. Pozrieme si námestie Sv. Petra, Kolonádu, a síce si postojíme v rade, ale ideme do vnútra. Pozrieme si najväčší kresťanský chrám, Pietu, sochu sv. Petra, či hrob Sv. Jána Pavla II. a pod kupolou sa nám zatočí hlava – 119 m je predsa len výška, zídeme dolu do katakomb. Kto má záujem môže ísť hore na kupolu. Kúsok výťahom, kus po schodoch, ale stojí to za to. Krásny výhľad na celý Rím. Kto nechce, tak sa trochu poprechádza po námestí, dá si neskorší obed či kávičku, a keď sa stretneme, tak pokračujeme. Prejdeme sa ulicou Via Concilazione, prejdeme k Anjelskému hradu a po Anjelskom moste až na Piazza Navona. Tam sa poprechádzame, pozrieme sochy a ideme k Pantheonu.

Toto je ďalšie stavba, ktorá je úžasná, lebo 9 metrový otvor do nebies je tiež niečo, čo treba vidieť, zažiť. A neverte bedekrom, ktoré tvrdia, že do Pantheonu neprší... Fyziku neoklameme, prší... Raz mi pán aj ten bedeker ukázal, že „je to tu napísané“ a pršalo...  Prehliadku ukončíme na Corse. Kto zvládne, môže sa vrátiť individuálne, veď zo stanice Termini máme hotel hneď oproti, kto nie, pôjdeme spolu. 

Tento zájazd mal byť novinkou a aj ja som sa tešila. Dnes ráno s kuframi, teda „v plnej poľnej“ znovu oceníme polohu hotela Siracusa, ktorá vykompenzuje menšie izby, lebo tancovať v nich sme aj tak nemali kedy. Prejdeme cez cestu a ideme na vlak do Neapolu. Mali sme ísť rýchlovlakom Freccia Rossa, ktorý ide miestami 300 km rýchlosťou a za hodinu a 40 minút sme v Neapole.  Vystúpime na stanici, pozor na vreckárov... Tu nás už čaká mikrobus a odvezie nás do centra mesta. Zastavíme sa pred hlavnou katedrálou sv. Genaria a po prehliadke nás mikrobus vyloží blízko centra Neapolu. Spoločne si pozrieme Castel Nuovo, Divadlo San Carlo a krásnu Galériu, ochutnáme babu či pravú Neapolskú pizzu, pozrieme si Kráľovský palác, kostol san Fracesco Paola a kto netrpí klaustrofóbiou, tak sa pôjde pozrieť do Neapolského podzemia. Je to úžasné miesto, v tufe vytesané úzke chodby alebo obrovské sály, kde sa Neapolčania schovávali aj za vojny. Uličky sú úzke, tmavé, adrenalín na maxime, treba zažiť. No a z mesta pod Vezuvom, ktorý na nás dohliada z každej strany, sa presunieme na hotel. Zvykneme bývať v Sorrente, tak to by bolo super, lebo večer sa ešte môžete poprechádzať uličkami, dať si dobrú večeru a ráno vyrážame ďalej...

Skoré raňajky, dobrý croissant alebo kávička a už nastupujeme do autobusu a ideme na Riviéru... Treba ísť čím skôr, aspoň máme voľné miesta na parkovanie a môžeme si vychutnať aj vyhliadky. Presúvame sa teda najskôr po Sorentskej riviére, po severnej strane Sorrentského polostrova a cestu nám lemujú citrónovníky, krásne zálivy či malé mestečká. Keď prejdeme na južnú stranu, otvorí sa nám nádherný pohľad na Costiera Divina – Božské pobrežie. Zastavujeme sa na vyhliadkach, fotíme, kupujeme suveníry... Keď sa zastavíme na vyhliadke nad Positanom, zastaví sa nám dych a lapáme po ňom aj v obchodíku s keramikou... / vždy tu niečo kúpim... / No a to už ideme zákrutami, po ceste, ktorú lemujú vysoké zrázy, snáď kinedryl zabral, ale vôbec ho nepotrebujete. Keď Herkules hľadal miesto, kde pochová svoju lásku, sľúbil, že ju pochová na najkrajšom mieste na svete... A vybral si toto miesto, preto sa volá podľa víly - Amalfi. Pozrieme si krásnu katedrálu Sv. Andrea, nádherné uličky, ochutnáme limoncello či morské plody v kornútiku...

No a hlavne citróny, tie sú všade, ak vás bolí žalúdok – treba vypiť citrónovú šťavu, ak vás bolí hrdlo – citrónová šťava, ak vás bolí koleno – potrite si to citrónovou šťavou...  Tak tu vraj liečia všetko...  A my sa  presunieme do Pompejí.  Čaká nás asi 2 a pol hodinová prechádzka po meste, ktoré v Rímskom období kypelo životom, až kým Vezuv nepovedal dosť... Zhaslo svetlo, mesto zasypal sopečný prach a tajomstvá Pompejí odkrývame až dnes. Ideme ulicami mesta, pozeráme domy bohatej šľachty, kde pompejská červená žiari, staré obchodíky, kde sa predával tovar, rýchle občerstvenia, kúpele a nevynecháme ani lupanár.  Čo to je? No článok si možno prečítajú aj deti..., tak sa choďte pozrieť sami. „Menu“ je namaľované na stenách.  Pompejské fórum s výhľadom na Vezuv nás uistí, že mali všetko, len šťastie na život nie. Sadrové odliatky už len smutne odpočívajú a sú svedectvom veľkého výbuchu z roku 79. Keď vyjdete z areálu, určite si dajte skvelú pomarančovú šťavu, priamo pred vami vytlačia tie najsladšie pomaranče a pridajte si na osvieženie aj citrón...

Dnes už len presun na letisko, lebo väčšinou letíme okolo 11-tej. Na letisku si ešte kúpte mozzarellu buffala a kľudne si ju môžete zobrať do lietadla, je tak dobre zabalená a uchováva sa boxoch, nezabudnite na Limoncello alebo si dajte na rozlúčku Neapolskú babu...

A 16.5.2020  vyrážame opäť, tento raz do Milána a na Boromejské ostrovy...

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.