Aké by to bolo keby: Veľkonočná Florencia

Priatelia, vitajte všetci na našom Veľkonočnom zájazde, rozhodli ste sa stráviť Veľkonočné sviatky mimo domova a vidieť niečo, nové, krásne, zažiť atmosféru Veľkonočných sviatkov v srdci Toskánska vo Florencii.  Kolíska renesancie, kde renesančné umenia je zhmotnené v podobe sôch, nádherných obrazov či architektúry.

Naša cesta začína na letisku vo Viedni a náš let do Florencie potrvá asi hodinu. Letisko je na okraji mesta,  teda keď naša letová výška  pred pristávaním bude už naozaj nízka, uvidíme z lietadla takmer do vnútra niektorých panelákov a keď majú otvorené okno, tak až do kuchyne,  Raz som z lietadla  videla aj pani ako niečo mieša v hrnci ...... uf.

Vyzdvihneme si batožinu a vychádzame z letiskovej budovy, kde nás už čaká vysmiaty, nagelovaný taliansky vodič, perfektne upravený v tmavomodrých nohaviciach podľa najnovšej módy, v bledomodrej košeli, v čiernej prešívanej bunde a v hnedých kožených topánkach.  Vždy si hovorím, že určite to bude nejaký António, Giusseppe či Lucca. Odvezie nás do hotela v blízkosti centra. Vo Florencii je to zvyčajne hotel B&B Firenze Viale Giovanni Amendola. Ubytujeme sa a vyrážame na prehliadku. Zvyčajne prichádzame cca okolo 15 tej hodiny, takže ak chceme niečo vidieť treba vyraziť čo najskôr.

Prejdeme na druhú stranu a uličkou Via Ghibellina, cca 400 m, prejdeme k domu, v ktorom býval Michalenagello Buonarroti a kde je dnes jeho múzeum. Odfotíme si aspoň jeho bustu nad vchodom a uličkou oproti prejdeme ku kostolu Santa Croce. Táto úžasná stavba z 13. storočia, bola založená Františkánmi a v 50. rokoch 19. storočia dostala nádhernú mramorovú fasádu. Kostol je miestom kde sú dnes pochovaní velikáni Florencie a Toskánska.  Kúpime si vstupenku, dostanete sluchátka a ja mikrofón a vojdeme do vnútra.

Tu si  pozrieme hrobku Michalangela, Galilea či náhrobky Danteho, Da Vinciho, hoci títo dvaja sú pochovaní na iných miestach, pripomínajú si ich tu ako obyvateľov Florencie. Určite si tu povieme pár pikošiek, obzrieme si krásny oltár, kaplnku Pazziovcov, či Medicceovcom. A ani sa nenazdáme, strávime tu niečo vyše hodiny.

Keď vyjdeme z kostola Santa Croce pozrieme si krásne námestie, ukážem vám tabuľky kam siahala voda pri najväčších povodniach a sú naozaj vysoko ... v roku 1966 niečo vyše 4 m. Rieka Arno pri povodniach spustošila celé mesto, hoci dnes vyzerá nevinne, Florenťania majú pred ňou rešpekt. Určite vás už zlákajú malé obchodíky s krásnymi koženými kabelkami .... počkajte pôjdeme na trh tam si určite vyberiete. Dnes sa iba rozbiehame.

A keďže na prvý deň nám spolu s cestovaním do destinácie aj stačilo, užijeme si buď dobrú kávičku v bare alebo si dáme dobrú večeru na ulici Via Giussepe Verdi. Niečo ako cestoviny s pestom genovesse, zeleninový tanier, raviolli plnené špenátom prípadne zelené olivy ... veď je Zelený štvrtok. Ešte sa trochu poprechádzame a každý sám sa ľahko vráti späť do hotela lebo priamo ulica Via Ghibelina nás tam ľahko dovedie. A hneď za hotelom máme potraviny, takže kúpte si čo potrebujete, dobre sa vyspite a zajtra po raňajkách 8.45 vyrážame.

Dobré ránko, ako ste sa naraňajkovali? Tu v hoteli je veľmi bohatý výber, šunka, mortadela, syr, praženica, malé párky, croasanty, vločky, maslo džem či jogurt.  Nezvyklé na talianske pomery. Káva, ako v každom hoteli iba taká „raňajková“. Na dobrú kávu treba ísť do baru. Nezabudnite, že dobré topánky sú základ a vyrážame. Dnes nás čaká celodenná prehliadka, zaberačka na nohy, ale aj pohladenie pre dušu.

8.45 vyrážame na prehliadku. Tento raz to zoberieme z hotela hneď doľava až k rieke Arno na Piazza Piave. Pozrieme si pohľad na protiľahlú stranu mesta tzv. Oltrarno. Je to zelenšia časť mesta, preto vidíme aj záhrady Brandi a miesto kde je Piazza Michalangelo. Aj tam sa pozrieme, ale až pred cestou domov. Popri rieke Arno sa presunieme až k Národnej knižnici. Smutné miesto spojené s povodňou, lebo rieka  Arno vtedy zničila veľké množstvo vzácnych kníh. Znovu prejdeme cez námestie Santa Croce, tento pohľad na kostol Santa Croce nikdy neomrzí. Uličkou Borgo dei Greci sa dostaneme už do centra Florencie, na Piazza Signoria. Cestou míňame staré dielne kde sa spracovávala koža. Prejdeme okolo obchodíku kde všetky predmety sú spojené s jedným významným Toskáncom ... nie je síce pochovaný v Santa Croce, ako slávni umelci, ale určite nejaký spí aj v našich odložených krabiciach s detskými hračkami ... je to Pinocchio a narodil sa iba neďaleko v dedine Collodi, z pod pera Carla Collodiho a podobu mu dal starý chudobný rezbár Geppetto.

Kúsok ďalej nás už víta nádherný renesančný palác Gondi, kde si vysvetlíme základné prvky takýchto palácov, ukážeme vám, kde je múzeum Borgello a po pravej strane už máme starý palác – Palazzo Vecchio.  Prejdeme si na námestie Piazza Signoria. Pôvodne to boli pozemky, ktoré patrili Ubertiovcom, ale nenávisť voči ním bola tak silná, že miesto nechali vydláždiť, aby tam viac už nič nepostavili.  Ale postavili iní ...  Tu nás už čaká Cosimo I – Vojvoda Toskánska, jediná jazdecká socha a Cosimo je na nej ako Rímsky cisár. Za ním je Palác Mercanzia, kde môžeme vidieť erby všetkých florentských cechov a dnes je to múzeum Gucci. Kúsok od Cosima sa nachádza veľká Neptúnova fontána a zasa Cosimo, tentoraz ako Neptún.  Autorom fontány je Ammannati. Či je pekná alebo nie, posúďte sami. Michalenaggelo iba skonštatoval „Ammannati, Ammannati aký pekný kus mramoru si pokazil“.

Okolo miesta, kde bol upálený mních Savonarola prejdeme k Donatelovmu levovi Marzoccovi. Zajatci museli pobozkať jeho pozadie, na znak podradenosti ... no zvláštne zvyky.  Ale levy tu fakt chovali, v podzemí paláca.  Vedľa je socha Judity ako drží v ruke hlavu Holoferna, ale to už všetci aj tak fotíte  Palazzo Vecchio. Tento úžasný palác je symbolom moci. Veža, ktorá je postavená tak aby symbolizovala zdvihnutý prst, bolo sídlom moci Mediceovcov, ale aj miesto, kde niektorí členovia vládnucej dynastie bývali. Pozrieme sa aj do vnútra na nádvorie a uvidíme fresky slávnych Rakúsko – Uhorských miest.  A samozrejme aj Possonia – teda Bratislava. Bol to inak svadobný dar.

Pred palácom hrdo, hoci celkom nahý, stojí David, sústredí sa na boj s Goliášom. Do roku 1873 tam stál ten pravý, dnes sa už presunul do Galérie Accademia, vraj mu bola vonku zima a pršalo na neho,  ale tento ho plne nahradí. Vedľa je ešte veľká socha Herkula, ktorá však vedľa veľkolepého diela Michalanggela úplne zaniká.  Ďalší slávny sochár Benvenuto Cellini tiež skonštatoval, že Herkules vyzerá ako keby mal namiesto svalov vrece melónov.

A už vám dám voľno na tú dobrú kávu, ja zatiaľ idem vyzdvihnúť lístky a znovu sa stretneme pred Dávidom. Ešte si pozrieme sochy v Loggii dei Lanzi – Perzea, či unášané Sabinky. A už máme pred sebou galériu Ufizzi.  Keď poviem, že tu strávime tak 2,5 až 3 hodiny, mnohí sa zatvária, a občas aj zafrflú, že je to málo a zvyčajne po dvoch hodinách prosia, že majú dosť a poďme von :). Neviem kto to povedal, ale platí to vo všetkých veľkých múzeách, ak samozrejme nie ste fanatici či odborníci a idete tam niečo študovať. „Prvú hodinu vnímame, druhú pozeráme a tretia je nanič“.

V galériu Uffizi, najskôr vyjdeme nekonečnými schodmi, ale odmena je sladká, od gotického umenia prechádzame asi 45 miestností, nevynecháme Cimabue, Botticelliho Primaveru či Venušu, Leonardovo nedokončené dielo Klaňanie sa kráľov, Michalanggelovu svätú rodinu, Tizzianove madony, portréty Mediceovcov, ale ani jedinú ženu, ktorá tu má svoje diela a to Artemisia Gentileschi. Vyjdeme z Galérie a vyberieme sa na obed. Neďaleko je pár dobrých reštaurácií, dáme si trochu neskorší obed oddýchneme si a ideme ďalej.

Popod Vassariho chodbu, ktorá vedie z Palazza Vecchio až k Palazzu Pitti prejdeme k Ponte Vecchio. Most kde mali svoje obchodíky mäsiari, a keďže pánom smrad vadil, mohli tu mať dielne iba zlatníci. Tak teda páni si pripravia kreditky a dámy si vyberú ....  a že tu toho zlata je. Ideme ďalej až k palácu Pitti. Palác postavila rodina Pittiovcov a chceli predčiť palác Medičejovcov. Ale pýcha a pád je tu priamo zobrazená, lebo keď sa Pittiovci finančne vyčerpali Medičejovci lacno palác získali. Tu si môžeme vybrať, kto chce si pozrie krásne záhrady Boboli, alebo vnútorné priestory paláca. Určite si tu každý nájde čo ho zaujíma.  Keď sa znovu stretneme, vrátime sa opäť po moste Ponte Vecchio až ku starej malej tržnici a pozrieme si Porcellino.  V preklade prasiatko, ale je to statný diviak. Tu treba položiť mincu na jazyk prasiatka a keď padne do mriežky, určite sa do Florencie vrátite. Ja som vhodila vždy a vo Florencii som bola snáď už 50x a vhodila som aj naposledy, tak Korona rýchlo preč, ja chcem ísť do Florencie.

Už je asi 17.00 hod, nohy bolia, zážitkov veľa, ale aj tak kto ešte vládze navrhujem, aby sme išli na prehliadku Palazza Veccio. Vidieť slávnu miestnosť, kde zasadala Signoria, pohybovať sa v apartmánoch, kde Cosimo či Eleonóra určite stojí za to, v podzemní uvidíme aj starý rímsky amfiteáter.

Kto už nevládze, usadí sa do niektorej kaviarničky a stačí pozorovať bežný život okolo, vychutnať si ako si mesto odfukuje, ako sa strácajú „ jednodňoví turisti“ a zostávajú iba domáci. Treba si dať dobrú večeru (aj keď Florentský steak bude na programe až zajtra ... Veľký piatok nezabúdajme :) ). Potom nás už čaká len  hotel, sprcha, vyložíme si nohy, poposielame fotky a zaspíme. Ráno máme o 8.15  odchod z hotela ... Lucca a Pisa čakajú iba na nás. A ja sa zase teším na svojich klientov zajtra.

Dobré ránko, dnes už si môžete dať na raňajky aj šunku či párky, veď sme Slováci ... veď sa za to nehanbime. Treba sa dobre najesť, lebo dnes si pozrieme dva krásne mestá Luccu a Pisu, ktoré  neskôr patrili pod nadvládu Florencie.

Pred hotelom náš už čaká Toscana bus s vodičom, naposledy to bol Lucca a išli sme do Lucci.... asi hodinku sa vezieme a pozeráme z okna na krásy Toskánska, z diaľnice nič moc, ale krásne dedinky na vysokých kopcoch nám mávajú na cestu.  Vystúpime v meste Lucca, ktoré je trochu na periférii návštevnosti, turisti si zväčša vyberú Florenciu či Sienu, ale veľakrát sa klienti zhodnotili, že „to bola pecka“.  Ako jedno z mála miest si dochovalo hradby a úžasne ich využíva dodnes. Stred historického mesta je vo veľkej miere odbremenený od áut a preto nastupujú bicykle. Hradby sú 12 m vysoké, 4,223 km dlhé a majú 11 bastiónov. Ulicami pokojnej Lucchi prejdeme k domu kde býval slávny Bonviván a operný skladateľ Giaccomo Puccini.  Všetky kaviarničky okolo nesú názov jeho slávny diel. Kávičku si teda môžeme dať v kaviarničke Tosca, Madam Butterfly, Turandot či Bohéma a ozaj dajte si k tej kávičke aj nejaké dolci lucchesi – sladkosti z Luccy, zväčša z marcipánu.

Prejdeme ku kostolu San Michele, ktorý má nádhernú fasádu, len vyzerá ako by bola o jedno číslo väčšia než kostol. Nuž v Lucce došli peniaze a tak z majestátnosti musela trochu ustúpiť. Pozrieme si ešte palác kde sídlila Napoleonova sestra Elisabetta Bonaparte keď bola vládkyňou mesta. V dóme sv. Martina si pozrieme krásne podlahy, kríž či hrobku Ilarie. Po obchodnej ulici, kde nám určite tašku zaťaží minimálne magnetka, ale aj nejaké oblečenie občas uviazne. Je tu úžasná obchodná ulica, ktorej mi ženy určite neodoláme. Centrum mesta je vydláždené kameňom, kamenné paláce a málo zelene, ale Lucca sa vynašla jej symbolom je veža kde rastú stromy.

Prejdeme na námestie Piazza Amfiteatro - podľa mňa jedno z geniálnych námestí. Je to totiž starý Rímsky amfiteáter z prvého storočia, na fasáde môžete vidieť pozostatky starého muriva. Námestie je oválne, presne lemuje starú arénu. Dnes sú okolo námestia domy, bývajú tu ľudia a my si tu dáme skvelý obed či Aperol alebo dobré vínko.  A už ideme na hradby, na vrchu hradiel je totiž cestička, lemovaná stromami, lavičkami a dookola sa môžete prejsť. Z jednej strany mesto, z druhej strany zeleň, vykosená tráva, aby sa nepriatelia nemali kde skryť, keby chceli mesto napadnúť.  A tieto zelené porasty sa stávajú dokonca ihriskom pre súťaže v Metlaballe - sedíte na metle a naháňate loptičku ... nepozerali ste Harryho Pottera? Tak si prejdeme hradby a očarení krásou Lucci sa vrátime do autobusu.

Prejdeme asi 30 minút a už sadáme na parkovisku do vláčika. Šialenou rýchlosťou z nás vyhrká celý obed, kto mal vyskočené stavce, tak si presne sadnú na miesto a kto nie, tak ich ma vyskočené :) a už aj sme pred námestím Piazza dei Miraccoli v Pise.  Z miesta kde nás vyloží vláčik k námestiu ideme okolo veľkého množstva stánkov kde ponúkajú sadrové vežičky, magnetky ale aj dobré kabelky. Občas sa tvárime, že nieeee ale každá ideme domov s nejakou novou kabelkou. No a keď raz zo stánku vybehol tmavší predavač a na môjho strýka po česky promluvil  „Pane ja vás znám vy jste z Prahy a jezdíte 218kou do práce“ ...  tak to bol vtipný a milý zážitok.

No a teraz námestie Piazza dei Miracolli – námestie Zázrakov, vystúpime a už cvakajú aj pokazené fotoaparáty, lebo každý čaká iba na šikmú vežu a tak sa zrazu pred nami ukáže úžasné námestie s krásnym okrúhlym babtistériom, so zvláštnou kupolou, katedrála s úžasnou fasádou a iba kúsok veže vidieť, ako stojí na konci. Čím ideme bližšie, tak sa nám ukazuje ako sa chúďa nakláňa. Nie že by si architekti trochu hegli, nuž stavať na nestálom podklade sa nevypláca a toto je dôsledok. V Pise som bola od roku 1995 do 2019 asi 100x a to som možno pár návštev zabudla pripočítať, ale veža ma vždy fascinuje. Už som ju videla s protizávažiami z olova, s opaskom a lanami uviazanými o okolité budovy až kým ju nepodložili betónovou platňou zospodu ... tak dúfam, že už nepadne, veď odklon bol už takmer 4.8 m. Údaje sa líšia podľa toho kedy je meranie, ale dnes je to niečo cez 4,5 m.

Najskôr si kúpime lístky, pozrieme si Babtistérium – krstiteľnicu, vyjdeme si do kupoly a ak práve dolu spievajú tak môžeme počuť tú úžasnú akustiku. Hneď oproti ideme do katedrály, pozrieme si krásnu kazateľnicu od Nicolu Pisana či mozaiku Krista a už ideme na vežu. Pravda ak máme šťastie a sú voľné lístky, lebo dajú sa kúpiť iba v obmedzenom množstve a presne na čas. Hlavne všetky veci treba odložiť, môžete mať so sebou iba foťák. Vystúpame 293 schodov, náklon sa zvyšuje, ideme točitými schodmi a ešte aj naklonení, to vás poriadne oblbne, ale keď vyjdeme von máme krásny výhľad. Keď zídeme dolu, ešte chvíľu našľapujeme na jednu stranu kým nevyrovnáme hladinu nejakým aperolom, pohárom chianti či dobrou zmrzlinou.

Vrátime sa späť do Florencie, večer kto ešte vládze sa môže ísť poprechádzať do večernej Florencie, lebo aj tá je úžasná. Takže dnes si už môžete dať aj dobrú večeru, pizzu a zajtra vás vezmem na dobrý nedeľný obed na Bistecca Fiorentina ... ráno 9.00 vyrážame.

Včera sme si urobili výlet do iných Toskánských miest, a dnes podľa programu opäť Florencia. Toto úžasné mesto ponúka stále niečo a my sa dnes vyberieme do ďalšej časti mesta, ktorú sme ešte nenavštívili. Celý piatok sme sa pohybovali v časti kde sa nachádzali sídla moci, dnes to bude časť kde bol sústredený náboženský život. Každý deň vyberám inú cestu, aby sme videli niečo iné. Tento raz to bude Via del Angolo, inak stále paralelná ulica s Via Ghibellina, takže nezablúdime. Na začiatku je stará väznica prerobená na moderné centrum a vidíme tu originálne dvere do ciel. Prejdeme Corsom až na Námestie Piazza Duomo.

To už otvárame oči, lebo pred nami sa týči Bruneleschiho kupola, iba druhá, ktorú svet v tom čase mohol vidieť.  Predbehli ich ešte Rimania, ale neuzatvorili ju. Brunelleschi to dokázal a nedá spávať ani moderným architektom. Krásny chrám Santa Maria del Fiore je stavba, ktorú postavili na mieste chrámu Santa Reparata, lebo už nestačil. Chrám začali stavať ešte v 13. storočí, kupola prišla až takmer po 300 rokoch a mramorová výzdoba až v 19. storočí. Druhý najväčší chrám v Taliansku si vás podmaní, biely, ružový a zelený mramor sa tu strieda a vytvára neskutočné obrazy, okolo je biely a zelený, ale nepôsobí chladne a ošumelo a svedok zašlých čias. Naopak už názov Santa Maria del Fiore – Panna Mária Kvitnúca mu dáva túto iskru, naozaj pôsobí úžasne sviežo a čisto. Vo vnútri je to už iné, temnejšia a pochmúrnejšia atmosféra, iba Vasariho krásne fresky v kupoly to trochu osviežujú.  Môj názor, keď vidíte túto stavbu zvonku, vo vnútri čakáte viac. Dlhé rady sa tu vytvárajú preto, lebo do vnútra púšťajú iba pár ľudí hoci kapacita je obrovská.

V 13. storočí sa stavali chrámy, krstiteľnice a zvonice osobitne. Aj tu je to tak. Zvonica, teda veža, tiež nádherné dielo Giotta sa vypína hneď vedľa chrámu. Babtistérium je najstaršia stavba na námestí a krstili tu všetkých Florenťanov. Dokonca mali aj prehľad, lebo ak pokrstili chlapca vhodili čiernu fazuľku, ak dievča bielu ... za rok bola štatistika úplne presná. Babtistérium je krásne aj zvnútra aj zvonka a má troje úžasných dverí. Jedny boli málo, rozhodli sa pridať druhé. Prvé od Niculu Pisana, odrážajú príbeh Jána Krstiteľa a druhé už od Lorenza Gibbertiho Nový zákon. Hoci 23 rokov na nich pracoval, mestská rada rozhodla platiť ho aj naďalej a pridali dvere tretie. Lorenzo ukázal prerod v umení, na Rajskej bráne ukázal perspektívu a príbeh Starého zákona je tu zobrazený na zlatom podklade. Ľudia nemuseli vedieť čítať, stačilo sa pozerať. Lorenzo si dal načas, tentoraz až 25 rokov ale je to jedno z najkrajších umeleckých diel.

Florencia má novinku, nie celkom dobrú, spočíva v tom, že Kumulovaný lístok platný na kupolu, do babtistéria a múzea stojí 18€, ale samostatne sa lístky kúpiť nedajú. Na výstup na kupolu musíte mať lístok presne na určitý čas. Väčšinou sú vstupy vypredané a tak si za 18 € pozriete iba Babtistérium. No ale my zväčšia pri takejto dlhšej návšteve už máme vstupenky vopred zakúpené aj s presným časom.  Ideálne by sme išli teraz hneď v realite musíme dodržať čas, na ktorý bolo voľné. Takže ideme do Babtistéria.  Okolo 500 schodov pôsobí hrozivo, ale sú tam miesta na odpočinok, napríklad keď ste na rímse kupoly vo vnútri chrámu a vtedy ho krásne vidíte. Vydýchame a stúpame úzkym točitým schodišťom až hore. S dychom na konci, ale dvojnásobne sa nám vráti ak prvý raz uvidíme ten úžasný pohľad. Krásne vidíme celé mesto, môžeme pozorovať jednotlivé paláce z výšky, skrátka ak nemáte barle, treba sa sem vyštverať aj štvornožky :).

Keď zídeme dolu, treba oddych. A tu vás vezmem do najbližšej uličky kde sú rôzne reštaurácie a odporúčam vám ako nedeľný obed  Bistecca Florentina, špeciálny steak z mäsa kráv Chianina  čo je špeciálny druh. Porcia obrovská cena tiež, ale keď vás steak neočarí je tu úžasná Pizza v Pizzériu Nutti, ale môžete si dať aj polievku. Taliani ich veľa nejedia ale Ribolita je v Toskánsku typická. A ešte je tu jedna špecialita pre fajnšmekrov ... v neďalekej tržnici predávajú pochúťku lampredotto – teda držky v žemle. Kto má rad pochváli, vraj sú výborné, ja iba informujem, ale pamätám si na jedného klienta, keď sme sa opätovne zišli na zájazde na Sicílii. Povedal mi, že na mňa stále spomína, že tie držky vo Florencii boli úžasné ... a tak sa dobre najeme, oddýchneme a pokračujeme.

Chvíľku si vystojíme rad a pozrieme si Medičejské hrobky, náhrobky Lorenza či Giuliana a samozrejme majstrovské diela Michalangela. Prejdeme okolo miestneho trhu s kožou, dámy hor sa na nákupy, alebo si to nechajte na neskôr, určite niečo pekné vyberiete. Okolo Medicejského paláca s jeho krásnym nádvorím prejdeme znovu na Piazza Duomo a pozrieme si ešte Dómske múzeum. Uvidíme tu originály dverí, rôzne artefakty spojené s týmito krásnymi stavbami.

Je nedeľa okolo 17.00 a už máte voľno, teda šup na tie kabelky, na Aperol, na Chianti, na zmrzlinu  a dobrú večeru. Nádherný večer v centre mesta, stačí blúdiť ulicami mesta, z každej strany sa dokáže vrátiť do hotela, veď sme už objavili tri cesty. Pamätáte v prvý deň po via Ghibellina, druhý deň vedľa Arna a dnes po Corse a Via Angolo. A už poznáme Florenciu. Kľudne si zájdite dnes aj na Signoriu, pozdravte Davida, či Porcelino ešte raz prejdite Ponte Vecchio, je to tu všetko blízko. Ráno o 9.00 hod sa stretneme na recepcii, už s kuframi, teda v „plnej poľnej“, ale ešte pol dňa strávime v Otrarno, teda na druhom brehu Arna a doplníme Florentskú mozaiku. Ďakujem vám a vidíme sa opäť na ďalšom zájazde, hoci zatiaľ takto len virtuálne.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.