Albánsko - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Albánsku rozprávajú:

• Juraj Kordík, sprievodca CK SATUR
• Michal Hertlík, cestovateľ

Gregorová: Albánsko nepatrí medzi hlavné turistické destinácie v Európe, napriek tomu že ponúka množstvo krásnych miest. Prečo to tak podľa vás je?

Kordík: Pretože Albánsku trošku dlhšie trvalo kým turizmus otvorilo. Aj teraz keď sa povie že do Albánska, tak čo o tom vieme, o tom Albánsku?  To je jedna vec, veľmi málo. Druhá vec, ja som tam bol prvykrát tak pred piatimi - šiestimi rokmi som dobrovolničil na Balkáne a aj tie okolité krajiny ako Čierna hora povedali také, že musiš si dať pozor, že mafia, a pozor na obličky a jedno s druhým. Je to skvelá priateľská krajina. Už dávno, oni urobili veľký pokrok čo sa týka toho nielen turizmu, ale života ako takého od toho deväťdesiateho prvého, keď tam padol komunistický režim. Takže bola to povedzme že taká ospalá diera v rámci toho nejakého turizmu alebo návštev. Pritom sa to oplatí, či už by ste chceli isť trekovať po kopcoch, čo je úplne geniálna destinácia. Tak isto tu máte staré historické pamiatky. Máte tam prekrásne kaňony, ktoré môžete splavovať. Jednotlivé mestečká, ktoré sú zapísané tým, že sú v zozname UNESCO. Takže tých miest, vecí, ktoré tam môžete vidieť je naozaj veľa a ešte je krásne, že je taká dostupná a taká najbližšia exotika podľa mňa. V tom kontexte Európy možno Albánsko nie je až také európske ako tá Európa.

Gregorová: A vy Michal ako ste sa dostali do Albánska? Čo Vás motivovalo?

Hertlík: Ja som išiel na študijný pobyt do Bulharska, Erazmus. Počas tohto pobytu bol môj ciel´ nielen prejsť celé Bulharsko, čo sa mi aj podarilo, ale chcel som prejsť aj veľkú časť Balkánu, čo sa mi takisto podarilo. Tie moje kroky neobišli Albánsko, pretože Albánsko je pre mňa taká tá veľmi exotická krajina, nielen na balkánskom polostrove, ale v celej Európe, pretože ako vieme, je to akoby taký most medzi Európou a Áziou. Mieša sa tam európska kultúra s tureckou kultúrou až takou kultúrou, povedal by som, blízkeho východu. Je to tam krásne pomiešané a to ma motivovalo, aby som tú krajinu niekedy navštívil. To sa mi podarilo a som za to veľmi rád a odporúčam vysoko každému jednému turistovi alebo cestovateľovi, aby túto krajinu neobišiel , ale vážne túto krajinu si pozrel. 

Gregorová: Kam by mali viesť jeho prvé kroky?

Kordik: Zrovna tu skončili fotky, ktoré boli z mestečka Berat. Tak tam.  Je to mestečko , ktoré je zapísane v UNESCO. Bývalo to turecké mesto. Volajú ho mesto tisícich okien. Je to prekrásne mestečko v horách nad tým je benátska pevnosť, ktorá je úplne fantastická. Máte odtiaľ prekrásne vyhliadky. Je to veľmi pekné mesto. Máte pocit že sa prechádzate po kamennom meste, keďže to mesto je vybudované z kameňa. Úplne čarovné. Je tam veľa dôležitých ľudí, ako diktátor Hodža, ktorí sa  tam narodili. Prekrásna časť južného Albánska.

Tu sú zábery z Modrého oka. To je tak priesvitná prekrásna voda, že môžete ju isť hľadať do národných parkov v Číne, alebo v Amerike. Ďalšie čo je podľa mňa super. My máme taký zájazd po Albánsku. V júni teraz ideme. Veľmi pekná vec sú tie južanské pláže, ktoré sú dole na juhu, ktoré sú v Saráde. Majú tam prekrásne ostrovy, Ksamilské ostrovy. Kúsok, pár kilometrov cez more, je Korfu. My chodíme na Korfu, ktoré je narvané a preľudnené, hľadáme tam pekné pláže. Keďže idete dolu pod tú Sarándu, 10 kilometrov odtiaľ máte tieto Ksamilské ostrovy  a nemusíte ísť na tie ostrovy, také tri hlavné ale normálne na tom pobreží Jonského mora a je to úplne raj.

Ďalšia vec keď idete smerom na Macedónsko je tam Ochrické jazero. Tiež fantastická vec. Môžete prejsť na druhú stranu do Macedónska. My tam chodíme na dva a pol dňa. Tiež je to tam také čarovné. Máte tam čistú vodu, môžete sa kúpať. Sú tam také staré kostolíky okolo toho. Také tie pohľadnicové zábery.

Ja osobne mám rad Tiranu, ktorú turisti až tak veľmi neocenia,  keď tam idú na jeden deň. Či už ten starý bazár ktorý tam je , alebo to námesteí na ktorom sa deje všetko. Majú tam fantastické múzea. Či už národné múzeum, historické múzeum alebo akékoľvek .Potom samozrejme tá príroda, ktorú môžete navštíviť. Ak máte radi treky je tam nádhera, také tie stesky cyklistické, splavy na krásnych čistých riekach. Neviem či v Európe máme také čisté ako majú Albánci. Môžete ísť niekam hore na sever do Škadavského jazera, prírodnej rezervácie. Tá krajina ponúka toho naozaj veľa aj také tie staré bazáre. Nechcete do Turecka, chcete ísť kto vie kam do islamského sveta? Môžete ísť sem.  Ja som si minule  kúpil koberec, ručne robený. Majú tam veľmi pekné výrobky a ten čas v niektorých miestach akoby na chvíľu zastavil a to trvá už niekoľko sto rokov.

Gregorová: A kde konkrétne ste vy Michal bol v Albánsku?

Hertlík: Ja keď som smeroval do Albánska, tak mojou hlavnou destináciou bolo hlavné mesto Tirana. Pretože keď sa povie Tirana, tak mnoho Slovákov ani nevie čo to je a len malo si zadefinuje, že je to hlavné mesto Albánska. Takže hlavne preto. A keď sa povie napríklad Pariž, každý si predstaví Eiffelovku, Praha si predstaví Karlov most, ale keď sa povie Tirana tak naozaj tí ľudia nevedia, čo si od toho majú sľubovať, alebo čo majú očakávať. A to bol  aj taký ten hlavný motív, prečo som chcel navštíviť tú albánsku metropolu, ktorá je naozaj unikátna. Je takou zmiešaninou Európy a Ázie. Cítiť tam Európu, lebo samozrejme Albánci ako metropolu budujú ako spoločnosti, alebo väčšie  budovy a potom presne zájdete za roh či za nejakú budovu a nájdete tam to typické albánske, čo sa tu vidieť dá. Sú to tie trhy, markety tradičných ľudí.

Pozeráme sa tu na fotku tradičného národného múzea, je neuveriteľné. Sám som tam strávil päť či šesť hodín prezeraním všetkých tých exponátov. Je tam opísaná celá tá história Albánska od staroveku až po súčasnosť. Alebo Socha Skanderberga, čo je v podstate národný hrdina, po ktorom je pomenované námestie, ktoré pár rokov dozadu celé prebudovali. Teraz to vyzerá strašne veľko a Albánci tam trávia strašne veľa času, či už po práci či cez  víkend aj s rodinami Ďalšie moje kroky smerovali do mesta necelú hodinu od Tirany, do mesta Drač, alebo po albánsky Duress. Je to najstaršie a zároveň druhé najväčšie mesto Albánska. Či už pre turistov alebo Albáncov, je to po hlavnom meste prvá destinácia, ktorú si vyberajú. Napríklad na predlžený víkend, jazdia tam hlavne pretože je tam Jadranské more. Vyzerá to tam akoby som bol na americkom Miami, vysoké palmy, piesok, reštaurácie, drahé autá. A tak ďalej. Samozrejme je tam aj štipka tej tradičnosti, ktorú si Albánsko nejakým spôsobom zachováva. Potom moje kroky pokračovali, keďže išli zo stredného Albánska na sever, išiel som do mesta Skader, ktoré sa nachádza pri Skaderskom jazere a Ochridské jazero, ktoré sú dve najväčšie jazerá na Balkánskom polostrove.  A z toho mesta Skadar, je tak  moc historické a cítiť tam strašne dejiny, dá sa ísť do prírody, buď môžete isť k jazerám alebo do prírody.

Gregorová: Aká atmosféra vládne v uliciach Albánska?

Kordík: Ako Miško povedal v uliciach to žije. Oni majú jednu vec. Večer keď sa zotmie tí ľudia chodia. Neviem či ľudia chodia za nejakým cieľom alebo len tak bezcieľne, ale aj keď sa pozriete na letoviská tam ľudia chodia, stále sa tam premávajú zoberú si nejaký kebab do ruky a chodia.  Napr. aj na tom námestí  Skanderbanovom sú vždy ľudia, čím neskôr tým viac.  Albánci sú veľmi priateľskí čo sa týka pohostinstva. Albánsko je o ľuďoch, ktorí Vám nerozumejú niekoľko hodín vám ale stále ponúkajú piť s nimi tú ich kávu. Nikdy som tu nestopoval dlhšie ako dve minúty. Sedíte napríklad v Tirane na námestíčku po ťažkej noci,  po nejakej diskotéke pri pivku a o chvíľku máte ďalšie pivko a vy že ste si nič neobjednali, niekto vám tam len tak zaplatil. Taký ten mýtus Je pravda, že kedysi to bolo, že Lora bolo také to nebezpečné miesto, tie časy sú dávno už preč. Teraz kedy sú bezpečné prechádzky. Dávno sa dalo dostať až do Talianska a tá mafia tam bola cítiť. Dnes sú tu tie bazáry, cítite sa ako na tureckých bazároch, každý vám nalieva rakyu tak ako by bola zadarmo. Podľa mňa tá kultúra je hlavne o ľuďoch ako sú krásne priateľskí.

Hertlik: Presne tak. Ja súhlasím s každým jedným slovom čo povedal Juro. Tá albánska atmosféra  je hlavne o ľuďoch, je to  vysoký temperament a Slováci by si mali brať veľký príklad od Albánska v tomto, lebo tí ľudia naozaj idú do ulíc. Nemusí sa tam nič diať, ale ľudia tam jednoducho idú na to hlavné námestie, alebo sa zatúlate do nejakej uličky a tam je otvorený bazár, alebo sú tam malé kaviarničky. Albánci sú vonku na uliciach a popíjajú kávu alebo čaj. Pijú rakiu, každý Vás oslovuje, ťahajú vás do svojich kaviarničiek, aby ste si s nimi išli vypiť kávu. Počujete tu ich albánčiinu, čo je unikátny jazyk na svete. Celé je to také akoby ste boli v takej albánsko- balkánskej rozprávke. Naozaj to odporúčam každému zažiť, lebo my tu v strednej Európe sme zameraní na ten moderný technologický svet plný inovácií a tak ďalej, ale to Albánsko je naozaj  unikátne v Európe tým, že tá tradičnosť a tá kultúra a všetky tie obyčaje a tie zvyky sa posúvajú na prvé miesto pred tými, ktoré máme tu na Slovensku. Takže to je unikátne a treba to zažiť.

Kordík: Toto je presne krajina kde nájdete dobré cesty a na nich nájdete kozy. Ak máte napríklad radi históriu, ktorá tam je, ak máte radi rímske vykopávky môžete ísť dole do Butríntu. Je to komplexná krajina. Či je to cez to jedlo, či je to cez tých ľudí alebo tú históriu, aj tú novodobú. To je veľmi dôležité. Veľakrát chodíme po tých miestach  a nechcem aby to vyzeralo hlúpo , ale vykopávka, vykopávka, vykopávka a niečo, ktoré navštevujeme na zájazdoch a všetko je to podobné. ale Albánsko bolo tak dlho uzavreté. Je to taká zvláštnosť čo ten diktátor  Hodža viedol. Majú tam kopec takých tých bunkrov.  Je tam vyše 700 tisíc bunkrov. Na krajinu ktorá má 3 mil. obyvateľov a viac ľudí žije v zahraničí ako priamo v tom Albánsku a vy tam máte všade prítomné tie bunkre. Či idete na pláž či do hlavného mesta, všade sú tie bunkre 2 m hlboké, zabetóvané. Tá história nejaká stará, čo je vlastné nová, všade na vás dýcha aj tí ľudia, ako by to tam nebolo. Sú iní, Je to komplexné. To málokedy nájdete,

Gregorová: Je to tam teda bezpečné? Netreba tam predsa len na niečo dávať pozor?

Kordík: Čo ja viem. Vždycky keď som býval v Dúbravke som sa nie vždy cítil bezpečne. Nemyslím si že by vám tam niekto niečo spravil, hlavne v týchto turistických oblastiach. Je to o tom zodpovednom turizme.

Gregorová: Vy ste Michal nemal v Albánsku s ničím problém?

Hertlík: Ja som paradoxne nemal v Albánsku problém.  To je taký ten predsudok , že na Slovensku si myslia, že prídem do Albánska a tam ma okradnú  a zabijú. Vôbec to tak nie je. Možno kedysi to tak bolo. V tomto 21. storočí určite nie. Ľudia vyzerajú inak ako sme zvyknutý lebo sú na ten ázijský spôsob. Ale práveže tým ako vyzerajú sú o to dobrosrdečnejší a láskavejší  a to vás v podstate vtiahne do tej kultúry.

Kordík: Ono je to o tých predsudkoch. Je tam 70% moslimov . Veľakrát keď tam idete to nie je ako že tam idú húfy zahalených ľudí, to nie je Irán. Keď ste  na pláži žena, ktorá nosí búrku, potom tak pozeráte na ňu. To je o tej kultúre. O nejakých tých predsudkoch. Všade sa Vám môže niečo stať, hocikde.

Gregorová: Platí tak pre Albánsko ako pre zvyšok Balkánu, že tam márne človek hľadá nejakú logiku, ako to tam je s nejakým premiestňovaním.

Kordík: Logika tam chýba, ale nie logika tam nejaká je, len nie je naša. Čiže keď chcete cestovať sami tak sa určite nedajte na rozpis autobusov, lebo ten autobus ide tak ako sa vlastne zaplní. Čiže stojíte, máte že odchod o 40 minút, klimatizácia je už vypnutá. Čakáte kým to odíde a  stále nič. Autobus stále nejde, lebo sú ešte dve voľné miesta v autobuse. Potom sa autobus pohne a niekto tam vykrikuje „dures, dures“ potom  niekto naskočí a už autobus ide plynulo.  To prepravovanie je také hocijaké. Je to exotika, ale nie je to zas také, že by ste išli teraz do Grónska. Dá sa tam normálne prepravovať . Každý máme nejakú mentalitu. Dajme tomu radi si dajú kávu keď je čas na kávu, hlavne muži. Tí sú tí čo tam v kaviarničkách vysedávajú, nie ženy. Potom to krásne more z juhu. Je to tam také pomalšie. Oni sa tí Albánci zas tak neponáhľajú.

Gregorová: Čo tam odporúčate zažiť, na vlastnej koži? Čo ste zažili na vlastnej koži? Máte pre nás nejaké kultúrne podujatie alebo možno nejaký gastronomický zážitok?

Hertlík: Ja by som tie kultúrne veci odporučil, lebo ja vždy keď idem do nejakej krajiny, tak tam sú festivaly ako som hovoril. Albánsko je tou najtradičnejšou krajinou ktorú máme v Európe, Albánci pravidelne organizujú nejaké tie svoje festivaly, sú založené na tradičných krojoch. Tieto festivaly sú po celý rok. Treba si to pozrieť, aby keď tam dôjdete, viete kam na festival ísť.

Gregorova: Z toho gastra povedzme?

Kordik: Z toho gastra tak tá kuchyňa je ovplyvnená kadečím, tureckou  kuchyňou, gréckou kuchyňou, alebo iné veci. Mnoho z tých vecí poznáme, napríklad burek, čo je celkom balkánska vec. Čo tu majú celkom srandu je barania hlava, ktorá sa volá keš, to je akoby polievka. Tá ovca alebo barania hlava sa varí dovtedy, až kým to mäso nejde naozaj dobre aj s očami z tej lebky. Potom sa spraví niečo ako vývar aj zo zeleninou. Podáva sa to studené na raňajky a grilované  jahňacie mäsko. Mnohí z tých ľudí sú moslimova, ktorí nejedia bravčové. Takže je to veľa o tých  kozách a tej baranine. Keď som raz stopoval, tak som dostal od jedného deda do daru, popíjal som s ním rakiu. To som bol ešte mladší, vytiahol niečo z mrazáku a dal mi do nepriesvitnej igelitky. Ja som si myslel že som dostal zmrzlinu. Som sa potešil  a potom som si to v aute otvoril a on mi  v tej igelitke dal oholenú mrazenú baraniu hlavu, zodratú. Z hrôzou som na to pozeral a on si ma pritom chcel pohostiť a poctiť. Tiež by som odporučil navštíviť mladým ľudom diskotéku v Tirane. Mám pocit, že tak sa nežije ani na Ibize. A potom ako Mišo povedal veľmi veľa  z tých mnohých festivalov. V každom mestečku sa tam niečo deje. Ani neviete aký festival je v tom ktorom mestečku. Albánska kuchyňa má  svoje korene najmä v Osmanskej ríši a to sa ešte všetko premiešalo. Tie tradície z Osmanskej ríše, teda z Turecka sa premiešali s tou európskou kuchyňou plus  sa albánka kuchyňa ovplyvnila okolitými štátmi. Hlavne teda gréckou kuchyňou, čiernohorskou kuchyňou, najmä aj talianskou kuchyňou, pretože Tirana aj Albánsko bolo chvíľu pod talianskou okupáciou v minulosti. Toto sa tak krásne premieša a vznikne vám tak pestrá farebná kuchyňa, ktorú si ani neviete predstaviť. A Balkán je známy vo svete, aj v Európe, že je tam neskutočná gastronómia a vy sa tam naozaj môžete z chuti najesť za pár drobných na ulici. Či už ochutnáte nejaké pouličné jedlo ako napríklad burek, alebo tureckú baklavu. To  všade v Albánsku je. Potom by som odporučil  jedlo, ktoré je albánske národné. Sú to takzvane albánske bryndzové halušky, pretože to robia v celej krajine. Volá sa to že tavekezy a je to v podstate zmes jahňacieho mäsa s bielym jogurtom. Čo je na Balkáne  tiež veľmi populárne. Dajú sa tam vajcia, niektorí pridávajú ešte iné ingrediencie, ako ryžu a to všetko sa šupne do rúry. A to je také to veľmi tradičné. Aj plnená paprika alebo plnený baklažán to tam strašne letí. Aj na pobreží sú veľmi populárne ryby, alebo morské plody.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.