Arménsko - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

Vypočuť reláciu:

O Arménsku rozprávajú:

• Janka Hromníková, cestovateľka
• Roman Lipták sprievodca CK SATUR

Gregorová: Tak myslím si, že môžeme povedať, že väčšina ľudí o Arménsku už niečo počulo. Väčšina z nich ale nevie o tejto krajine veľa môžete nám ju na úvod nejako predstaviť.

Hromníková: Arménsko je veľmi zaujímavá krajina ktorá sa nachádza medzi Čiernym morom a Kaspickým morom, hraničí s Gruzínskom, Tureckom, Iránom a Azerbajdžanom. Je to bývalá krajina Sovietskeho zväzu ktorá po rozpade sovietskeho zväzu nadobudla samostatnosť, ale história tejto krajiny siaha ďaleko hlbšie do histórie a preto je taká tajomná a zaujímavá.

Gregorová: Myslím si že môžeme povedať že táto krajina netrpí nejakým návalom veľa turistov, má teda ale čo ponúknuť?

Lipták: No je to veľká výhoda, že tam nie je veľa turistov a je tam veľmi pekná príroda, je to vlastne na Kaukaze takže sú tam krásne výhľady a zaujímavá história. Je to prvá krajina ktorá prijala kresťanstvo, nachádza sa tam najstaršie duchovné miesto, kde sa vyrábalo víno, najstaršia topánka na svete sa tam našla, marhule odtiaľ pochádzajú, takže je tam toho veľa a ľudia sú veľmi príjemní, je tam veľké množstvo kláštorov na ktoré sú hrdý pretože si udržali to kresťanstvo napriek tomu, že vlastne tie okolité krajiny už majú iné náboženstvá.

Gregorová: Janka vy všade cestujete na jeepoch, ako ste sa dostali k takémuto druhu cestovania.

Hromníková: Cestovaním na terénnych autách vlastne sme spojili naše dve vášne s manželom. Prvou našou vášňou je off-road a vlastne jazda na terénnych autách, ktorej sa venujeme už veľa rokov a druhou našou vášňou je cestovanie. Takže väčšinou keď niekam vyrážame na cesty tak sa buď snažíme pobaliť si náš jeep ktorý máme prispôsobený na takéto cestovanie a na také teda prežívanie cestovateľských zážitkov. Alebo, keď sa snažíme navštíviť krajinu ktorá je vzdialenejšia od Slovenska tak sa snažíme si terénne auto prenajať a v podstate pochodiť tie dané krajiny na prenajatých terénnych autách.

Gregorová: A prečo ste sa rozhodli ísť práve do Arménska?

Hromníková: Do Arménska sme sa rozhodli ísť kvôli tomu, že je to krajina ktorá má nádhernú prírodu ktorá nás veľmi láka a nie je ešte tak veľmi objavená turistami čo my máme veľmi radi pretože my si veľmi užívame práve tie odľahlé časti krajín kam nechodí veľa ľudí lebo nemáme radi takú tú tlačenicu kde človek vlastne musí bojovať o ten svoj kúsok miesta napríklad pred pamiatkou ktorú si chce pozrieť. Takže v Arménsku vďaka tomu že to je ešte taký možno nováčik v turizme si dokážete aj také pekné miesta užívať v takej vlastnej intimite. Lebo veľmi často sa tam človek nachádza sám a je to také príjemné.

Gregorová: A môžete nám teda opísať ako vyzerala tá vaša cesta, aké miesta ste presne navštívili?

Hromníková: No my sme do Arménska v podstate vstúpili z Gruzínska pretože my sme vlastne celú túto našu cestu spojili tak trošku, že vlastne prešli sme Gruzínsko a Arménsko. Čiže my sme vlastne do krajiny vstúpili z Gruzínska, pozreli sme si okrem teda hlavného mesta sme si pozreli niektoré najzaujímavejšie prírodné miesta ako najvyššiu horu Arménska Aragac. Takú najznámejšiu horu
Arménska Ararat aj keď teda Ararat dnes neleží na území krajiny. Pozreli sme si veľa pekných historických miest ako napríklad kláštor Geghard. Prešli sme veľa miest kam sa za normálnych okolností turisti nedostanú pretože sú to práve také miesta ktoré sú celkom odľahlé a ležia dosť ďaleko od bežných asfaltových ciest. To je práve to čo my vlastne pri tých našich cestách robíme že si nájdeme také tie typické miesta v krajine a snažíme sa ich pospájať cestami ktoré vedú mimo asfalt. Počas našich ciest sme prišli na to, že k najkrajším miestam vedú najhoršie cesty a k tomu nám práve to Off Road cestovanie pomáha.

Gregorová: Roman aký okruh Arménska odporúčate vy na prvú návštevu krajiny?

Lipták: Určite odporúčam začať v Jerevane kam sa teda lieta a prípadne sa dá z Gruzínska dostať vlakom do tohto mesta. V Jerevane si vlastne užiť tú atmosféru a potom sa vydať po jednotlivých kláštoroch, ktoré v podstate na prvý pohľad vyzerajú podobne ale každý z nich je iný, má svoju históriu. Dá sa prejsť až ku kláštoru Tatev kde je veľká lanovka ktorá k nemu vedie. Potom sa dá navštíviť jazero Sevan pri ňom sú zaujímavé takzvané chačkary to sú náhrobné kamene veľmi zaujímavé vlastne na tých fotkách ktoré práve išli tak ich bolo možné vidieť. Takisto mesto Ečmiadzin ktoré je taký Arménsky Vatikán je pekné navštíviť. Takže je tam veľa tých miest a práve hory ako kolegyňa spomínala sa dajú navštíviť a mnoho ciest a výhľadov si užiť.

Gregorová: Keby ste mali vypichnúť také vaše obľúbené miesto v celom Arménsku čo by to bolo?

Hromníková: Na mňa veľmi dobre a veľmi príjemne zapôsobilo keď sme sa vydali objavovať cestu pod horu Ughtasar. Je to miesto kam naozaj chodí veľmi málo ľudí pretože od tej bežnej asfaltky je veľmi vzdialené. Dá sa tam dostať buď niekoľko dňovým trekom na pešo alebo sa tam dá dostať terénnym autom takže my sme to teda dali tým druhým spôsobom. Cesta hore je veľmi náročná ale nachádza sa tu pod horou také ľadovcové pleso a okolo sa nachádza veľa kameňov na ktorých sú niekoľko tisíc rokov staré petroglyfy takže je veľmi zaujímavé sa prechádzať vo výške zhruba 3500 metrov popri jazere kde nikto nie je. Kde teda viete podľa tých petroglyfov že kedysi tam ľudia žili a je to úplne ľudoprázdne miesto a užívate si vlastne celú energiu toho miesta a je to naozaj veľmi príjemný zážitok.

Gregorová: A pre vás Roman.

Lipták: Pre mňa nie nejaké konkrétne miesto no všetky tie miesta majú nejakú tú svoju atmosféru a veľmi sa mi páčilo miesto karavan hodvábnej cesty kde máte možnosť vidieť ako pred tými stáročiami fungoval hostinec, ako tam ľudia spali, kde mali ťavy, kde museli strážiť celý tovar ktorý niesli z ďalekej Číny naložení na karavane aby to vlastne bolo bezpečné a nikto ich neprepadol v noci. Takže to bolo také pekné miesto a takisto jazero Sevan.

Gregorová: A aká atmosféra je v hlavnom meste v Jerevan ako to tam vyzerá?

Lipták: Je to príjemné mesto, je z časti historické ale veľká časť vlastne bola postavená po vojne v takej Stalininisticko Arménskej architektúry. Snažili sa použiť nejaké prvky zo starej Arménskej architektúry a vystavali veľmi zaujímavé mesto. Sú tam veľmi príjemný ľudia, majú radi kávu, posedávajú tam veľa v kaviarni a sú tam zaujímavé múzeá ktoré sa určite oplatí vidieť lebo opisujú históriu tohto národa ktorá je veľmi dlhá a strastiplná. Málokto vie práve možno o genocíde Arménskej počas prvej svetovej vojny. Ďalšie veci vlastne ktoré vyformovali tento národ do dnešnej podoby.

Hromníková: Pre mňa bol Jerevan veľmi zaujímavý z toho hľadiska že my úplne neplánovane sme sa do mesta dostali v taký špeciálny sviatok ktorý Arméni oslavujú bol to Bardavar. Je to sviatok ktorý sa oslavuje 98 dní po veľkej noci. A je to sviatok kedy sa v meste strhne šialená oblievačka, je to niečo ako naša veľká noc ale krát asi 1000 kedy naozaj oblieva každý každého. Ženy mužov muži ženy, deti dospelých dospelí deti, oblievajú sa policajti, oblievajú sa starý ľudia a nám sa teda podarilo práve pri jednom z námestí zaparkovať v tento sviatok. Ešte sme teda nevedeli čo sa deje. Vystúpili sme z auta, zobrala som do ruky techniku na fotenie a išli sme sa teda vydať na obhliadku mesta, neprešla som ešte ani tri kroky a zrazu som bola celá mokrá. Z balkóna nado mnou ma nejaký mladý muž oblial vedrom vody tak to bolo také prvé zvítanie s Jerevanom. Nechápali sme čo sa deje tak sme sa pýtali miestneho policajta, že čo sa to tu odohráva. Ten nám teda vysvetlil že je to takýto špeciálny sviatok. Keď sme sa ho pýtali, že prečo sa vlastne ten sviatok takto oslavuje tak povedal no pretože je teplo takže to bolo zdôvodnenie. Ešte ani nedopovedal vetu a už aj on dostal od takých mladých mužov vedro vody na chrbát tak naozaj to bolo veľmi šialené. Tento deň nie je vhodný na nejakú veľkú prechádzku po meste a na obzeranie historických pamiatok, ale naozaj je to veľmi zábavný sviatok keď sa zmierite stým že budete mokrý tak je to úplne super.

Gregorová: A aký sú teda miestni aká je tam atmosféra?

Lipták: Miestny sú veľmi príjemní, nápomocní, práve tým že tam nie je toľko turistov tak máte pocit že sa naozaj tešia, že ste tam, že majú koho pohostiť a naozaj sú príjemný, inteligentný. Nie je tam taká veľmi vysoká životná úroveň mimo Jerevanu a vidieť na uliciach staršie autá ešte zo Sovietskeho zväzu. Tým že vlastne v 90. rokoch po rozdelení Sovietskeho zväzu tam boli nejaké konflikty vojnové čo ich vyčerpalo a vlastne snažia sa finančne dobehnúť tieto straty postupne ale sú veľmi príjemný, milý a nápomocný.

Hromníková: Máme rovnakú skúsenosť obzvlášť keď sme sa pohybovali v oblastiach ktoré sú vzdialenejšie od miest. Pri tom našom spôsobe cestovania sa veľmi často stane, že máme technické problémy, že na aute niečo nevydrží a musíme vyhľadať nejakú technickú pomoc. Tak naozaj boli ľudia veľmi príjemný, veľmi nápomocný a robili všetko preto aby nám pomohli dať autá zase do poriadku aby nás posunuli ďalej. Ľudia sa nás pýtali čo sme v krajine videli či sa nám páčilo takže naozaj k turistom sú veľmi otvorený, veľmi prívetiví.

Gregorová: Pociťovali ste vy veľké rozdiely keď ste odišli z hlavného mesta do zvyšku krajiny.

Hromníková: Určite áno ten zvyšok krajiny je ako v mnohých krajinách ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu a svojim spôsobom asi za čias Sovietskeho zväzu boli možno finančne a rozvojovo podvyživené a teda ako kolega povedal sa snažia ten svoj rozvoj trošku dohnať. Napriek tomu že mnohé dedinky boli naozaj jednoduché tí ľudia tam boli veľmi milý.

Gregorová: A je tam bezpečne?

Lipták: Áno myslím že človek nemá vôbec pocit, že je tam nebezpečne. Ako som spomínal bol tam ten vojnový konflikt s Azerbajdžanom v tých 90. rokoch a je tam prímerie uzavreté. Keď cestujete po Arménsku tak ani sa tam nejako nekradne ani na vás nikto nezazerá, naozaj sú príjemný usmiaty tí ľudia.

Hromníková: Ono naozaj záleží do akej časti krajiny sa človek vyberie. My sme teda počas našej cesty okrem Arménska dostali aj do Náhorného Karabachu ktorý je vlastne zdrojom toho napätia v tejto oblasti. Pretože v podstate začiatkom 90. rokov svojim spôsobom Arménsko zabralo časť územia Azerbajdžanu čo je vlastne teda Náhorný Karabach. Azerbajdžan sa samozrejme tejto časti svojho územia nechcel len tak vzdať takže prebiehala tam celkom dosť ostrá vojna počas ktorej z územia Náhorného Karabachu boli obyvatelia Azerbajdžanskej národnosti nútení odísť. Ostalo tam asi 99% obyvateľstva ale len teda Arménskej národnosti. Bohužiaľ kvôli tomuto sporu aj keď teda je momentálne uzavreté prímerie tak kvôli tomuto sporu tá situácia medzi Azerbajdžanom a Arménskom nie je príliš prívetivá dokonca majú zatvorené hranice takže z Arménska priamo do Azerbajdžanu sa nedá prejsť rovnako sa nedá prejsť ani z Arménska do Turecka. Čiže pokiaľ cestovateľ chce z Arménska prejsť do Azerbajdžanu musí ísť hore na sever do Gruzínska a vlastne z Gruzínska sa dostať do Azerbajdžanu. Dokonca aj situácia medzi Arménskom a Azerbajdžanom je vyhrotená až na toľko že pokiaľ ako cestovateľ si v tom Arménsku niečo kúpite či už je to koňak alebo dokonca aj magnetky a prechádzate potom cez Gruzínsko do Azerbajdžanu tak Azerbajdžansky colníci vám vezmú všetko čo ste si v tom Arménsku kúpili. Dokonca aj keď máte zo Slovenska knižku o Arménsku tak aj tú vám zoberú. Takže naozaj tá situácia je tam vypätá.

Gregorová: A pociťujú to aj turisti, rozprávajú o tom miestny, je to tam nejak cítiť v uliciach?

Hromníková: Moja skúsenosť je že miestny o tom bežne nerozprávajú v Arménsku ako takom pokiaľ sa teda na spor o Náhorný Karabach nezaujímate a tých ľudí sa vyslovene nepýtate. Kde je teda tento spor zmieňovaný bežne je napríklad vo fabrike na výrobu Arménskeho brandy v Ararate. Pretože tu sa nachádza taký zvláštny sud. Volá sa sud mieru ktorý bol myslím že v roku 91 alebo 92 naplnený a odpečatený bude až vtedy keď bude doriešená vlastne situácia medzi Azerbajdžanom a Arménskom v tomto spore o Náhorný Karabach takže vlastne v rámci prehliadky nám sprievodkyňa povedala že toto je jediný sud ktorý by veľmi radi otvorili čo najskôr. Zároveň vlastne za týmto sudom stojí postavených niekoľko vlajok. Jednou z nich je Azerbajdžanská vlajka a bolo nám povedané že je to jediné miesto v Arménsku kde je legálne vztýčená Azerbajdžanská vlajka inač to vlastne na území Arménska nie je povolené.

Gregorová: Ako je najlepšie sa po tejto krajine prepravovať keď teda neberieme do úvahy jeepy, čo odporúčate?

Lipták: Dá sa tam využiť vlaky ktoré tam fungujú nie je tá sieť až taká hustá. Takže najlepšie sú autobusy ktorými sa dá presúvať po jednotlivých miestach alebo minibusy prípadne ísť na zájazd tam je to potom jednoduchšie.

Hromníková: My sme celkom stretávali turistov ktorý stopovali len treba si samozrejme povedať že nato aby sa človek prepravoval stopom musí mať aj dostatočne veľa času pretože tam už teda nejaký harmonogram cestovania sa nedá. Takže stopovať sa dá ale človeku to zaberie viac času.

Gregorová: A cenovo to tam ako asi vychádza?

Lipták: Tie ceny sú nízke, nižšie ako na Slovensku. Dá sa tam najesť za 2-3€ takže naozaj je to oveľa nižšie. Takisto aj to cestovné ako sme hovorili o tom presúvaní sa to je oveľa lacnejšie ako u nás. Tie lístky na autobusy, vlaky sú veľmi lacné.

Hromníková: Rovnako aj čo sa týka vstupov do niektorých pamiatok, niekde sa platí, niekde sa neplatí ale tie vstupné sú veľmi prijateľné a veľmi nízke to je skôr symbolický poplatok než reálne vstupné.

Gregorová: Vy už ste spomínali aj ten koňak, viete nám odporučiť aj viac nejakých tradičných vecí čo sa tam oplatí ochutnať alebo zažiť na vlastnej koži.

Lipták: Tá kuchyňa je veľmi zaujímavá je podobná ako tie okolité krajiny a vtom Kaukazskom regióne alebo blízkovýchodnom by sa dalo povedať používajú veľa jahňacieho mäsa, kozieho mäsa, robia rôzne špízy, paradajky, baklažán na rôzne spôsoby zapekajú a robia potom také chlebové placky na rôzne spôsoby. Jedna z takých najobľúbenejších ktorá mi najviac asi chutila je vlastne placka do ktorej sa dá zmes čerstvých byliniek alebo do jednej placky asi za hrsť tých rôznych byliniek, všetko možné čo nájdete v záhrade alebo čo nájdete po ruke napríklad mäta, petržlenová vňať, medovka, šalvia. No a to sa naseká, naplní a opečie na platni. A potom samozrejme v hroznových listoch buď mäso alebo rôzna zelenina pomixovaná čo je také zaujímavé jedlo ktoré aj v tých okolitých štátoch sa jedáva a načo sa veľmi teším najbližšie keď pôjdem do Arménska je určite Churchkhela to pochádza síce z Gruzínska ale majú to veľa aj v Arménsku. Sú to vlastne vlašské orechy natiahnuté na šnúrke a potom sa dávajú do takého nazval by som to lekváru. Lekvár z hrozna alebo z marhúľ zahustený s múkou a na niekoľko krát sa to tam namočí potom sa to nechá vyschnúť na slnku a veľmi dobre to chutí. Takže to je taká super vec. Takisto sa tam robí ako v tých okolitých krajinách vlastne z bulguru, paradajok, citrónu a z olivového oleja taký jednoduchý recept ktorý si od návštevy Arménska robím často doma takže to určite odporúčam. Samozrejme ten koňak, víno ako sme vraveli. Vlastne to bola najstaršia krajina kde je dochovaná výroba vína doteraz tie dedinky Areni kde našli to prvé vinárstvo tak sa predáva a pestuje víno a je veľmi dobré. Robia víno aj z granátových jabĺk napríklad alebo z marhúľ takže je tam veľa zaujímavostí z tejto oblasti.

Gregorová: Janka vy čo odporúčate?

Hromníková: No pre mňa z takých úplne najjednoduchších jedál bolo absolútne najúžasnejší ich chlieb. Z ciest po svete moja skúsenosť je že je len málo krajín kde mi chlieb naozaj chutí a chutí mi tak ako na Slovensku. V Arménsku bol chlieb naozaj veľmi dobrý je pečený takým zvláštnym spôsobom že vlastne na vnútornej strane pece. Ako kolega hovoril o všetkých tých zeleninových a masových jedlách tak áno Arménsko je krajina v ktorej sa rozhodne nedá schudnúť takže rozhodne sa tam nedá ísť so zámerom že prídem o dve dierky na opasku ľahšia ale čo mne utkvelo v pamäti a rozhodne aj môjmu manželovi je koriander. O tom sa hovorí že koriander si buď zamilujete alebo ho nenávidíte takže my sme bohužiaľ spadli do tej druhej skupiny ľudí, my sme koriandru na chuť neprišli. Bohužiaľ Arméni ho dávajú absolútne do všetkého takže ja už som mala pocit že aj keby som si pýtala krupičnú kašu, že aj tam bude koriander. My už aj keď sme si pýtali jedlo že prosím vás bez koriandra tak tí Arméni proste si našli spôsob ako tam ten koriander prepašovať. Takže to bol pre nás taký zážitok čo sa týka gastronómie, že od návštevy Arménska viem, že koriander nie.

Gregorová: Treba pred cestou do Arménska na niečo špeciálne myslieť, čo sa týka dajme tomu počasia alebo nejakých víz, na čo sa treba pripraviť?

Lipták: To počasie asi od mája do toho októbra je tam príjemné, teda júl a august je tam teplo tie zimy sú chladnejšie takže naozaj ideálne v tú jar leto jeseň tam ísť. Víza tam nie sú potrebné akurát keď sa ide do Náhorného Karabachu.

Hromníková: Pokiaľ sa človek rozhodne spojiť návštevu Arménska s návštevou Náhorného Karabachu je potrebné myslieť na to, že potrebujete víza. Nemusíte si ich ale vybavovať dopredu pretože dajú sa za poplatok zhruba 6,50€ buď priamo v Jerevane alebo môžete hranice prejsť aj bez víz. Na hraniciach si vás policajti zaregistrujú a dajú vám lístok s adresou kde v hlavnom meste Náhorného Karabachu Stepanakert si na ministerstve tie víza vybavíte. Je to polhodinová procedúra s vyplnením jedného formulára a je to veľmi jednoduché.

Gregorová: A odporúčate teda navštíviť aj Náhorný Karabach?

Hromníková: Za to čo sme v Náhornom Karabachu videli ja by som za seba povedala, že určite áno. Je to neskutočne krásny kút sveta s horami, s hlbokými údoliami, s krásnymi starými Monastiermi s horúcimi prameňmi, samotné hlavné mesto je dnes veľmi príjemné miesto ktoré sa už spamätalo z toho vojnového konfliktu ktorý tam je. Treba ale myslieť na to, že v Náhornom Karabachu je tá situácia ešte stále dosť napätá, aspoň my keď sme tam boli tak naozaj sme ten vojenský konflikt videli a cítili na každom mieste. Obchádzali sme dlhé kolóny vojenskej techniky a nákladných áut s mladými vojakmi ktorých viezli do línie stretu a aj keď sa vlastne u nás v médiách o tomto konflikte veľa nepíše tak ja keď som čítala azerbajdžanské denníky online vtom čase keď sme tam boli tak vlastne písali, že dnes bolo prímerie porušené desať krát, dnes bolo prímerie porušené osemdesiat krát. Čo si človek tak čítajúc medzi riadkami vysvetlí, že asi k nejakým potýčkam na hraniciach a v tej línii stretu dochádza. Takže je tá situácia v Náhornom Karabachu pokojná ale so zdvihnutím prstom.

Gregorová: A čo vás tam najviac zaujalo, na čo najviac spomínate.

Hromníková: V Náhornom Karabachu mňa teda osobne veľmi zaujali stretnutia s miestnymi ľuďmi. U jednej rodiny sme bývali, nechceli sme bývať v hotely, chceli sme byť bližšie k ľuďom, vždy to tak robíme v takýchto krajinách. Takže sme sa ubytovali v súkromí, poprosili sme pani domácu aby nám pripravila niečo na večeru tak celá rodina nám zrazu chystala grilovanú večeru, boli strašne zlatý. A zatiaľ nám ich dcéra v podstate rozprávala o Náhornom Karabachu, o tom akým spôsobom ich vlastne Arménsko podporuje, akým spôsobom ich podporujú Arméni žijúci v zahraničí, ako sa snažia túto krajinu dostať tak rozvojovo trošku na vyššiu úroveň. Takže toto sa mi veľmi páčilo toto bolo to stretnutie vlastne s domácimi ľuďmi a príroda, jednoznačne príroda. Tá tam bola veľmi krásna na jednom mieste volá sa to Zuar sa nachádza veľmi zaujímavý horúci prameň ktorý vyzerá ako prírodná vírivka v Travertínovej skale takže to naozaj stojí zato navštívenie a vyskúšanie.

Gregorová: A keď to porovnáte s Arménskom tak je tam tá príroda podobná.

Hromníková: Príroda je tam veľmi podobná, dokonca aj tie chrámy ktoré sa tam nachádzajú sú architektonicky veľmi podobné takže sú tie krajiny veľmi podobné.

Gregorová: Ja vám teda veľmi pekne ďakujem za zaujímavý a inšpiratívny rozhovor a prajem vám všetko dobré.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.