Bajkal - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

Vypočuť reláciu:

O Bajkale rozprávajú:

• Katarína Kožíková Líšková, cestovateľka
• Juraj Kordík, sprievodca CK SATUR

Gregorová: Tak s Bajkalom sa spája mnoho prvenstiev, hovorí sa o ňom ako o najhlbšom jazere s veľmi čistou vodou. Ako ho ale vidíte vy, vašimi očami?

Líšková: Pre nás Bajkal bol vždy veľmi zaujímavá destinácia kam sa vybrať a musím povedať, že keď sme sa tam boli pozrieť tak nesklamal žiadne z našich očakávaní. Bolo to tam celkom autentické ešte také málo komerčné. Pre tých, ktorí majú radi prírodu, a ktorí sa v nej radi pohybujú tak je to určite ideálny cestovateľský cieľ.

Kordík: Tak Bajkal je v prvom rade fenomén, má presne ako bolo povedané veľa tých "naj". Najhlbšie jazero, ktoré je 1642 metrov hlboké, druhé potom Tanganika je to jazero kde je jedna z najčistejších vôd, v podstate do hĺbky 40 metrov je ešte stále vidnieť čistú vodu. Zo sladkovodných jazier je to najčistejšie jazero. Je to jazero, ktoré je zároveň aj najstaršie. Oni uvádzajú, že je to tak 25-35 miliónov staré jazero s tým, že je to stále živé jazero, každý rok tam pribúda voda, pretože sa nachádza v tektonickej oblasti. Existuje predpoklad, že ak si matku zem nepokazíme sami, tak raz by sa z tohto jazera mohlo stať more, alebo dokonca aj oceán. Jazero sa stále prehlbuje a rastie. ďalšia fascinujúca vec je, že žije tu veľké množstvo endemitov alebo živočíchov a rastlín a dokonca až 80% z nich sú endemické, čiže nachádzajú sa iba na Bajkale. Nájdeme tu dokonca aj cicavce, napríklad tulene, čo je ikonický živočích, ktorý žije na Bajkale. Bajkal sa považuje za fenomén, každý keď sa povie, že pôjdeme do Ruska tak si predstaví  Kazaň, Nižný Novgorod a Bajkal. Od Bajkalu má človek očakávania, v podstate nemá nič inšie. Bajkal patrí podľa mňa medzi také tri highlighty a teda aj najnavštevovanejšie miesta v Rusku spolu s Moskvou a Saint Petersburgom. Bajkal je jednoducho ako už odznelo fenomén. 

Gregorová: A čo sú teda hlavné dôvody prečo sa tam niekto vyberie, za čím sa tam cestuje?

Líšková: My sme spojili cestu na Bajkal s Transsibírskou Magistrálou, chceli sme si vyskúšať život vo vlaku. Ja už som nejaké skúsenosti s cestou vo vlaku v Rusku mala a chcela som to ukázať aj môjmu manželovi. Na Bajkal sme sa vybrali preto, ako kolega spomenul, že je to ikonické miesto. Myslím si, že každý cestovateľ ho má na svojom zozname a raz by sa tam chcel ísť pozrieť, no nás tam lákala najmä tá príroda.

Kordík: Tak určite príroda a okrem tej prírody by som spomenul ešte aj zvyky a tradície, ktoré tam sú, keďže je to siedme najväčšie jazero na svete. Treba povedať - nie je to len jazero, sú tam aj ostrovy a to by som tam ja vlastne vypichol, že vy môžete ísť okolo toho jazera, ale je to ťažké. Tie cesty a komunikácie, buďte radi, že máme slovenské cesty také, aké máme. Ale oplatí sa tam navštíviť highlighty ako sú ostrovy. Jeden z tých najväčších je ostrov Olkhon, čo je vlastne tretí najväčší ostrov na planéte v rámci jazier a to je pre mňa osobne asi takýnajväčší highlight. Môžete tam ísť, zastaviť sa na Bajkale a určite nebudete sklamaní aj keď sa pôjdete pozrieť do mesta Irkutsk. Odtiaľ potom sa oplatí ísť do Listvyanka, v okolí je zaujímavá turistická trasa. Ak máte trošku viac času, tak určite sa vám oplatí ísť konkrétne na ostrov Olkhon čo je najväčší ostrov z celkového počtu 27. Olkhon je vyhlásený ako deviate najposvätnejšie miesto v Ázii, pretože je to šamanistický ostrov. Aj Bajkal z historického hľadiska je v prvom rade o nejakých tých prírodných náboženstvách, vďaka ľuďom, ktorí sa tu pohybovali, alebo ktorí tam stále žijú. Na jednej strane jazera máme budhistov a z druhej strany jazera oblasť, ktorú obývajú v podstate šamanisti. Keď si vezmete, najschodnejšia strana Bajkalu je juh. Tu môžete zažiť rôzne šamanistické alebo duchovné veci, ako napríklad vítanie slnka a mnoho ďalšieho. Šamani sú tu stále žijúcim etnikom. Ak sa rozhodnete ísť na juhovýchodnú stranu, tu zas môžete navštíviť najväčší budhistický chrám v Rusku.

Gregorová: Vráťme sa ale ešte k tej ceste na Bajkal, určite to musel byť zážitok ísť Transsibírskou  magistrálou. Môžete nám opísať ako to asi vyzeralo?

Líšková: My sme sa rozhodli, že pocestujeme treťou cenovou triedou ktorá sa volá plackarta. Niektorí cestovatelia majú voči nej výhrady, myslia si, že to nie je až také bezpečné. Ja aj z osobnej skúsenosti môžem povedať, lebo veľa som cestovala aj sama po Rusku vlakom, že z môjho pohľadu je to najbezpečnejšie cestovanie v Rusku a je to práve tým, že tam strácate absolútne nejaké súkromie. To znamená, že minimálne šesť ľudí na vás môže dohliadať, že či je s vami všetko v poriadku. Tá tretia cenová trieda je vlastne akoby otvorený vagón, sú tam také priečky rovnaké ako v kupé ale tie kupé nie sú zavreté a plus ešte máte ďalšie dve lôžka v chodbičke nad oknom a pod oknom takže je to také či chcete alebo nechcete tak určite tam nadviažete nejaké nové vzťahy alebo priateľstvá a to je to čo ja osobne na cestovaní aj vyhľadávam, že vždy sa snažíme rozprávať aj s tými lokálnymi ľuďmi, veľmi ma zaujíma ako tam ľudia žijú, ako sa oni pozerajú na svoj život, ako vnímajú vlastnú krajinu, aká je ich kultúra, aké majú očakávania od života. To sú všetko témy, ktoré s tými ľuďmi rada rozoberám, a potom si to aj porovnávame, že ako je to u nás a vždy je to veľmi zaujímavé myslím si, že pre obe strany. Takže preto sme sa rozhodli cestovať práve plackartou a myslím, že naše očakávania nejak nesklamala. Vo vlaku sme strávili na ceste z Moskvy do Irkutsku takmer štyri dni, bolo to viac ako 89 hodín ale robili sme si aj prestávky: vystúpili sme v Kazaň, spravili sme si odbočku do Toboľsk no a naša finálna destinácia bola teda v Irkutsku. Možno na čo by som upozornila ľudí, ktorí tiež snívajú o tom, že sa vyberú niekedy vlakom po Transsibírskej  magistrále je to, že treba si dobre rozmyslieť ako tie hodiny vo vlaku budete tráviť lebo u nás sme možno zvyknutí, že sa dá celkom pohodlne pozerať z okna lebo u nás je to zaujímavé, u nás sa tá scenéria za oknom stále mení. Ale keď sa vyberiete na Transsibírsku magistrálu tak tam sa tá scenéria za 6000 kilometrov vôbec nezmení. Naozaj sa pozriete von oknom sú tam brezy, o 1000 kilometrov sú tam stále brezy, takže treba si vymyslieť aj nejakú zábavu na ten čas vo vlaku.

Gregorová: Juraj aké sú teda ďalšie možnosti ako sa dostať na Bajkal zo Slovenska?

Kordík: Tak zo Slovenska musíte hlavne letieť do Moskvy a potom odtiaľ môžete ísť vnútroštátnym preletom do Irkutsku napríklad to je taká najschodnejšia cesta. Môžete ísť ako teda Katka povedala tou Transsibírskou magistrálou čo my máme napríklad v programe takisto vlastne, že v rámci Transsibírskej magistrály máme teda možnosť, že 2 dni sú na Bajkale alebo máme takú novinku 8 dní čisto Bajkal a tam vlastne preletíme do Irkutsku, jeden deň strávime v meste potom sa ideme pozrieť vlastne či už na ten Bajkal prídeme takou rýchlou loďou čo trvá asi hodinu po rieke Angara,. Angara je  jediný výtok z 350 riek, ktoré napĺňajú Bajkal, je to jediná rieka, ktorá odtiaľ odchádza, vyteká, prezývaná ako neposlušná dcéra Angara otca Bajkalu. Takže z Irkutska sa môžete priplaviť loďou na Bajkaôl, alebo si môžete spraviť okružnú jazdu železnicou okolo jazera, čo je podľa môjho názoru najkrajšia možnosť. To je vlastne okružná Bajkalská cesta, úsek okolo 80 kilometrov dlhý, popri Bajkalskom jazere, ide o výletnú trasu, ktorá nechodí vždy a musíte si to kúpiť dopredu lístok. Práve z paluby tohto vlaku sa vám naskytnú najkrajšie výhľady na Bajkal a na život na Bajkale. To je to čaro, ktoré spomínala aj Katka. Toto je najdlhšia, najzložitejšia a najkomplikovanejšia trasa, kde bolo množstvo galérií a mostov, pretože to tu ľudia museli stavať v rôznych podmienkach. čo by som ešte vypichol je fakt, že naspäť musíte letieť.

Gregorová: Katka aké boli teda vaše prvé pocity keď ste prišli na Bajkal, prekvapilo vás tam niečo čo ste dopredu možno nečakali?

Líšková: No bolo toho viac. My sme už cestou z Irkutsk na ostrov Olkhon, viezli sme sa v maršrutke kde bolo 12 ľudí a jediný cudzinci sme boli my dvaja s manželom, takže sme tam aj nadviazali nejaké nové priateľstvá. Prekvapilo ma napríklad to, už v tej maršutke, že cestoval tam s nami mladý chalan asi 20 ročný, pre ktorého bol ten Bajkal a možnosť ísť si zarybárčiť na Bajkale, taká vysnívaná dovolenka a rozprával nám ako dlho na to musel šetriť, takže bolo to pre nás také celkom zarážajúce, že tie príjmy tam neboli až také vysoké aby ľudia vôbec mohli rozmýšľať o nejakej zahraničnej dovolenke.Pre nich je vlastne highlight už len ten Bajkal a ísť si tam na tri dni zachytať ryby. Čo nás veľmi prekvapilo bolo, že keď sme sa dostali už k samotnej vode a nastúpili na trajekt tak kým sme boli na súši tak bolo nám celkom horúco. Boli sme povyzliekaní do kraťasov a tričiek, no akonáhle sme vyplávali na vodu tak zrazu sa situácia zmenila a bolo tam veľmi chladno, bajkalský vietor. Okrem toho, že to jazero je najstaršie, najhlbšie tak je aj jedno z najchladnejších. Tam tá teplota vody v lete dosahuje tak okolo 17-19 stupňov a veľmi to cítiť na nej, takže sme poriadne premrzli kým sme iba ten kúsoček preplávali iba na ostrov Olkhon. No a potom my sme neboli iba na Olkhon, boli sme aj na takom odľahlejšom mieste pri jazere Bajkal, v zátoke kde sme boli naozaj uprostred divočiny, je to úplne odrezané od civilizácie, je to bez elektriky, vyrábajú ju tam len pár hodín denne prostredníctvom diesel generátora a tam sme naozaj pocítili silu prírody, že aký je človek maličký keď sa ocitne mimo svojej civilizácie a aký je bezmocný.

Gregorová: A keď už sa človek teda ocitne na tom Bajkale tak kam sa vydať, čo odporúčate?

Kordík: Podľa mňa ostrov Olkhon, čo je taká v podstate schodná cesta, treba si naň ale vyhradiť určitý čas, aspoň dva dni, pretože zas nie je až tak blízko, a treba počítať s tým, že musíte ísť niekoľko hodín dosť zlými cestami, potom si musíte vziať aj trajekt potom na ostrov a tiež musíte prejsť nejakých 45 kilometrov do najväčšej dedinky, v ktorej žije okolo 1300 obyvateľov (na celom ostrove žije približne 1500 ľudí). Na Olkhone je to asi najkrajšie, aj keď si budete študovať aké pamiatky na Bajkale navštíviť, najkôr ich nájdete tu. Myslím, že spomínaná okružná Bajkalská trasa predstavuje jeden z obrovských highlihtov z toho celého jazera a aj Irkutsk samotný je čarovný. Potom môžete trebárs ísť do úst Usť-Orda, čo je regionálne mestečko hlavného nejakého dištriktu, nie je to úplne, že terno, že nájdete obrovské množstvo pamiatok, ale môžete tam ísť po stopách šamanov a veľmi veľa sa tu dozviete o tradíciách a o kultúre ako tu ľudia žijú. Pretože niekde sa tí ľudia predsa vzali a niekto to musel kolonizovať. Kolonizácia sa tu odohrala až v 17. storočí, dovtedy tu vlastne žili iba kočovné kmene, pôvodom z južných častí ako z Mongolska, Burjati alebo tam boli Evenkovia, čo sú takzvaní sobí ľudia žijúci v okolí jazera Bajkal. Títo sobí ľudia, tu majú stále dovolené loviť tulene, čo je inak zakázané. V Usť- Orda sa dozviete o zvykoch šamanov, o tom ako tu ľudia žili, ako pôvodní ľudia osídľovali Bajkal, a že to vlastne neboli Rusi. Prví na tomto území boli Kozáci, ktorí sem prišli po stopách šamanov a pôvodného obyvateľstva. Z Usť- Orda by som odporučil prejsť na spomínaný ostrov Olkhon, tam si pozrieť totemy zdobiace toto územie. Pri týchto totemoch sa stále stretávajú vyznávači šamanizmu z veľkého množstva Ázijských krajín. Takže ja by som povedal presne ako Katka povedala, Bajkal nie je len prírodný úkaz, ale aj takisto kultúrno historický fenomén.

Gregorová: Chcete ešte niečo doplniť Katka, čo by ste ešte vy odporučili, či už všetko bolo povedané?

Líšková: Naozaj to bolo veľmi vyčerpávajúce čo Juraj hovoril. Ja by som možno predsa len odporučila ak niekto má dobrodružnejšiu povahu vydať sa na vlastnú päsť. Už tá infraštruktúra tam je celkom rozvinutá prostredníctvom lodí sa dá celkom dobre pohybovať po Bajkale v tých letných mesiacoch a naozaj nechať sa vysadiť niekde mimo a kde vás vyzdvihnú naspäť.

Kordík: A ešte by som chcel dodať, že kto je naozaj dobrodruh a chce zažiť niečo také nezažité tak mal by Bajkal navštíviť v zime, pretože tam naozaj viete rybárčiť, nájdete tu aj nejaké psie záprahy, autá ktoré vás budú voziť po jazere pretože to jazero trvalo zamŕza a je to naozaj National Geographic naživo.

Gregorová: Ako sa tam pohybujú teploty v zime?

Kordík: No ak máte radi naozaj, že zimu okolo -40. Určite to dáte len treba sa obliecť nie ako keď tam idete v auguste.

Líšková: Myslím, že tá priemerná teplota v zime sa pohybuje od -12 do -27 a to je priemerná teplota.

Kordík: Vo februári je tá hrúbka ľadu najväčšia preto ten február by bol taký najlepší tam miestni hovoria, že začiatok januára úplne nie je taký vhodný ale potom, že ten február, marec je presne čas vyskúšať žiť taký ten iglu život.

Gregorová: A ako je v celej tej oblasti rozvinutý turizmus, ako je to tam s ubytovaním, stravovaním, aké sú tam možnosti?

Líšková: Tak asi bude Juraj na toto vedieť lepšie odpovedať. Ja môžem za nás z našej skúsenosti povedať, že keď som tú cestu plánovala tak som vychádzala hlavne z toho čo bolo dostupné na internete a nebolo tam toho až tak veľa v tej dobe ale nejak sa to tam zorganizovať dalo. Myslím si, že celkom tá infraštruktúra je postačujúca pre potreby štandardného turistu. Viete sa tam ubytovať, viete sa tam prestravovať, viete sa tam pripojiť na internet, takže nie je to úplne nejaká taká exotika a úplná divočina. Hovorím teda konkrétne o ostrove Olkhon.

Kordík: Tak na Olkhon to rastie, je to jeden z top 3 najturistickejších destinácií v rámci Ruska takže samozrejme, že robia sa tam obrovské pokroky aj čo sa týka napríklad toho trajektu, kde sa ešte pred pár rokmi muselo čakať hodiny v hlavnej turistickej sezóne. Teraz tam prídete a ste vypravení za 30 minút, doprava je tam posilnená, a stále sú tu miesta, kde viete byť sami keď si privstanete skôr ráno. Takže naozaj mysy, ktoré sú na ostrove zvládnete úplne bez ľudí len treba si troška privstať. V rámci celého Bajkalu, keď idete do Listvyanka, čo je najturistickejšia dedina, tak tam sa nedá vynechať múzeum Bajkalu, ktoré je vynikajúce. V Listvyanka si môžete vybrať z obrovskej škály ubytovacích zariadení, reštaurácií. Avšak si myslím, že reštaurácia nie je úplne najvhodnejšia voľba, keď ste niekde, kde si môžete dať endemit ako napríklad taký bajkalský omul, čo je jedna z tradičných vecí. Omul sú vlastne ryby údené, pečené alebo akékoľvek iné. čo sa tka Olkhonu môžete tam zostať v homestay, môžete si zobrať nejaký lepší hotel, môžete si zobrať taký nejaký hotel low cost kategórie, výber je na vás. Irkutsk je vzdialený asi 80 kilometrov a ide vlastne už o obrovské mesto, prezývané Paríž východu. Takže možností je tam nadpriemerné množstvo.

Líšková: Ja musím s Jurajom súhlasiť. Naozaj my keď sme boli na Olkhon tak sme využili služby miestneho informačného turistického centra. Oni ponúkali exkurziu po ostrove a vlastne mali sme v jednej osobe šoféra, sprievodcu, aj kuchára a on pokým sme sa my prechádzali po najsevernejšom bode ostrova po myse tak nám pripravil na ražni omula a to bolo fakt jedno z najlepších jedál aké sme na cestách zažili. Z hygienického hľadiska to nebolo nič moc a čuduj sa svete nič nám nebolo a bolo to výborné.

Gregorová: A keď sa ideme pozrieť ďalej tak odporúčate návštevu Bajkalu aj prepojiť ešte s niečím dajme tomu v okolí?

Kordík: Keby som mal čas tak ja by som určite zahol ešte smerom na východ a zastavil by som sa v mestečku Ulan-Ude, bolo by to celkom fajn vypadnúť z Irkutsk. Cesta trvá hodinu lietadlom a nejakých 7 hodín vlakom čo vlastne predstavuje časť Transsibírskej magistrály. Vlakom po tej istej trase sa viete dostať aj do Buriatskej republiky, kde máte možnosť spoznať budhistov, vidieť najväčší datsan - čo je budhistický chrám, ktorý je zárovaň najväčší v Rusku. Buriatska republika je jedna z troch budhistických častí Ruska, je tam prekrásny arbat alebo teda pešia zóna, čarovné drevené domčeky, historické úplne také ako keby ste sa preniesli do Mrázika. Takéto staré, pekné, čisté Rusko. Najväčšou zaujímavosťou mesta je najväčšia busta Lenina, tvrdia, že má 42 ton, no niekde som čítal, že má 12 pretože je dutá, ale každopádne návštevou tohto mesta máte skompletizovanú kultúrno historickú zložku z Bajkalu: že budhistická, šamanistická jedna a druhá strana a aj samotný Bajkal. Myslím, že je keď si pridáte dajme tomu dva dni navyše na Ulan-Ude, čo predstavuje vstupná brána do Mongolska tak neoľutujete. Je to, už ste v podstate Ázia, ale stále ste v Európe. Je to možno väčšia exotika ako očakávate od Bajkalu.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho priateľom.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.