TOP 10 atrakcií na Madagaskare

Antananarivo, malý ostrov Nosy Be pri severozápadnom pobreží, tropický prales, atraktívne prírodné rezervácie, v ktorých žijú poloopice, veľké množstvo endemických druhov plazov a obojživelníkov, pútavá história v meste Ambohimanga či menšie exotické ostrovy si vychutnáte na poznávacom zájazde Madagaskarom.

Ostrov o rozlohe 587 000 km² pre svoju nedostupnosť má po Austrálii druhú najväčšiu zbierku zvierat, ktoré tvoria jedinečný ekosystém. Predovšetkým sa jedná o poloopice – lemury. Iba na Madagaskare si dodnes pokojne žijú také druhy, ktoré nikde inde na svete už nenájdete. Ostrov, kedysi spojený s Afrikou „odplával“ pred viac ako 100 miliónmi rokov, čo iste trvalo milióny ďalších rokov, kým „zakotvil“ na mieste, kde je dnes a to v dĺžke 1600 km a šírke 560 km. Pre jeho červenkastú pôdu sa mu hovorí aj „červený ostrov“. Okrem pobrežnej nížiny ho tvorí aj náhorná plošina a pohorie Tsaratanana s výškou cez 2800 m. Ikonou ostrova sú tiež baobaby a tsingy na severe, čo je zem „bielych kopijí, dýk, nožov a mečov“. Jedná sa o sadrovcové hroty na plošine Ankarana.

Ostrov bol osídlený asi pred 2000 rokmi. Väčšinu obyvateľov tvoria Malgaši, ktorí sa sem prisťahovali z indonézskych ostrovov. Vytvorili malgašský národ, ktorý má svoj jazyk, malgaštinu. Ten je spolu s francúzštinou úradným jazykom. Prví sem dorazili Portugalci, ktorí sa začali usídľovať na pobreží. Na ostrov sa dostali obchodníci z Arábie a neskôr i piráti. Aj keď sa domorodci bránili, v roku 1896 si ostrov podmanili Francúzi. Nezávislosť získal v roku 1960. Hlavným mestom je Antananarivo, ktorému sa zvykne hovoriť aj Tana. Pulzuje v ňom chaos ale i francúzsky šarm. Je plné remeselných trhov, ktoré lákajú nielen k nákupom ale aj ku pozorovaniu tunajšieho života. Záujem budí staré mesto La Haute Ville so šľachtickými sídlami, palácmi a katedrálami.

Meno Móric Beňovský sa v 18. storočí spomínalo nielen na našom území, ale aj vo Francúzsku a na Madagaskare. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. poveril Beňovského za miestodržiteľa tohto ostrova. Keďže sa snažil o ochranu domorodcov, tri severovýchodné kmene ho zvolili za kráľa. Nazvali ho „anpanjakabé“, teda „kráľ kráľov“. Jeho druhá expedícia na ochranu Madagaskaru pred francúzskymi obchodníkmi a otrokármi už úspešná nebola. Zahynul počas krvavej roztržky ku ktorej došlo v roku 1786. Dodnes sa však o našom rodákovi z Vrbového učia aj na madagaskarských školách a je po ňom pomenovaná aj ulica.

Milovníci prírody si ostrov zamilujú. 47 národných parkov, 19 tisíc druhov rastlín a jedinečné zvieratá. Viac ako 100 druhov lemurov na svete má svoj domov práve na Madagaskare, rovnako ako 340 druhov chameleónov a 250 vtáčích druhov. Ešte v 17. storočí tu žil aj najväčší známy vták sveta Aepyomis, raz tak veľký ako pštros. Meral 3 metre, vážil pol tony a kládol 10 kg vajcia. V rezervácii Anlamazaotra sa môžete zoznámiť s lemurom Indri, ktorý je najväčším žijúcim druhom. Pozornosť pútajú aj lemury šedé a hnedé. Na lemurom ostrove vo Vakona Lodge žijú taktiež rôzne druhy. Nenájdeme tu žiadne veľké bylinožravce ani šelmy.

Východná časť ostrova je tropická, vlhká a s monzúnmi. Stred má mierne podnebie a juh je vyprahnutejší. Najteplejšou oblasťou je severozápad. V období sucha, od apríla do októbra sa teploty pohybujú okolo 20℃, v ostatných mesiacoch sú teploty okolo 30℃. Na pobreží sa vyskytujú aj cyklóny.

Keď sa na Madagaskar dostali v roku 1500 prví Európania báli sa divného nočného hluku. Pripomínal im stonanie mŕtvych, ktorým sa v antike hovorilo „lemures“. Tak si malé poloopice s veľkými očami vyslúžili názov lemury. Malgaši ich považujú za posvätné, keďže veria, že sú v nich duše predkov. A naopak, boja sa chameleónov, ktoré gúľajú každým okom osobitne, čo si vysvetľujú tak, že jedno oko pozerá do budúcnosti a druhé do minulosti. Keď vidia pichľavé tenreky žijúce len na Madagaskare, tak ich považujú za šťastie v dome. Poloopica ksukol chvostnatý nazývaný aje-aje je zas zvestovateľom zlých správ pre svoj hrôzostrašný nočný krik.

Mora, mora bude pravdepodobne prvé slovo, ktoré budete od ostrovanov počuť. Značí pomaly, a skutočne na ostrove má všetko svoj čas. Každá z 18 etnických skupín žijúca na ostrove napriek rozdielnym tradíciám a náboženstvu má čas. Skoro 30 miliónové obyvateľstvo Madagaskaru sa zreteľne odlišuje od obyvateľov pevninskej Afriky. Vyznávajú svojich predkov prostredníctvom rôznych kultov a tradícií. Polovica obyvateľstva sú kresťania. Základom živobytia pre väčšinu je najmä poľnohospodárstvo. Pestuje sa ryža, kukurica, batáty, mango, banány, cukrová trstina. Vyváža sa káva, vanilka, klinčeky, bavlna, sisal, tabak a arašidy. V pobrežnej oblasti prevažuje rybolov, kde sa lovia garnáty, tuniaky a homáre.

Madagaskar má pestrú kuchyňu, ktorú ovplyvnili Arabi, Portugalci, Francúzi a obyvatelia Indonézie. Tradičná je ryža, pri pobreží ryby a dary mora, vo vnútrozemí zas riečne kraby a žaby. Obľúbené je kura s kokosom a ryžou, bravčové s krabom alebo krevetami a s bylinkami či opekané údené mäso alebo steak zo zebu. Ostrov je slávny aj pre vanilku, ktorá sa pridáva do mnohých jedál. Indické jedlá majú tiež svoje zastúpenie a to pre pikantné chute a samozrejme karí. V tropickom podnebí si prídu na svoje milovníci exotického ovocia, ako mango, liči, tamarínd, papája, ananás, kokos či banány. Z liči sa tu vyrába aj aperitív, z ryže zas ryžové nápoje. Nosy Be je známe napríklad aj pre výrobu rumu.

Za stred ostrova sa považuje jeho hlavné mesto Antananarivo a centrálna vysočina, kde priemerná teplota sa podobá južnej Európe. V tejto časti ležia aj najrozsiahlejšie ryžové polia. Ryžia nie je na ostrove pôvodná, ale dovlečená z Indonézie a Malajzie pred viac ako tisíc rokmi.

Ryžu Madagaskarčania milujú a jedia ju i trikrát denne. Na raňajky ako ryžovú kašu, na obed a večeru so zebu či s kuraťom. Spotreba ryže na osobu je 120 kg za rok, čo je jedno z najvyšších čísiel pre spotrebu na svete. Dokonca Číňania majú len 70 kg. Pre zaujímavosť, najväčší jedáci sú Vietnamci, a to až 140 kg.

Jednoznačne „pulzujúce srdce“ patrí Antananarivu, ktoré sa delí na horné a dolné mesto, pričom ich spája neuveriteľné množstvo schodov. Zvykne sa mu preto hovoriť „mesto tisícich schodov“. Prejsť ho môžete od francúzskej Ulici Nezávislosti z dolnej časti až po hornú a pritom obdivovať najstaršie domy z 18. storočia a historické centrum Farahovitra. 1 km dlhú Ulicu Nezávislosti, Malgaši považujú za svoju hlavnú promenádu, ktorá je plná kaviarní, reštaurácií, barov a obchodov. A ako zvyknú hovoriť miestni, „ten, kto chce byť na ostrove známy, slávny a videný potrebuje mať obchod práve tu“.

I keď vanilka pôvodne pochádza z oblasti strednej Ameriky, na Madagaskare bola pred viac ako storočím úspešne kultivovaná. A to až do takej miery, že ostrov je dnes najväčším vývozcom vanilky na svete. Ale pred tým, ako „kráľovná korenín“ pristane v Európe, čaká ju dlhá cesta. Vo všeobecnosti rastie všade tam, kde je teplo a vlhko. Najlepšie sa jej darí v severovýchodnej časti Madagaskaru, v regióne Sava. Pri svojom raste presiahne dĺžku až 10 m. Existuje stovky druhov, avšak len z 15 je možné získať tento voňavý zázrak.

Na Madagaskare je to konkrétny druh „Vanilla planifolia“, ktorý až po 4 rokoch začne produkovať zelené struky dlhé 30 cm. Keďže tu nemá svoj domov, musí sa opeľovať umelo. Obdobie kvitnutia začína v októbri/novembri, zber v júli, keď sú struky zelené. Následne sa fermentujú, čomu sa hovorí „proces tmavnutia“. Vkladajú sa do horúcej pary alebo horúcej vody a potom schnú na slnku v ryžových vreckách. Scvrknuté, hnedo-červené olejové struky ďalej schnú na slnku, potom ešte v tieni a dostávajú tak celkom tmavú farbu.

Každý výrobca tu má svoje tajomstvo spracovania vanilky. Struky, ktoré sú nepoškodené na konci procesu spracovania, čo trvá viac ako 1 mesiac, sa predávajú za najvyššiu cenu. Po usušení sa triedia podľa kvality. Na 1 kg sušenej vanilky sú potrebné 3 až 4 kilá čerstvej, zelenej. Samotný zelený struk je horký a vôbec nechutí po vanilke. Po vanilke vám však bude na ostrove chutiť napríklad skvelý banánovo-ananásový krém či malgašské šišky s liči a pistáciovou zmrzlinou alebo aj čokoládový koláč s vanilkovou zmrzlinou. 

Aj Madagaskar sa môže pochváliť krásnymi plážami, ako je napríklad Ile Sainte Marie na severovýchode krajiny. Obmýva ju tyrkysový oceán a lemujú ju palmy a bujná vegetácia. Je tu mnoho kaviarní, reštaurácií a v okolí starobylé domy, ktoré sú svedectvom doby, keď tu žili piráti. Obľúbená a s dobrou infraštruktúrou je pláž Nosy Be s bielym jemným pieskom. 

Na pobreží je veľa hotelov, obchodov, barov, reštaurácií a trhov v etnickom štýle. Je ideálnym miestom aj pre potápanie a šnorchlovanie. Asi 5 km severozápadne od Madagaskaru leží Nosy Komba, ktorému sa pre veľké kolónie primátov hovorí aj ostrov lemurov. Vyniká krásnou plážou, nedotknutou prírodou, kľudom, keďže sa tu nachádza len pár dedín a malý trh s ovocím, zeleninou a rybami. Nenechajte si pri poznávaní Madagaskaru ujsť nádherné západy slnka. 

Ak vás naša ponuka na Madagaskar zaujala, radi vám pri výbere exotickej dovolenky poradíme aj v CK SATUR. 

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.