Čína - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Číne rozprávajú:

• Juraj Kordík sprievodca CK SATUR
• Peter Marko, sinológ

Gregorová: Páni tak Čína to je obrovská krajina konkrétne štvrtá najväčšia na svete, zaberá približne štvrtinu z Ázie. Vy obaja ste tam strávili veľa času tak povedzte nám na úvod ako na vás pôsobí táto krajina.

Kordík: Tak môžeme začať, že pre mňa je Čína krajina kontrastov. Ide tak nejak ruka v ruke chudoba a bohatstvo kedy vlastne mnoho ľudí keď príde do Číny tak vidia Čínsky múr, vidia tie krásne pamiatky a prídete tam a  vidíte ten život. Pre mňa osobne ten život. ktorý je v Číne je úplne najkrajší, taký ten obyčajný čínsky život. Či už idete do Šanghaja medzi mrakodrapy alebo na vidiek čínsky je to úplne niečo iné vždycky. Takže pre mňa je to krajina kontrastov a takisto krajina takých dosť neobmedzených možností, taký čínsky sen.

Marko: Ja by som povedal, že takisto krajina paradoxov z viacerých hľadísk či už je to nejakej geografie, že v Číne dokážeme nájsť úplne všetko či už sú to džungle, púšte. Čo sa týka fauny a flóry je to neobmedzené, čo sa týka histórie tak Čína je niekoľko tisíc ročná história a je úžasná človek tam dokáže nájsť takmer úplne všetko. Súčasná Čína je takisto zaujímavá, takisto môžeme nájsť rôzne paradoxy ktoré Čína prekonáva za posledných 100 rokov. Takže z môjho pohľadu je Čína hlavne krajina paradoxov s rôznych oblastí histórie, zemepisu a celkovo kultúry.

Gregorová: Môžete našim divákom v krátkosti zhrnúť také základné informácie o Číne?

Marko: Čína je jedna z najväčších krajín na svete, hlavné mesto Peking, hovorí sa tam jazykom čínskym ktorý sa nazýva častokrát Mandarínčina alebo povedzme si to spisovná čínština, štandardná čínština. Táto čínština sa rozdeľuje na mnoho dialektov sú to jednotlivé čínske jazyky ale touto čínštinou sa dohovoríte po celej Číne. Na východe sú väčšinou veľké mestá a na západe sa počet populácie zmenšuje čiže Čína je rozdelená na mnoho provincií a v každej provincii dokáže človek nájsť to svoje čo hľadá.

Kordík: Je to vlastne domovom mnohých vecí. Domovom hodvábu, domovom čaju, je to vlastne kolíska histórie. Je úplne jedno do ktorej provincie sa pozriete čakajú vás tam neskutočné chrámy. Ja vždycky hovorím to, že keď idú vlastne turisti snami von tak hovorím sa pozrite my sme ešte v ktorom storočí čakali na nejakého Sama kým ukáže kde sa usadíme a oni už mali vybudovanú Terakotovú armádu niekoľko stoviek rokov predtým. Je to vlastne kolíska civilizácie, je to krajina ktorá nám dala veľmi veľa vynálezov. Nie všetko čo kúpite v Číne a čo si donesiete z Číny je zlá kvalita a je to fake. Ešte vlastne je to druhý najväčší exportér tovaru, prvý najväčší importér čiže to Made in China hýbe svetom ale treba pozerať na to, že čo všetko nám tá Čína dala vlastne kedysi, takže je to naozaj taký prierez a kolíska histórie.

Gregorová: Hovorí sa, že ten kto chce spoznať Čínu by sa mal najskôr zoznámiť s jej kultúrou a odlišnosťami. Vďaka jej rozlohe však povedať, že všetci Číňania sú rovnaký je ako tvrdiť všetci Európania sú rovnaký. Tak ako to teda je?

Kordík: Je pravda, že Čína je vlastne väčšia ako Európa po Ural, čiže musíme tak aj vlastne brať celé to zloženie etnické ako keby. Máme tam mnoho národnostných menšín, máme tam množstvo kultúr, máme tam mnoho dialektov. Takže ktorúkoľvek provinciu alebo autonómnu oblasť by ste si vybrali tak je to niečo úplne iné.

Marko: Treba si uvedomiť, že napríklad už len na tom Slovensku, že na východe sú trošku iný ľudia ako na západe a keď si zoberieme aká je Čína obrovská a má viac ako 50 menšín tak každá menšina má svoj vlastný jazyk, svoju kultúru tak tie rozdiely sú obrovské. Treba povedať, že Číňania to sú väčšina populácie chanovia ktorých je cez 90%. Týchto môžeme považovať za Číňanov ale tí ostatný tie menšiny ktorých je viac ako 50 tak tí majú obrovské odlišnosti. Častokrát by sme ich ani nenazvali lebo nie sú vôbec podobný Číňanom. Takže tieto obrovské krajiny majú tie odlišnosti hlavne čo sa týka kultúr a sú naozaj veľké.

Gregorová: A ktoré sú také najkrajšie a najnavštevovanejšie miesta a pamiatky v Číne?

Kordík: No tak najnavštevovanejšie pamiatky je takzvaný zlatý trojuholník a máme tam keď sa na to pozrieme mnoho tých krajín má zlaté trojuholníky či je to Island, India alebo Čína musíte niekde začať. Tak väčšinou teda začnete v Pekingu kde sa pozriete na také tie highlighty čiže ten najväčší komplex chrámov, chrám nebies alebo pôjdete do zakázaného mesta, pôjdete sa pozrieť na Veľký Čínsky múr to je vlastne len kúsok od Pekingu pretože ten čínsky múr je obrovský, pôjdete do Si-anu sa pozrieť kde uvidíte Terakotovú armádu a naozaj tú staršiu prekrásnu Čínu ktorú už ďalej neuvidíte v Šanghaji. No a potom ďalej Suzhou čo je taká ďalšia zastávka na ceste po tom trojuholníku kde sa pozriete na výrobu hodvábu to je vlastne domov hodvábu kdežto Si-an je vlastne začiatok hodvábnej cesty. Šanghaj čo je vlastne mesto superlatívov a to už je taká Čína budúcnosti, tam kde vlastne Čína smeruje po takom nejakom dlhšom pochode v posledných rokoch ktorý započal. Takže taký zlatý trojuholník také to dôležité a veľké ale ako sme povedali tá Čína má toho omnoho viac.

Gregorová: Je tento zlatý trojuholník na takú prvú návštevu Číny, na také zoznámenie s krajinou?

Kordík: Určite hej lebo z nejakého dôvodu tam ľudia chodia a ľudia sú naozaj očarený pretože vlastne tí ľudia nevedia čo majú čakať keď sa povie Čína. Napríklad, že čo to je Čínsky múr a mnohý si myslia, že sa tam budú po ňom bicyklovať alebo ich tam bude voziť auto ale to sú schody v prvom rade. No a potom ten koho tá Čína očarí tak sa môže vydať na ďalšie spoznávanie po ostatných provinciách ktoré ale už samozrejme nie sú pre takého bežného turistu vôbec nezaujímavé len tam človek nemá taký ten highlight, že bože nie je tam Čínsky múr tak tam nepôjdem.

Marko: Ja s tým úplne súhlasím. Ono by sa dalo urobiť ako keby dve cesty, že buď začneme vtom Pekingu alebo vtom Pekingu skončíme, lebo ten Peking je taký Highlight. Keď chce človek spoznávať Čínsku históriu a Čínsku kultúru tak ja si myslím, že Peking je to kde by buď mal skončiť, že začne napríklad v Hong Kongu alebo začne v Pekingu a zostane v Pekingu nejakých pár dní až týždeň. Lebo ako už bolo spomenuté v Pekingu je Čínsky múr, je tam viacero častí Čínskeho múra, zakázané mesto, obrovský komplex letný palác, no je tam toho veľmi veľa takže ak sa chce človek doslova nejak historicky vyblázniť tak v Pekingu je toho naozaj veľmi veľa. Potom samozrejme je tam veľmi veľa ďalších miest tento zlatý trojuholník pomenovaný tak s tým úplne súhlasím, že ísť do Si-anu pozrieť Terakotovú armádu, záhrady, neskôr Šanghaj ale takisto aj iné miesta. Treba sa ísť pozrieť do Hong Kongu kde tá Čína je trošku iná pretože Hong Kong ako vieme patril Veľkej Británii. Takisto možno trošku za hranice ísť na Tchajwan a tak ďalej. Ale ja ten Peking samozrejme odporúčam ako prvú zastávku.

Gregorová: A kedy je najlepšie obdobie na návštevy tejto časti Číny?

Kordík: Ja si myslím, že keď to povieme tak nejak stručne tak buď na jar alebo na jeseň pretože to počasie najviac vyhovuje cestovaniu alebo turistike. Pretože v lete tie teploty sú naozaj veľmi vysoké a vlhkosť vzduchu je tak veľká, že byť zopár hodín vonku je naozaj niekedy náročné, človek sa veľmi rýchlo spotí. Je to naozaj náročné vnímať tú krásu tých pamiatok a celkovo tú atmosféru, skôr človek hľadá vždy kedy si sadne a oddýchne si, takže podľa mňa jeseň.

Marko: Áno jeseň a ešte pozor nikdy nie prvý októbrový týždeň to je vlastne najväčší pohyb ľudskej masy na svete kde oslavujú vznik Čínskej republiky. Ale vtedy vlastne cestovné kancelárie toto nemajú v ponuke lebo keby hej tak ako turista ich podľa mňa môžete zažalovať lebo to je naozaj niečo neuveriteľné, tam sa nedá nič stihnúť. A naozaj asi taký najlepší termín je ten máj, jún keď už je tá Čína zelená a keď deti nemajú prázdniny a keď tam nie je toľko turistov a nie je tam 40 stupňov pretože tie mestá sú betónové.

Gregorová: Aké praktické rady a typy vy dávate turistom pretým ako sa vyberú na prvú cestu do Číny?

Kordík: Ja vlastne rady nedávam, ja ich poprosím aby ak máte v hlavičkách také nejaké pomyselné gombíčky a je to vlastne tolerancia a trpezlivosť a takéto veci tak nech to zapínajú. Pretože idete do krajiny ktorá je naozaj stará a tá história a kultúra je stará. Mnoho turistov si myslí, že teraz som tu a tá krajina sa mi má dať na zlatom podnose. Tí ľudia keď robia nejaké veci tak ich robia s nejakého dôvodu. A veľa krát je naozaj ísť do akejkoľvek krajiny lenže táto Čína je naozaj veľmi špecifická pretože jej nerozumieme tak ja ich vždy poprosím aby tí ľudia vždy zapli nejakú tú trpezlivosť alebo takú tú toleranciu a nesúdili. Lebo ak súdite krajinu podľa toho teraz nechcem nikoho uraziť ale ak ideme na nejaký trh tuto čínsky v Bratislave tak nie všetko je také a to sa vlastne snažíme tým ľudom nejako zreprodukovať alebo teda ukázať, že vlastne tá Čína je naozaj úžasná krajina plná vecí aby tí ľudia boli otvorený. Takže ja ich poprosím o tú otvorenosť.

Marko: Ja by som na to nadviazal takým slovíčkom, že akceptácia ja to viem z vlastnej skúsenosti keď som pred 12 rokmi prvý krát išiel do Číny tak tiež som mal nejaké svoje predstavy o Číne ako to tam asi bude všetci budú cvičiť Kung-fu a tak ďalej, nakoniec to tak nebolo. Máme rôzne predsudky o tom ako to bude vyzerať je tam ten komunizmus ako u nás? No je to úplne inak a práve tá akceptácia toho, že skúsme to nekritizovať ale proste akceptovať. Oni sú iní my sme iní. Človek si to podľa mňa viacej vychutná tým, že nebude to hneď kritizovať, že toto sa mi nepáči, oni sú horší alebo lepší to je jedno ale proste to len tak nejak prijať a potom to človeka nejako obohatí.

Gregorová: Ako sa dá vlastne v Číne dohovoriť? Ako sa tam turista ktorý nepozná Čínštinu dokáže orientovať v tých znakoch?

Marko: No to je zložité čínsky jazyk má prepis do latinky ale to človeku moc nepomôže, vidí síce nejaké latinské nápisy ale to moc nepomôže. V týchto veľkých mestách ako je Peking, Šanghaj tak tá úroveň angličtiny je celkom dobrá si myslím a dá sa tam dorozumieť., aj ďalej na západe. Samozrejme keď vie niekto po čínsky tak to má veľmi ľahké v Číne ale myslím, že človek sa nestratí ani s angličtinou. Ak ide viacej na vidiek do vnútrozemia tak je to možno trošku problém bez tej čínštiny.

Kordík: No je to ťažké, nebudeme si klamať, že to je ľahké aj keď sa po čínsky učíte a náhodou viete aj čítať tak to neznamená, že oni vám budú rozumieť tam sa stane množstvo kiksov keď zle vyslovíte. Akúkoľvek provinciu si vyberiete tak je tam iný jazyk, takže je to veľmi ťažké. A to nielen pre turistu ale aj človek ktorý sa tú čínštinu učí aby správne dal ten tón. Pretože tí Číňania vás nemusia pochopiť to je niečo iné keď si pomýlite krysu s učiteľom hej, že naozaj znie to podobne ale nie je to to isté. Takže ja si pamätám keď som prišiel do Číny a prvý 9 mesiacov som chodil s takým notesom a tam som vlastne kreslil, že chcem baklažán, že chcem hríby lebo ja som išiel do Číny bez akejkoľvek znalosti čínštiny čiže to je naozaj stratený v preklade bez prekladu. Takže ťažko cestovať sám, ale je pravda, že keď človek príde do toho Šanghaja tak tam nemá nejaký ten civilizačný šok.

Gregorová: Poďme sa teda pozrieť na Čínu aj v porovnaní s našou realitou, v čom sa ten ich bežný život líši od životu napríklad tu na Slovensku v Európe?

Marko: Ja si myslím že pokračuje celkom tá globalizácia po svete a myslím, že ten život v súčasnosti nie je až tak veľmi odlišný. Samozrejme sú tam rôzne čínske vplyvy napríklad ja si myslím, že taká odlišnosť je, že ten tlak na nich či už je to v škole na deti alebo v práci je omnoho väčší ako je u nás. Tie deti častokrát na základných a stredných školách sa snažia byť všetky veľmi dobré pretože ich je tam strašne veľa pretože inak sa stratia v tej miliarde ľudí. Takže ten tlak koľko sa toho musia naučiť je omnoho väčší ako u nás. Takisto čo sa týka práce pretože tých ľudí ktorý chcú pracovať je strašne veľa a tých pracovných miest častokrát nie je až tak veľa. Takže možno z tohto pohľadu nejakého pracovného alebo vzdelávacieho je to trošku iné ale sú. Častokrát keď ste v Šanghaji alebo v Pekingu už to vyzerá ako u nás, že je tam McDonald’s je tam Starbucks a podobne takže ten život je relatívne podobný.

Kordík: Ja by som úplne súhlasil. Toto platí vtedy keď idete na ten trojuholník ale keď idete napríklad do Tibetu, do autonómnych oblastí, na juh a všade to je iné. Tá Čína je taká rozmanitá, ale naozaj keď človek príde do tých miest tak Šanghaj je miesto s najväčším Starbucskom na svete. Prídete tam a máte tam všetky tie reťazce Americké. Ja si pamätám teda keď som učil kedysi angličtinu v Číne tam Halloween, Valentín, Vianoce zrazu sa všade riešili. Mali stromčeky nevedeli prečo, kupovali si srdiečka a nevedeli prečo ale robili to. Je tu tá globalizácia, ten svet je menší a Čína je veľká ale tiež sa zmenšuje.

Gregorová: Čína je jedným z najväčších hráčov svetovej ekonomiky, odráža sa aj toto na živote bežných ľudí?

Kordík: Určite áno tak sme si aj vlastne odpovedali tými odpoveďami predtým. A to nie je iba Šanghaj ale naozaj tie obrovské mestá Šen-čen je to hraničné mesto s Hong Kongom čo je vlastne mesto vybudované z bývalej rybárskej oblasti a je tam teraz nejakých 11-12 miliónov ľudí a jeden z najväčších ekonomických zón. A teda život v Číne nie všade je to lacné, tá Čína nie je až taká lacná ako si mnohý ľudia myslia. Či už sú to vlastne hotely ktoré chcete nájsť nejaké lepšie alebo aj cestovanie keď nechcete ísť nejakým vlakom tretej triedy čo nechcete. Alebo takéto veci, takže v tých mestách to nie je lacné a nemôžeme porovnávať mesto ako je Šanghaj s mestom ktoré je niekde na juhu to je úplne diametrálne niečo iné aj platy aj ceny a vlastne všetko je úplne iné.

Marko: Ono tá ekonomika tak strašne rýchlo narástla za tak krátky čas od tých 80 rokov, že veľmi to vidno, že vznikla taká nejaká priepasť medzi veľmi chudobnými ľuďmi a veľmi bohatými ľuďmi a často až tak okázalo bohatý sú tí Číňania, že si kúpia úplne všetko. Z môjho pohľadu možno to ako keby úplne nevedeli spracovať niektorý, že sú tak bohatý či už z negatívneho hľadiska alebo pozitívneho. Človek si to tam občas všime, že môžu si kúpiť takmer všetko a ako keby to nevedeli úplne mentálne spracovať.

Gregorová: Nie je žiadnym tajomstvom, že v Číne je cenzúra internetu ako to vlastne v praxi vyzerá?

Marko: Stručne môžeme povedať nejaké tie bežné veci ako Facebook alebo Google tieto veci sú proste blokované takže sa na nich nedostanete. Z istej časti možno aj áno cez aplikácie ako WhatsApp. Oni si vždycky urobia vlastný systém. Keď mi máme Google tak oni si urobia vlastný Google ktorý sa volá Baidu, alebo si urobia svoj Facebook inak sa to volá samozrejme. Človek by sa čudoval, že naozaj to dokážu tak kontrolovať, že sa tam nedostanete, bežný Číňan niekedy o tých veciach ani nevie.

Kordík: No a nie všetky tie veci ktoré si oni vytvoria sú zlé napríklad Youku čo je vlastne obdoba nášho YouTube je tiež úplne super. A keď už chcete ísť do Číny tak stačí si normálne kliknúť na internete a stiahnuť si vlastne nejakú aplikáciu, nejaké VPN, nejakú proxy ktorá vám tu čínsku stenu ktorá vás vlastne blokuje od tých sociálnych sietí, kľudne sa tam môžete potom dostať na Facebook aj na všetko. Paradox je taký, že Wikipédia nie je zablokovaná napríklad čo je podľa mňa nie úplne logické keď sa vlastne snažia chrániť pred neoverenými informáciami kdežto na Wikipédii nájdeme všetko. Ale keď tam idete na nejaký kratší čas tak to vlastne ani nepotrebujete.

Gregorová: Poďme sa pozrieť aj na miestnu kuchyňu, hovorí sa, že v Číne jedia takmer všetko čo sa hýbe je to naozaj tak?

Kordík: Toto je taká vec, že keď ideme tam do Číny tak ľudia majú také, že či to nie je náhodou pes alebo niečo. Tak psa jedia aj vo Vietname, Kórei, Filipínach aj v Kambodži to je úplne jedno. Popravde vám poviem, že tieto fotky čo tam teraz sú tak dakedy by ste to naozaj museli hľadať v týchto mestách, to máte aj vlastne provincie v ktorých sa to jedáva. Je pravda, že napríklad na juhu sa hovorí, že tam zjedia naozaj všetko ale ja ani neviem, že kam by som vás vlastne mal zobrať aby ste si dali nejakého psa alebo mačku alebo fretku.

Gregorová: A čo sú teda také typické ich jedlá?

Marko: Ono to záleží aj od svetových strán či ste na severe, či ste na západe. Na západe keď hovoríme o S’-čchuan u nás je známa, takisto tým, že je štipľavá napríklad. Na severe či už je to rôzna pekinská kačica je svetoznáma a obľúbená v Číne. Ono to záleží od provincií takisto. Klasická aj u nás Kung-Pao a takéto bežné veci. A tie potvorky by som povedal, že pre Čínu nie je až tak typické.

Kordík: Také dumplingi, ryža, rôzne rezance, rezancové polievky, plieskané rezance, ťahané rezance. Nie je to všetko iba o ryži ale aj presne v S’-čchuan páli aj voda podľa mňa tam to je naozaj trošku moc. takisto či už rôzne druhy mäsa keď idete napríklad severozápad tak jahňacie veľmi dobré takže to závisí podľa toho kam idete naozaj.

Gregorová: Takou veľmi aktuálnou témou v súčasnosti je znečistenie ovzdušia vo veľkých mestách, aj v tých čínskych, je to tam cítiť pri návšteve?

Kordík: To asi závisí, napríklad teraz v lete keď chodíme na tento trojuholník tak tam bolo krásne počasie modrá obloha, väčšina tých fotiek ktoré tu išli tak to boli moje fotky a naozaj samozrejme, že je tam znečistenie ale oni sa naozaj snažia proti tomu bojovať. Tam sa sadí tie mestá sú zelené ako v súčasnosti tie mestá sú veľmi zelené, sú vyhradené špeciálne pruhy pre elektro bicykle a bicykle si tam teraz môžete požičať kdekoľvek, je to úplne niečo inšie ako už to nie je také ako kedysi keď k nám prenikali nejaké obrázky, že v Pekingu sa teraz ukazuje východ alebo západ slnka na námestí pretože deti nevedia ako to vyzerá. Sú tam časti a sú tam mestá ktoré sú znečistené ale vy ako turista to podľa mňa na týchto trasách ani neuvidíte.

Marko: Je to omnoho lepšie ako kedysi hlavne v tom Pekingu lebo na severe Číny kúrili tepelnými elektrárňami a to už pomaličky odstavujú a robia všetko preto aby tie mestá boli zelené a je to omnoho lepšie čo sa týka smogu v tých mestách nie je to až tak cítiť ako kedysi.

Gregorová: Tak vy ste sami hovorili, že tá Čína je naozaj obrovská, že veľmi záleží od toho, že kam človek ide tak povedzte nám ešte na záver aké je vaše konkrétne obľúbené miesto v celej Číne?

Marko: Moje konkrétne obľúbené miesto je západ provincie S’-čchuan čo je tradične Tibetská oblasť, je tam málo ľudí, veľa prírody tak to je moje obľúbené miesto.

Kordík: Ja takisto S’-čchuan a ešte by som potom asi išiel trošku Fujian provinciu úplne dole na juhovýchode a to kvôli čajovým terasám napríklad. Veľmi by som sa chcel ísť pozrieť hore na sever do Šindžangu tam jazerá, hory a také trošku iné divoké kmene.

Gregorová: Ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše skúsenosti a pohľad na túto fascinujúcu krajinu, som rada, že ste prišli k nám do štúdia.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.