Egypt - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Egypte rozprávajú:

• Juraj Okál, sprievodca CK SATUR
• Jozef Hudec, egyptológ z Ústavu orientalistiky SAV

Gregorová: Spolu vám ukážeme, že návšteva Egypta môže byť dokonalým mixom aktivít kombinujúcich kultúru, dobrodružstvo a relax. Táto obľúbená dovolenková destinácia ponúka totiž okrem krásnych pláží, mora a príjemných teplôt aj množstvo záhad a fascinujúcu históriu. Páni, máloktorý staroveký národ fascinuje ľudí tak ako Egypt. Svedčia o tom aj rôzne filmy, dokumentárne, historické. Čím to je? Čím ich láka?

Hudec: Ak sa na to môžem pozrieť z hľadiska archeológa, tak je tu aj istá podobnosť medzi materiálnymi kultúrami, ktoré sú v prípade každého archeologického výskumu dosť podobné, ale máme tu potom rozmer literárny. Poznáme a vieme čítať staroegyptské písmo, hieroglyfy, ktoré teda dáva tomu poznávaniu veľmi široký rozmer. Ale zároveň i istú tajomnosť, záhadnosť a tá je potom ešte rozhojnená takým tým religióznym súvisom rôznych tých záhadných božstiev, ktoré majú zvieracie hlavy. Čiže to, myslím, že celý tento komplex a s takým tým našim historickým prístupom k starovekému Egyptu dáva taký ten nádych tajomnosti.

Okál: No, z môjho pohľadu tam by sa dalo ešte pána egyptológa doplniť, že ktovie akú veľkú zásluhu na popularite Egypta majú v skutočnosti exaktní egyptológovia. A akú mieru na tom majú práve tí páni, ktorých odborná literatúra označuje ako pyramídomani alebo v horšom prípade ako pyramidioti. A to je podotýkam nehanlivý výraz, ale odborný termín. Páni ako Taylor alebo Smith, čo už v 17. storočí rozvíjali svoje košaté teórie. Plus ešte dodám, že práve obdobie tých najväčších objavov typu, keď samozrejme bola objavená napr. Tutanchamonova hrobka, že to sa kryje s obdobím obrovského rozmachu jednoducho senzácie chtivej literatúry a jednoducho, ako sa toho všetci chopili a dobre vieme, čo sa stalo. Dá sa povedať, ako sa veľmi rozvíjali teórie ohľadom faraónovej kliatby a všetky tieto veci, čo, dá sa povedať, povzbudzujú ľudskú predstavivosť. Takže toto, si dovolím tvrdiť, určite na popularite Egyptu ešte pridalo. Hoci, vravím zase scientific facts sú jedna vec a potom takéto zaujímavosti druhá.

Gregorová: Egypt je naozaj veľmi obľúbenou destináciou Slovákov. Kam chodíme najčastejšie?

Okál: Tak zase nepoviem nič nové, keď, samozrejme, poviem, že najväčšou stálicou zostáva, už od svojho založenia Hurghada. Ktorú ešte bývalý prezident Husní Mubárak – vlastne vedome vybral miesto, kde stačilo prerobiť vojenské letisko na letisko civilné. Dodnes je to vlastne najvyťaženejšie charterové letisko v Egypte. Vyhral polohu pri krásnych ostrovoch Giftun napríklad, samozrejme, notoricky známy, krásne koralové útesy. Takže tá si dlhodobo drží pozíciu číslo jedna, nielen pre slovenských turistov, ale v podstate pre všetkých. Nepopierateľné výhody, ako, čo myslím všetci ľudia ocenia, fakticky garancia slnečného počasia. Kde ju máte? Ani len dokonca na severe Afriky, ja som pôsobil aj v Tunisku, v Maroku, ani počas vrcholného leta nemáte istotu, že nebude nejaký ten daždivý deň. Zatiaľ čo Hurghada v podstate od apríla do polovice novembra, dá sa povedať, garancia slnečného počasia, more s veľmi prijateľnými teplotami. Plus možnosti pre všetkých, kto chce byť v centre diania, vyberie hotel v centre Sakali, kto chce mať svätý pokoj, vyberie si niekde v Makadi proste rezort a nemusí z neho naozaj ani vyjsť von. Pri skvelom all inclusive, môže sa tam šnorchlovať, zahrať si golf. Takže to je jednotka. Sharm el-Sheikh, ktorý zažil určité turbulentné časy, tak opäť sa vracia a vlastne nemecké, škandinávske aj britské cestovky zdvihli zákaz lietania, takže Sinaj zase ponúka niečo iné. V blízkosti môžeme spomenúť horu Sinaj samotnú alebo Mojžišovu horu inými slovami atď. Čiže tieto dve. No a popri Hurghade vyrástli tie satelitné letoviská typu El Gouna alebo Safaga. No a Marsa Alam, kde ešte pred 10 rokmi nebolo takmer nič, a to nič treba chápať v najdoslovnejšom význame slova, tak zrazu takisto zažilo veľkú renesanciu a práve milovníci podmorského života si tam prídu na svoje. Takže tieto klasické letoviská.

Gregorová: O Egypte je všeobecne známe, že patrí medzi raj pre potápačov. Kde sú také najkrajšie lokality na šnorchlovanie?

Okál: Tak práve v okolí toho Sinajského polostrova, kto napríklad sa zaoberá vrakmi lodí, tak má tam dve stroskotané britské lode Thistlegorm, Dunraven, čo môže byť zaujímavé. Potom samotné koralové útesy, treba podotknúť, že vlastne Červené more je najsevernejším tropickým morom. To znamená, napríklad na severe Akabského zálivu, ako je vlastne Izrael, Jordánsko, Egypt sa stretáva, to je vlastne najsevernejšia oblasť, kde ešte zasahujú koralové útesy vôbec. Už severnejšie sa s nimi nestretneme, takže vlastne 1200 druhov rýb, z toho 10% napríklad sú vyložene endemity, s ktorými sa v žiadnom mori nestretnete. Plus tá teplota. A ešte by som podotkol, tak s prižmúreným očkom, že v zime má more v Egypte takú teplotu, ako má na Kanárských ostrovoch v lete. Alebo no,  dá sa povedať tak s prižmúrením. Tak to je úplne dokonalé. A tie potápačské vyložene teda Sharm el-Sheikh by som odporúčal, aj vlastne s národným parkom Ras Muhammad, vyhláseným už v roku 1953. A na Sinaji špeciálne napríklad oblasť pri Dahábe, ktorá sa volá Ras Abu Galum, je to takisto národný park. A s notoricky známou takzvanou Blue Hole, čiže Modrá diera, kde doslova, keď skočíte z brehu do mora, tak pod vami je niekoľko sto metrová hĺbka, proste azúrová hlbočina. No a pri Hurghade vlastne a takisto Elphinstone môžem spomenúť, oblasť Marsa Alam. Je toho dosť, je toho naozaj dosť.

Hudec: Dokonca je to tak populárne, že aj slovenský potápači si tam vybudovali svoje základne a mám taký dojem, že tam dokonca podnikali nejakú dobu. Pravdepodobne teda do nejakej tej doby 2011, keď teda nastala revolúcia, zmenili sa podmienky.

Gregorová: To egyptské šnorchlovanie je naozaj preslávené. Veľa ľudí si to pochvaľuje. Ďalšia taká zaujímavosť, ktorá sa spája s Egyptom sú určite pyramídy, tak poďme si o nich povedať niečo viac. Aká sa s nimi spája história a čo tam dnes môžeme vidieť?

Hudec: Myslím, že tak, ako povedal pán kolega, tak sú na ňu dva pohľady. Jednak teda vedecký a jednak taký ten pyramídomaniacky. Ja teda preferujem, samozrejme, ten vedecký prístup. Nepovažujem pyramídy za žiadny výtvor mimozemských civilizácií, ani teda mužíkov so zelenými tykadielkami . Sú to jednoducho hrobky faraónov, ktoré majú svoju históriu a i svoje pokračovanie. Vlastne, začínali ako také mastaby, čiže jednoduché také obdĺžnikové stavby, ktoré boli postavené z hlinených nevypálených tehiel. To bola taká tá prehistória, ktorú máme doloženú aj s teda vymaľovanými hrobkami. Potom vlastne došlo, ako rástla moc faraónov, tak dochádzalo vlastne k takej monumentalizácií. A vlastne v priebehu starej ríše došiel faraónov architekt, pravdepodobne syn Imhotep s myšlienkou pretaviť tieto stavby do kameňa. A vlastne stavbou prvej pyramídy faraóna Džosera v Sakkáre vytvoril vlastne tú etapu, ktorá je asi najslávnejšia, etapu kamenných pyramíd. Z ktorých sú pravdepodobne najznámejšie práve Gizské pyramídy troch faraónov, Menkauhora, keď to zoberiem odzadu, Rachefa a Cheopsa. Pričom teda najväčšiu pozornosť práve tých pyramídomaniakov priťahuje práve Cheopsova pyramída, ktorá bola najvyššia. Je to práve asi tým, už pyramídomaciani nevedia, že Cheopsova pyramída síce bola najvyššia, ale zároveň Cheops nebol panovník, ktorý postavil najväčší objem pyramíd. To bol jeho otec Snofru, ktorý určite postavil dve pyramídy v Dahshure, tiež obrovských rozmerov. Dodnes krásne zachované. A pravdepodobne ešte dokončil pyramídu svojho otca Huneja v Mejdúme. Takže, keď si zoberieme kubický objem týchto stavieb, tak rozhodne niekoľkonásobne prekročil to, čo prestaval jeho syn. No a potom vlastne ďalším vývojom po skončení starej ríše, kde vlastne už v tej 5. dynastií pyramídy neboli stavané s takých monumentálnych kvádrov ako spomínaná Cheopsova pyramída, ale už teda z takých menších a lepšie disponibilných kamenných kvádrikov. Tak sa prešlo do strednej ríše po prvom prechodnom období. A v tejto strednej ríši už stavali pyramídy, teda popri tom, že boli tiež z menších kamenných kvádrov, opäť  sa vracia ako stavebný materiál surovicová, nevypálená tehla. A vlastne taký pyramídový vývoj by sa dalo povedať, že končil v Novej ríši tým, že novoríšsky faraóni už nestavali pyramídy, ale stavali si hrobky pod horou El Kurn v Tébach, ktorá keď sa na ňu pozriete práve z údolia, tak pripomína krásne pyramídu.

Gregorová: A čo tam teda dnes turisti môžu vidieť pri prehliadkach?

Hudec: Dneska myslím, že najpopulárnejším a stále takýmto pyramídovým poľom je Giza, ktorá je vlastne ku Káhire najbližšie. A dá sa povedať, že do značnej miery sa už stala súčasťou mesta. Vlastne stavby, ktoré tam sú, ju obkolesujú vlastne zo všetkých strán. Takže tam samozrejme tieto tri pyramídy plus gizská Sfinga, tiež ako veľmi známa a z hľadiska pyramidiotov dokonca kontroverzná stavba, ktorí ju datujú niekam do 11. tisícročia. Síce neviem, ako sa to dá urobiť na základe geologických materiálov, ale no dobre, každý má nárok na vlastný názor. No a potom samozrejme druhou zaujímavou destináciou je Sakkára, kde teda je viacero pyramíd. A dokonca v tejto lokalite sa nachádzajú i pyramídy, v ktorých sú vo vnútri vytesané náboženské texty, ktoré teda boli zhrnuté vo vedeckom korpuse a ktoré sa nazývajú v odbornej terminológií Texty pyramíd. Sú to teda veľmi staré texty, ktoré vyjadrujú tú najstaršiu náboženskú tradíciu a často dnes ani odborníci nepoznajú všetky významy, ktoré tieto slová v týchto textoch majú. Vieme tie slová čítať, ale nemusíme ešte porozumieť ich obsahu.

Gregorová: Poďme sa pozrieť aj na egyptské hlavne mesto, na Káhiru. Aká je? Odporúčate ju navštíviť turistom?

Okál: No tak v prípade tohto mesta platí jednoducho zásada, že nie všetko čo je zaujímavé, musí byť nevyhnutne aj pekné. Pretože toto mesto je neskutočne zaujímavé. Či už je pekné, môžeme polemizovať. Ono dlhodobo kraľovalo, respektíve bolo druhé v zozname WHO, čo sa týka najšpinavších a najznečistenejších miest na svete. Teraz, myslím, sa Káhira dopracovala na zaslúženú jednotku, že je uznaná ako najznečistenejšie mesto na svete. Že všetky hodnoty znečistenia ovzdušia napríklad 20-násobne prevyšujú hodnoty v podstate prijateľné pre zdravú ľudskú existenciu. A známe  príslovie tiež hovorí, že tá časť mesta je čistá, kadiaľ práve fúka vietor. A práve pri pohľade na tie pyramídy, ktoré máte za vami, tak nedá mi nespomenúť, že ani tak nefascinovali ľudí niekedy tie pyramídy samotné, ale skôr ten mohutný neporiadok, z ktorého sa vynoria, keď v tej 2-miliónovej štvrti Giza vidíte všetky tie domy bez omietky. No je to každopádne exotika a človek, ktorý má ozaj pocit, že stoja izolovane na púšti, tak býva z toho šokovaný. Ale pozor, zase Káhira, čo bola v podstate od roku 973, keď vystriedala ako hlavné mesto predošlú Alexandriu, tak sa stala centrom islamskej vzdelanosti. Musíme spomenúť samozrejme univerzitu Al-Azhar, ktorá dodnes je považovaná, vlastne nahradila Feskú univerzitu v Maroku, za najvýznamnejšiu vzdelávaciu inštitúciu a panarabskú univerzitu, na ktorú sa obrátil napríklad aj teraz prezident Sísí, keď poprosil tých najvýznamnejších učencov, aby konečne už pri jali záväznú a všeobjímajúcu interpretáciu tých veršov, o ktoré sa opiera ten tzv. Islamský štát. Aby už konečne povedali, že toto nebude takto. Takže tú treba spomenúť. Trhovisko Khan el-Khalili, ktoré je jedno spolu s tržnicou Mercato v Etiópii najväčšie v Afrike. Jednoducho je to fascinujúce. A takisto tie stavby v starej islamskej Káhire. Napríklad mešita z čias vlády šialeného kalifa Al-Hakima, ktorý naozaj bol fascinujúca postava a za jeho vlády platil pre ženy úplný zákaz vychádzania. Alebo nechal vyzabíjať všetkých psov v Egypte. Takže jeho mešita je parádna. Potom hneď vedľa máte Kopskú časť, tam pekne vidno, že tá tolerancia v podstate na základe platenia daní ale bola. To znamená, máte tam kopské kostoly. Samotné mesto je ako dopravná situácia zúfalá, dostať sa z jednej časti do druhej, to niekedy zaberie. Ale ja hodnotím, ako tým, že to je najväčšie mesto Afriky a tá história, ktorá tam je, odhliadnuc od pyramídových polí, ja si myslím, že ako stojí to za návštevu. Škoda len, že z každého z tých letovísk, čo Egypťania spravili, či už Sharm el-Sheikh, Taba alebo Hurghada je to určitá vzdialenosť, ale stojí to za návštevu.

Hudec: Ja by som teda doplnil. Samozrejme, súhlasím, že Káhira je silne znečistená a aj stav vozového parku je teda svojský. Ale nájdu sa tam veľmi pekné miesta. Ja som mal v obľube park Al-Azhar, ktorý bol vlastne niekde na polceste medzi Khan el-Khalili a citadelou. Kde teda hlavne pri západe slnka pol nádherný pohľad práve na ten obzor s množstvom mešít. Pokiaľ ten západ bol ešte farebný, tak to bolo o to čarovnejšie. Plus teda do toho, keď zaznel Azam, volanie k modlitbe, tak to malo skutočne veľmi také orientálne čaro. Potom ďalším takým zaujímavým miestom pre mňa bola práve hora Mokattam, ktorá sa vypína nad Káhirou a odkiaľ je teda nádherný výhľad s istými teda chybičkami krásy na starú Káhiru. A práve odtiaľ je i najlepší výhľad na pyramídy na obzore, pokiaľ teda smog mesta to dovolí vidieť. Ale teda sú niekedy chvíle, kedy je tá možnosť vidieť teda tento  obzor a plus teda je tam taký ten fascinujúci miestny moment a to sú mestá mŕtvych, kde vlastne sú cintoríny, na ktorých ale bývajú obyvatelia Káhiry.

Okál: ...elektrifikované hrobky.

Gregorová: Zaujímavé. Vy v cestovnej kancelárii ponúkate aj ďalšiu zaujímavosť a to je plavba loďou po Níle. Čo ponúka takáto plavba a pre koho je vhodná?

Okál: Tak tým, že v podstate od Strednej ríše bolo preferovaným hlavným mestom, to novozaložené mesto, vtedajší Veset, v dnešnom ponímaní Luxor. Tak práveže najväčšia koncentrácia pamiatok na staroveký Egypt sa nachádza práve v hornom toku rieky Níl, čiže v hornom Egypte. A tá trasa, ktorá zahŕňa 230 km z Luxoru po Asuán, tak sa nerealizuje prehliadkami po súši, ale prišlo sa už veľmi dávno, že najlepšie to bude plávajúcimi 5 hviezdičkovými alebo 4 hviezdičkovými hotelmi. To znamená, že je tam flotila lodí, ktorých za vrcholu pôsobenia bolo tiež vyše 200. Momentálne neviem, aká je situácia s počtom lodí, ale jednoducho obhospodarujú to veľmi efektne a na tej lodi máte naozaj pocit, že ste v 5 hviezdičkovom hoteli, aj čo sa stravovania aj bývania týka. Môžete sledovať ozaj plynutie bájneho Nílu z vrchnej paluby. Tam vidíte, že tam sa ozaj zastavil čas, keď vidíte všetkých tých feláhov ako tam opracúvajú svoje políčka. No a samozrejme, čo sa týka programu, tak ten je zameraný, je to jasné, že na pamiatky starovekého Egypta. To znamená samotnému Luxoru sú venované v zásade dva dni. Môže sa to samozrejme skombinovať aj inak, ale jeden deň východný breh, to znamená mesto živých, kde sú vlastne najväčšie chrámy. To znamená legendárny Karnak, tam vždy bola polemika či je najväčší chrámový komplex alebo Angkór Vat, možno je teda väčší. Ale je to doslova, že stelesnenie kolosality. Potom samozrejme Luxorský chrám. Jeho mladší brat a menší brat. A na západnom brehu najlepšie zachované ukážky staroegyptského umenia. To znamená hrobky v údolí kráľov, takisto zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut, ktorý sa absolútne vymyká architektonicky z radu všetkých ostatných chrámov. Memnonove kolosy. Potom sa loď odplaví , no a môj obľúbený, si dovolím tvrdiť, chrám v Edfu, ktorý práve bol veľmi dobre zachovalý tým, že ešte koncom 19. storočia, keď ho Mariette objavil, tak bol fakt pod pieskom, takže máte tam krásne zachovalé reliéfy. Z istého pohľadu je druhý najväčší v Egypte, napríklad, čo sa týka výšky prvého pylónu. Takže tam nasleduje prehliadka. Kom Ombo, každý je niečím výnimočný, tam sa nezachoval prvý pylón, ale máte tam tie ikonicky známe reliéfy. Napríklad zbierku chirurgických nástrojov alebo staroegyptský kalendár. To si pozrieme no a zakončíme to v Asuáne teda, kde je veľká priehrada, no to je zase monumentálne dielo, dar ZSSR, to je niečo z iného súdka. Ale jednoducho, veľká miestna tržnica a najnovší, dá sa povedať, chrám Philae, kde dokonca uctievali teda bohyňu Eset ešte v časoch byzantského cisára Justiniana, tým sa vlastne história staroegyptskej mytológie a uctievanie bohov končí a vlastne je na takom ostrovčeku, kam musel byť presunutý. No a fakultatívne môžu ľudia navštíviť, čo ja osobne pokladám za úplne estetický ideál, môj úplne najobľúbenejší chrám v Abú Sumbul, ktorý je teda síce vzdialený pár hodín cesty, ale stojí za návštevu. Už len ako skvelé dielo rekonštrukčne archeológie, pretože ho museli, vzhľadom na výstavbu Asuánskej priehrady jednoducho vyzdvihnúť o vyše 60 m vyššie a znovu postaviť. Čo je, keď to človek sleduje, tak má pocit, že sa uskutočnilo nemožné. To je náš program.

Gregorová: Egyptský turizmus v uplynulých rokoch utrpel aj vplyvom rôznych teroristických útokov a obáv o bezpečnosť. Ako je to tam teraz?

Hudec: Ja myslím, že momentálne sa egyptskej vláde darí opäť ubezpečovať svetovú verejnosť o tom, že kontroluje väčšinu svojho územia a tým pádom aj ten turistický ruch opäť rastie. Kolega možno bude vedieť konkrétne čísla. Ale stále zostávajú niektoré oblasti, ktoré sú v blízkosti hraníc s Líbyou alebo teda v oblasti severu Sinajského polostrova, kde teroristi dokážu útočiť na egyptské ciele. A tým pádom vláda, aby predišla nejakým obetiam, tak radšej nepodporuje turistický ruch v tejto oblasti. Čo je trošku škoda, pretože napríklad západné oázy boli v minulosti takým, myslím si, že veľmi zaujímavým cieľom pre takú špecifickú turistiku, nebola to masová turistika. Ale zase stráviť napríklad noc v púšti, kde nie je počuť teda nič, okrem hluku vlastnej hlavy a je tam nádherná hviezdna obloha, tak to stálo za to.

Gregorová: Ako vlastne žijú Egypťania? Ako oni vnímajú turistov?

Okál: Tak inak tu asi vníma turistu nejaký roľník, ktorému tam 150 autobusov v konvoji prefrčalo popred pole a kvôli tomu iba zastavila polícia dopravu v celom meste a on z toho možno nemal nič, iba to, že zaznamenal nejakú časovú stratu. Inak to, samozrejme, vníma zamestnanec  hotela, či už upratovači alebo barmani, pretože práve z pohľadu zamestnanosti je cestovný ruch, nepovedal by som, že kľúčový, ale proste je veľmi signifikantný v egyptskej spoločnosti. Na turistov, samozrejme, je jednoducho pohľad len a len pozitívny.  Samozrejme, sú tam vítaní, môžu sa tam cítiť ako doma a tá nepredstieraná pohostinnosť a srdečnosť tých ľudí, dá sa povedať, že ja čo som tam strávil 8 rokov, som stále presvedčený o tom, že je autentická a jednoducho, že jej môžeme veriť a môžeme sa tam vždy cítiť ako doma.

Hudec: To môžem potvrdiť, pretože ja som chodieval do Egypta ešte ako študent. A vtedy som prešiel aj oblasti, kam vlastne turisti ani mocnechodievali. Tak vo Fajjúme sa mi napríklad stalo, že ma pozvali k sebe domov. Sadli sme si pekne na vyzametanú dlážku a bola nám ponúknutá večera. Taktiež sa mi ale však stalo, keď som bol na návšteve práve v Gize na pyramídach a vracal som sa späť autobusom, tak si ku mne prisadol taký nejaký bradatý moslimský brat, ktorý sa posunkami pýtal, že či som teda bol na tých pyramídach a keď som mu povedal, že áno, tak povedal, že to nie, že sa treba modliť.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.