India - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Indii rozprávajú:

• Nora Fedorová, riaditeľka CK SATUR
• Jana Sušková, cestovateľka a majsterka meditácie

Gregorová: Spolu vám ukážeme najslávnejšie miesta Indie. Tešiť sa môžete na pestrofarebné chrámy, rušné mestá a tiež krásnu prírodu. India je druhá najľudnatejšia krajina sveta hneď po Číne. Vy obe ste ju zažili na vlastnej koži. Mohli by ste našim divákom na úvod povedať, aká je to podľa vás krajina?

Fedorová: Tak India je krajina, ktorú si buď zamilujete alebo ju nemáte radi. Súvisí to určite aj s tým, že je to veľmi ľudnatá krajina. Naozaj, keď idete do tých veľkých metropol a väčšinou sa tie zájazdy začínajú v Dillí alebo v Bombaji, tak to sú 20 miliónové metropoly, kde je to naozaj rušné. Cítite tam ten ruch toho veľkomesta, cítite tam ale aj to, že po ulici je strašne veľa ľudí, niekde sa predierate, strašne veľa sa tam trúbi. Je to veľmi rušné, hlučné, najmä na niektorých miestach. Čiže je to cítiť, že je to naozaj druhá najľudnatejšia krajina. Ale potom je to v kontraste s takými inými časťami Indie, ako je napríklad juh Indie, ktorý je oveľa pokojnejší, oveľa viac na tú prírodu. Alebo sever, kde teda už sú Himaláje, kde sú tie pohoria, ktoré sú zase oveľa pokojnejšie. Takže je to krajina mnohých tvárí, ako ste povedali, od tých pohorí po tie chrámy. A hlavne, pre mňa veľmi milých a pokorných ľudí.

Sušková: No ja nadviažem. Ja som tá, ktorá si tú Indiu zamilovala. Hoci áno, naozaj poznám ľudí, ktorí sa vrátili z Indie a povedali, že nikdy viac tam už nevkročia. India je obrovské divadlo života. Kdekoľvek cestujete, aj keď do tých, už takých menej zaľudnených oblastí Himalájí alebo na juh k moru do Kéraly, kým tam docestujete, ak nejdete lietadlom, tak z toho autobusu, auta, vlaku vidíte obrovské divadlo života. Vidíte luxusné, obrovské maharadžove domy, vidíte veľkú chudobu, vidíte ľudí žijúcich pri cestách, variacich niečo na ohníku pri ceste. Ani minútu sa nenudíte, keď idete autom alebo autobusom, keď nejdete teda lietadlom. Takže áno, isto to, že je najľudnatejšia jej dáva aj ten punc, že každý krok je zážitok.

Gregorová: Keď sa povie India, väčšina ľudí si predstaví slávny Taj Mahal, aký je a aké ďalšie pamiatky sa oplatí v krajine vidieť?

Fedorová: Pre mňa Taj Mahal bol naozaj veľkým zážitkom a je to tak, že aj keď máte veľké očakávania, tak zrazu som tam stála, pozrela som sa na to dielo, ktoré postavil ten mughalský sultán pre svoju milovanú manželku, ktorá zomrela pri pôrode šestnásteho dieťaťa. A vlastne pozeráte sa a cítite obrovskú takú úctu k ľudskému dielu. Je to naozaj zážitok, aj pre mňa teda bol naozaj úžasný a je to vlastne začiatok krásnej cesty, pretože odtiaľ sa potom vlastne dá pokračovať do Ágry a teda aj do ďalších miest Radžastanu, ktoré sú naozaj rozprávkovo krásne.

Gregorová: Hovorili sme aj o tej krásnej prírode, kde sa teda oplatí v Indií hľadať tie nádherné pláže a mohutné hory.

Sušková: No krásne pláže určite na juhu, v Kérale, v Goa, kde stále viac, myslím, pani riaditeľka potvrdí, je stále viac Slovákov, to začína hľadať. Tam sú aj veľké ajurvédske centrá, veď k tomu sa možno dostaneme. A pokoj hôr, kto má rad hory, tak určite na sever, tam sú Himaláje. Ale na druhej strane treba povedať, že India je v podstate subkontinent. A ktokoľvek ide do Indie musí vedieť, čo tam hľadá, lebo neobsiahne všetko. Na severe budhistická Dahramšála, kde sú tibetský mnísi, je niečo úplne iné ako Radžastan, kto hľadá tú pravú Indiu, slony, turbany, hluk, korenia – Radžastan. Ja neviem, Pandžáb, to je krajina Sikhov, zlatý hrám Sikhov, stavba, ktorá mne vyrazila dych. Stála som tam, no minimálne tak ako pred Tádž Mahalom. Chrám postavený zo zlata je niečo úžasné. Takže naozaj si asi človek má zvoliť, čo chce v tej Indií vidieť, lebo všetko nezvládne. Hory sú krásne na severe.

Fedorová: Ja by som odporučila, že začať nejakou časťou, ktorá je ľuďom blízka. Napríklad takým dobrým okruhom je Zlatý trojuholník, kde sa vlastne začína v Dillí, ide sa pozrieť Tádž Mahal a potom sa pokračuje do Udajpuru a je tam taká tá chuť toho Radžastanu. A potom sa dá pokračovať viacerými ďalšími okruhmi. A vlastne pri tom prvom, takom skrátenom pobyte človek zistí, či mu tá India sedí alebo nie. Aj keď ja musím povedať, že pre mňa, keď som po tom severe išla na juh, tak to bola zrazu úplne iná India. Že tá Kérala napríklad je naozaj taká tradičná India, taká, aby som povedala najkonzervatívnejšia, kde naozaj zastal čas. Úplne niekedy pred niekoľko sto rokmi. Aj som mala pocit, že jednak zelená, čajové plantáže, že to skôr pripomínalo naozaj Srí Lanku charakterom. A veľmi to bolo, tým, že ešte aj pláže, aj pohoria malé, potom zase sú tam tie “backwaters“, kde sa dá ísť loďou vlastne po tej spleti riek. Čiže naozaj strašne to je prírodne zaujímavé a bohaté. Môžeme si ísť pozrieť slony, tigre do národných parkov, aj voľne žijúcich. Čiže je tam všehochuť.

Gregorová: Aké je v Indií počas celého roka počasie? Kedy je najlepší čas ju navštíviť?

Fedorová: No určite je dobré ísť počas našich zimných mesiacov, pretože keby sme sa v lete ocitli napríklad v Dillí alebo vo väčšine tých väčších miest, tak asi to nedáme, 45 stupňov je naozaj veľmi teplo. Čiže by som povedala, že od toho októbra, novembra až do marca, apríla. Napríklad pre ajurvédu je najlepšie obdobie naše leto, pretože vtedy je tam obdobie dažďov na juhu Indie v Kérale a v tejto oblasti. A práve vtedy sa najlepšie otvárajú póry, to znamená, že je to najúčinnejšia liečba pre tých, ktorí by chceli ísť naozaj kvôli liečeniu. Ale vo všeobecnosti by som povedala, že od toho októbra, novembra až do apríla.

Sušková: Ja k tomu možno podotknem, k tomu obdobiu dažďov, že asi ani dáždnik netreba nosiť, pretože tam začne pršať, ako keby ste pustili vypínač a vyliali na seba okamžite vedro vody, takže pred takým monzúnovým dažďom, ktorý sa spustí, človek neutečie tak či tak. Ale je teplý ten dážď, vlhko cítiť vo vzduchu naozaj, takže sa nejako vysušíte. Lebo keby ste otvárali ruksak a vyberali nejaký dáždnik, tak ten ruksak vám pláva za chvíločku. Monzúnové dažde sú teplé, ale neskutočne výdatné, je to proste lejak.

Gregorová: Ako žijú Indovia? Ako vyzerá taký ich bežný deň, sú tam veľké rozdiely medzi obyvateľmi?

Sušková: To je pravda, že sú. V Indií stále pretrváva ešte aj ten kastový systém. Oni nejako tú svoju rolu v živote berú, veria na karmu, veria, že z nejakého titulu minulých činov sa narodili v tomto živote ako chudobní, ako bohatí, ako učenci, majstri. Takže oni tú svoju rolu trošku tak prijímajú s väčšou pokorou, ale ja zvyknem hovoriť, že v Indií, ak idete do Indie, tak je tam všetko na 150 percent. Chudoba je neskutočná. Naozaj, kto videl filmy Lion alebo Chatrč, tie filmy nepreháňajú. Chudoba tam vie byť krutá, neskutočná, žobrácke mafie, ja neviem, tie slumy. A tak isto na druhej strane aj bohatstvo je tam neskutočné. Naozaj chrámy, domy Maharadžu, farebnosť je tam neskutočná, ale keď prídete do niečoho sivého, tak vá až srdce stisne. V Indii ako keby všetko bolo až na hranu dovedené, aj šťastie aj nešťastie, aj spiritualita aj nedôvera. Takže všetko tam naberáte naozaj takým plným priehrštím, aby ste si to dobre užili.

Gregorová: A je India pre európskych turistov bezpečná?

Fedorová: Určite áno, ľudia sú veľmi príjemní a by som povedala, že aj veľmi pohostinní. Že je to krajina, kde mne samej sa stala príhoda, kde som sa ocitla na neznámych miestach, tým, že vlastne sa angličtinou veľmi dobre dohovoríte, pretože okrem hindčiny je teda angličtina pre nich druhým jazykom. Takže to je veľmi veľká výhoda pre nás, že vlastne kdekoľvek sa vyberieme, tak sa vieme dohovoriť s ľuďmi. Ale veľmi milí, veľmi príjemní ľudia, dokonca až tak, že nechceli zneužiť situáciu, zaviedli ma, kde som potrebovala. Ja som sa cítila veľmi bezpečne.

Gregorová: Aké postavenie majú teda v krajine ženy?

Sušková: Závisí trošku aj, o ktorom štáte Indie hovoríme. Vo väčšine Indie je teda prevládajúcim náboženstvom hinduizmus a tam ženy sú ctené, napríklad matky sú veľmi ctené. Indky, hinduistické Indky chodia krásne oblečené, nehalia si tváre, občas majú šatku cez vlasy, ale ja vždy hovorím, že tak krásne ako Indky vedia nosiť tie závoje svoje, tie šatky na rôzne spôsoby, ale nemusia si haliť tvár. Krásne šperky majú, drobučné, také netradičné. Stále som prekvapená, že módny návrhári ešte nepochytili tie nápady, lebo majú prstienok a z toho retiazky takto na ruku, tuto maličké, “bindi“ to volajú a odtiaľ retiazočku tenučkú, nádherné šperky a naozaj musím povedať, že keď som tam ja bola vo svojom funkčnom Mammut tričku, aby som sa nepotila a v nejakých plátenných nohaviciach a vyšla z obyčajnej chatrče Indka v Saree, možno lacnejšom, ja som si pripadala ako taká sedliačka. Ona bola tak krásna, lavór pod pazuchou alebo nejaké vedro s vodou, ale vyzerajú ako princezné.

Fedorová: To saree je naozaj krásne oblečenie, to je aj tým. A tie farby sú neuveriteľné, ten materiál k tomu, lebo to je väčšinou tak veľmi ľahko šité celé, tak presne, že to tak padá. Je to také veľmi ženské oblečenie, je to vlastne jedno z tých najstarších oblečení na svete, takých tradičných, ktoré sa zachovalo. A je to vidieť aj na tých ženách, že ony to tak pôvabne nosia a pôsobia veľmi žensky, ako mne to tak prišlo.

Gregorová: Má aj nejaký špeciálny význam to oblečenie? Napríklad tie farby alebo?

Sušková: Nie, ale oni vedia veľmi rozlíšiť kastu podľa kvality saree. Niektoré saree sú umelecké diela, naozaj ručne maľované hodváby, niektoré sú lacné, povedzme. Ale všetky vyzerajú nádherne. Ja som chcela povedať, ale neviem už, v ktorom to bolo štáte, asi v Uttarpradéši, mi hovorila Indka, že tam v celom meste a v dedinách v okolí mali zvyk, že keď muž išiel do krčmy, musel mať povolenie, aj písomne, od ženy. Tak také majú postavenie, ale zase hovorím Pandžáb na severe je islamský, tak tam je to trošku iné. Indiu dať do jedného balíka, to je ako celú Európu dať do jedného balíka.

Gregorová: Je známe, že v Indii sú považované za sväté kravy, prečo to tak je?

Sušková: No, nie len v Indii, inak aj v starom Egypte boli kravy posvätné, aj v starom Ríme boli kravy posvätné. V Indii to ostalo, zase je to výsledok hinduistického náboženstva, to tam prevláda, takže vlastne oni to berú, že krava je tvor hojnosti. Keďže väčšina Indie je vegetariánska, tak krava dáva mlieko a oni vedia z mlieka neuveriteľné jedlá variť. Na slano, na ostro, na korenisto. Paneer, no syr pripravený na tisíce spôsobov. Takže majú z nej mlieko, pre ajurvédu najvzácnejší produkt, maslo ghee, ktoré vlastne aj pri rôznych náboženských obradoch využívajú. Veria, že kravský hnoj, na severe v Dhármšale vlastne kúria vysušenými kravskými výkalmi. Ale hnoja tým polia. Takže pre nich je krava symbolom mieru, hojnosti a takého pokoja. A dokonca boli časy, teraz to už nie je tak, keď legislatívne bol určený trest smrti, keď niekto zabil kravu. Už to teraz tak nie je, ale stále vlastne kravy sa tam motajú po uliciach, spokojnučko jedia zo zeme a nikto im neublíži. Všeobecne tam zvieratám neubížia.

Gregorová: Vy už ste trošku načrtli tú indickú stravu. Ako teda vyzerá to indické stravovanie?

Fedorová: Tak je veľmi korenisté, prevažuje zelenina na všetky možné spôsoby. Je trošku iná strava na severe Indie, ktorá je tak viac taká tá, ktorú vieme jesť aj v tých indických reštauráciách po celom svete. Ale je tam teda veľa rôznych omáčok, či už je to jogurtová omáčka, kari omáčka, ktorá je veľmi známa. I keď v Indii, keď si vypýtate niečo s kari omáčkou, tak vám úplne nerozumejú, pretože oni tam dávajú zmes rôznych korení. A nám to síce pôsobí, že je to kari, ale je to naozaj pomiešané všetko možné dokola. Ale pre všetkých tých, ktorí sú vegetariáni, je to úžasná strava, pretože tam sa naozaj na rôzne spôsoby všetky možné druhy zeleniny dajú zjesť. Dokonca aj pre tých, ktorí majú radi mäso, keď si dajú tú zeleninu, tak zistia, že vlastne s tou ryžou je to naozaj plnohodnotné jedlo, ktoré vám chutí aj na obed aj na večeru, lebo vždy je úplne inak pripravené. Oni teda jedia aj mäso, ale sú reštaurácie, ktoré sú čisto vegetariánske, napríklad v rámci ajurvédy je tiež čisto vegetariánska strava, ktorá je potom samozrejme prispôsobovaná tomu, aký je zdravotný stav a čo si teda ľudia chcú riešiť. Či je to v rámci detoxu alebo v rámci nejakého riešenia. Ale za mňa veľmi chutná, je tá strava a aj veľmi korenistá a štipľavá.

Gregorová: Kapitola sama o sebe je asi indická doprava, ako to funguje v tejto krajine?

Fedorová: Tak to je naozaj veľmi zaujímavé. Je tam veľmi dlhá sieť železníc, neviem či nie najdlhšia na svete. A je to také, najrozšírenejšia doprava v rámci Indie sú určite železnice. Určite sa odporúča zarezervovať si miestenku predtým, aj keď sa vám môže stať, že sa ocitnete aj tak vo vagóne, ktorý ste nechceli. Ale rozhodne cesta vlakom je obrovským zážitkom, ale rovnako aj cesta autobusom je veľkým zážitkom v Indií. Čiže pre tých, ktorí sú trošku háklivejší a možnože trošku rozmaznanejší, určite odporúčam letecké prelety, pretože tá krajina je obrovská. A ak nechcete a nemáte čas tráviť dni a noci vo vlaku, tak ako veľmi dobrá sieť a veľmi dobré letecké prepojenia sú aj v rámci väčších miest, aj v rámci menších miest a využíva to naozaj veľa ľudí. A v rámci tých okruhov, ktoré sú kratšie, sa vždy vyžívajú letecké prelety. Aj keď je naozaj tá železničná doprava obrovským zážitkom.

Sušková: Ale aj cestná, keď si zoberiete ich slávny tuk tuk, trojkolesové, zelené vozidlo, do ktorého sa vojde, ja neviem, možno 5 turistov, ale 12 Indov, aj na strechu, je tuk tuk ovešaný ako hrozno a doprava v mestách, máte pocit, že nemá žiadne pravidlá. A ja môžem povedať taký maličký zážitok. Celý čas ma vozil jeden taxikár, keď som bola v Dillí, odtiaľ som vyrážala na cesty. Vždy ten istý a vždy minul ulicu, kde som bola ubytovaná. A ja mu ukazujem, veď tu to más napísané, nevieš čítať? A on, že nie. A ako si robil vodičák, aké vy tu máte pravidlá. A on mi na to povedal, slobodu, freedom. Tak asi taká je tam doprava na tých uliciach.

Fedorová: Ešte sú veľmi zaujímavé rikše, ktoré sú vlastne bicyklové. A ktoré v tej premávke, mám niekedy pocit, že sú rýchlejšie ako tuk tuky, pretože oni vedia použiť také tie maličké uličky, najmä v Dillí alebo v tých väčších mestách. Ktoré vás zavezú oveľa rýchlejšie na tie miesta, kam potrebujete ísť. A niekedy, keď som videla takého toho úplne vychudnutého Inda, ktorý viedol za sebou troch akože silnejších turistov na tej rikši, ale on makal a on to dal veľmi dobre.

Sušková: A na ceste stretnete auto, autobus, slona, kravu, rikšu, tuk tuk, peších, motorky, na jednej motorke aj štyria sedia, medzi nimi koza. Je to doprava.

Gregorová: Cez Indiu preteká aj množstvo riek. Napríklad rieka Ganga je považovaná za svätú. Prečo to tak je, prečo to tak oni vnímajú?

Sušková: To je tiež vlastne späté s hinduistickým náboženstvom. Každé náboženstvo má svoje posvätné miesto, tak ako v Jeruzaleme sú židovské posvätné miesta, tak vlastne Ganga, ona tam tvorí taký polmesiac a tam je pre hinduistov energia, to isté ako židovský cintorín v Jeruzaleme. Oni veria, že rovno odtiaľ idú do nirvány, že je tam prechod do vyšších dimenzií ako keby spirituálny. A viem, že ľudia, turisti, samozrejme radi idú, to Váránasí je taká atrakcia, lebo chcú vidieť tie Gháty, kde sa pália, kde sú tie obradné pohreby a pália sa mŕtvy. Ale nie je to žiadne morbídne divadlo, je to také krásne, duchovné, posvätné. Kto si myslí, že tam uvidí škvrčať nejaké telá, tak to nie je tak. Je to skôr taký krásny rituál.

Fedorová: A ten opar nad tou riekou, to umocňuje tú atmosféru, že cítite, ako keby ste boli v inom svete.

Sušková: Presne tak, ja keď som z toho člna pozerala, vo Váránasí pri východe Slnka a západe Slnka najviac tých obradov, beží také, keď chcete vidieť ozaj také originálne, nie pre turistov už prichystané. A toto, čo povedala pani riaditeľka, ja som si hovorila, toto je tá istá planéta, to je, ako keby ste boli v nejakom, ja neviem, v hollywoodskom filme, v nejakej inej dimenzii.

Gregorová: Tak už ako sme aj spomínali tie ajurvédske pobyty a rôzne meditácie, tak ľudia často navštevujú Indiu práve pre to. Vy pani Sušková ste niekoľko z nich absolvovali. Čo presne si teda máme pod tým predstaviť, ako to v praxi vyzerá?

Sušková: Ak hovoríme vyslovene o ajurvéde, je to jedna z najstarších medicín na svete. A bola už uznaná aj WHO ako ucelený medicínsky a liečebný komplex. Ajurvéda pozerá na telo iným spôsobom ako naša medicína, nijakým spôsobom sa nebijú tieto medicíny. Naša medicína skôr lieči už dôsledok, výsledok, nejakú chorobu. Ajurvéda tá pozerá na príčinu choroby. Nie vždy ich až ten dôsledok tak zaujíma ako pôvod. Veľký význam tam v liečení má aj spôsob myslenia, spôsob stravovania, stravovanie je kľúčom, bylinky, rôzne masáže, procedúry, oleje, menej tá chemická cesta.

Gregorová: Pre koho je teda takýto ajurvédsky pobyt vhodný?

Fedorová: Ja by som povedala, že úplne pre každého, ktorý žije nejaký rušnejší život a potrebuje už len sa zastaviť a vypnúť. Pretože aj pre tých, ktorí nemajú zdravotné problémy je takéto cesta zastavenia, by som povedala, ideálna. Už len pre detoxikáciu organizmu, pre takú relaxáciu úplnú. Aj keď nechcem nič konkrétne riešiť, tak to určite pomôže, pretože tí ajurvédski lekári sú veľmi dobrí v tom, že oni dokážu nastaviť za dva týždne pobytu, teda minimálne dva týždne sa odporúča na to, aby to malo naozaj efekt, tak dokážu toho človeka nastaviť na to, aby vedel potom oveľa lepšie fungovať, aj keď sa vráti domov. Je to zaujímavé aj z toho pohľadu, že vlastne oni hovoria, že okrem teda tej stravy, tých masáží, ktoré sú veľmi príjemné, samozrejme, jogy, ktorá je súčasťou vlastne celého toho liečenia, toho komplexu liečenia. Tak vám vlastne úplne na mieru odporučia, že čo sú tie veci, čo sú pre vás dobré. Od tej stravy, cez to, v ktorých veciach treba spomaliť, čo treba riešiť a potom samozrejme teda riešia aj tie liečebné problémy. A majú naozaj veľmi dobrú úspešnosť, aspoň u mojich klientov, pri viacerých typov ochorení.

Sušková: Naozaj tam každého privíta lekár, má prehliadku vstupnú. Každý deň kontrolujú, u nich je tep dôležitý pre diagnostiku, každý deň tlak, každý deň je rozhovor s lekárom. Každý jeden deň vlastne vidia ten postup, pokrok, čo človek robí. Napriek tomu, že strava je vegetariánska, je skvelá. Napriek tomu, že ja vždy som mala pocit, že tam toľko toho pojem, že musím pribrať, vždy som schudla, čo je tiež dobrý vedľajší účinok. Absolútne všetkým ľuďom sa znížil tlak napríklad. Takže má to veľmi veľa takých krásnych, oslobodzujúcich účinkov pre dušu aj pre telo.

Fedorová: Ešte keď k tomu povieme, že vlastne veľa z tých ajurvédsky centier je práve na juhu, čiže aj pri mori. Čiže vieme to skombinovať aj s tými prechádzkami po pláži, v krásnom prostredí, tým, že je to to tropické prostredie, čiže zelené, tak je to taký oddych pre telo aj dušu.

Gregorová: Hovorí sa, že na tú prvú cestu do Indie sa nikdy nedá pripraviť, pretože tam človeka vždy niečo prekvapí. To prirovnanie “neuveriteľná“ Indiu podľa vašich slov naozaj vystihuje. Ja vám veľmi pekne ďakujem za návštevu v štúdiu.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.