Island - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Islande rozprávajú:

• Lenka Drastichová, sprievodkyňa CK SATUR
• Kristína Domáňová, zakladateľka slovenskej školy na Islande

Gregorová: Spolu vám ukážeme úchvatné scenérie Islandu, ktoré každý rok lákajú čoraz viac turistov. Dozviete sa podrobnosti o krásnej a divokej prírode a tiež o miestnej kultúre a zvykoch. Dámy, tak na začiatok začnem s takou jednoduchou otázkou. Ako by ste charakterizovali Island, aký podľa vás je?

Drastichová: Tak keby som ho mala charakterizovať, tak by som ho asi nazvala, že je to také ľadové kráľovstvo s horúcim srdcom. Myslím si, že pre Island je typické, že sa tam stretávajú hlavne tie živly, pre tú prírodu. Že tam proste máte silu ohňa, silu vody a silu vetra a toto tam všetko utvára – ako tú krajinu, tak tých ľudí. A v tom je ten Island unikátny, si myslím.

Domáňová: Pre mňa je Island asi neopísateľný. Pre mňa to je čarovná krajina, ktorá v sebe ukrýva veľmi veľa živlov a asi pokiaľ tam človek nebol, tak si to ťažko predstaviť.

Gregorová: Kam väčšinou vedú prvé kroky turistov?

Drastichová: No asi by ste teraz chcela počuť nejakú atrakciu. Ale prekvapivo prvé kroky, keď to trochu zľahčím, turistov vedú na letisku k bankomatu, pretože islandskú korunu si väčšinou musíte zaobstarať až tam. Ani v českých ani slovenských bankách ich bežne nedostanete. Takže to je jedna vec a ďalšia vec potom, takí tí informovanejší turisti, ich prvé kroky vedú ešte na letisku do “freeshopu“, aby si tam kúpili pár pív. Pretože zase, na Islande je to pomerne problematické alebo teda, nie je to také jednoduché, ísť do supermarketu a kúpiť si tam pivo. Majú to tam trošku regulované, ten predaj, takže je potrebné ísť do špeciálneho obchodu, takže je jednoduchšie si hneď na letisku zaobstarať jedno-dve pivá alebo podľa toho, kto čo potrebuje. Takže to je skôr taká kuriozita. A islandská koruna, samozrejme, nie je úplne nutná, pretože na Islande môžete platiť skoro všade kartou a skoro všetko, vrátane toaliet. Ale predsa len, každý chce mať trošku nejakú tú rezervu, takže aj tie bankomaty.

Domáňová: Ja som na Island nešla ako turista, ja som tam išla žiť, takže moje prvé kroky smerovali k Harpe, ku koncertnej sále. A myslím si, že asi ten Reykjavík je pre turistov možno taká prvá zastávka.

Gregorová: A čím je výnimočné toto islandské hlavné mesto?

Domáňová: Ja si myslím, ja subjektívne ho vnímam ako mesto s úžasnou vôňou kávy a plné úžasnej hudby.

Drastichová: Ja by som povedala, že Reykjavík je zvláštny v tom, že je to vlastne hlavné mesto so všetkými atribútmi hlavného mesta. To znamená, máte tam všetky firmy, všetko, čo hlavné mesto má mať. Ale pritom nie je veľké, je jednoducho také uchopiteľné, príde mi, že sa tam skoro všetci poznajú, aj keď to tak asi nie je. A že proste všade prídete pešo. Je to jednoducho príjemné mesto.

Gregorová: Pani Drastichová, vy sprevádzate turistov a ukazujete im krásy Islandu. O aké zájazdy je najväčší záujem?

Drastichová: Tak najväčší záujem, samozrejme, na Island sa jazdí hlavne spoznávať ten Island a spoznávať jeho prírodu, takže sú to také z kategórie tých poznávacích zájazdov. Asi najčastejšie, čo sa týka napríklad dĺžky pobytu, tak tie zájazdy sa pohybujú medzi 5-10 dňami. Do tých piatich dní sú to väčšinou zájazdy napríklad z jedného miesta, že jednoducho klienti bývajú na jednom mieste a organizujú sa výlety za jednotlivými atrakciami, jednoducho každý deň niekam. Alebo potom môžete mať, ako ďalšia zaujímavá možnosť je prejsť ten Island dookola, po tom hlavnom okruhu, po tej hlavnej ceste. A tu už ale potrebujete približne tých 10 dní aspoň, aby ste spoznali tie krásy dookola.

Gregorová: Čo by ste našim divákom odporučili, aby nemali na Islande vynechať?

Drastichová: Tak samozrejme je tam toho dosť, ale také základné atrakcie, že aj keď niekto príde na Island napríklad na deň, na dva, pri zastávke napríklad do Ameriky alebo na nejaký krátky pobyt. Tak určite nikto nevynecháva, okrem Reykjavíku, cez ktorý jednoducho musíte prejsť, pretože z letiska sa inakadiaľ ani nedá. Tak, samozrejme, potom je to Národný park Thingvellir a taká tá snemovňová planina, to znamená miesto založenia najstaršieho parlamentu. A tiež miesto, kde je vidieť tú krásnu doskovú tektoniku, ktorá je na Islande taká typická, že tam vidíte tie dve zemské dosky, ako sa od seba vzďaľujú. Vy ich síce nevidíte sa vzďaľovať, oni sa vzďaľujú iba asi tak 2 cm za rok, takže to nezaregistrujete. Ale inak je to samozrejme krásne vidieť, ako tá zem praská. Takže toto miesto a potom nasleduje, pretože to je súčasť toho „Zlatého okruhu“, oblasť gejzírov, kde je ten známy Geysir, ktorý vlastne dal meno všetkým, toto slovíčko dal Island celému svetu. No a kúsok od neho je potom ešte úžasný vodopád Gullfoss, takzvaný “Zlatý vodopád“. A to je taká čerešnička na torte. A samozrejme väčšinou pri odchodoch, pretože to je kúsok od letiska, nikto nevynechá “Modrú lagúnu“, to je taký fenomén islandský, ktorý proste naozaj málokto vynechá.

Gregorová: Pani Domáňová, aké sú vaše obľúbené miesta na Islande?

Domáňová: Tak pre mňa jednoznačne Dyrholaey, to je taký malý polostrov dolu na juhu ostrova a ešte mám veľmi rada Joklusarlon, to je také ľadové pobrežie.

Gregorová: Keď sa povie Island, väčšina ľudí si predstaví gejzíry a vodopády, aj vy ste ich spomínali. Čím je unikátna tá islandská príroda?

Drastichová: No, povedala by som, že Island je trošku taká iná planéta. Že keď prídete na Island, tak máte pocit, že ste úplne niekde inde, že nie ste ani na Zemi, že to je práve tým, ako tam je namiešaný ten kokteil tých termálnych prejavov, tých geotermálnych prejavov, tej vody, tých ľadovcov, ako sa roztápajú do riek a tie tektonické zlomy tam vytvárajú úžasné vodopády. Proste na každom kroku stretnete nejaký vodopád, niektoré už ani nemajú mená. Je to niečo podobné, ako sú iné krajiny, ktoré majú množstvo vodopádov, ale tá kombinácia tých geotermálnych javov, vody, vodopádov a lávových polí, ktoré sú cez celý Island a sú v najrôznejších formách. Podľa toto, ako je to lávové pole staré, tak niektoré má nejaký porast, niektoré je úplne ostré, čerstvá láva. Jednoducho niekoľko rokov alebo desiatok rokov, keď vlastne idete po tej láve a pod vami je to ešte horúce. Z prasklín v Zemi uniká horúci plyn, takže sa môžete naozaj cítiť, že to teplo ide z tej zeme. Keď sa zachytíte o tú lávu, tak si môžete aj roztrhnúť topánku, pretože je stále ostrá. Takže tie formy sú rôzne, a to si myslím, že dáva Islandu tú unikátnosť, ten kokteil, čo tam tá príroda namiešala.

Gregorová: Kedy je najlepší čas navštíviť Island?

Drastichová: No pre turistov taká sezóna alebo pre Island a pre turistov, samozrejme, pretože Island sa s tým musí vyrovnávať, s tým náporom turistov, je asi najatraktívnejšie obdobie jún, júl, august. Ale jazdí sa tam aj v máji alebo septembri, to sú tie najväčšie nápory. Ale dnes sa už organizujú také menšie výpravy a zájazdy aj na pozorovanie polárnej žiary, takže tie sa, samozrejme, organizujú v tých okrajových mesiacoch, keď tam je tma. Alebo niekedy aj v zime môže byť Island zaujímavý pre vyznávačov freestylového lyžovania. Takže to sú takéto možnosti, ktoré sú počas celého roka. Ale tá hlavná sezóna je letná.

Gregorová: Pani Domáňová, vy ste na Islande istý čas žili, mohli by ste našim divákom na úvod povedať, ako ste sa tam dostali?

Domáňová: Tak možno to bude také zaujímavé, ale vždy to bol môj sen ísť na Island, pretože milujem islandskú hubu a veľmi dlho som ju počúvala. Samozrejme, tiež som sledovala na internete alebo rôzne videá alebo ma Island naozaj zaujímal prírodnými krásami. A možno to bude vtipné, ale ja som mala sen, že stojím v lávových poliach a dívam sa na Harpu, na tú koncertnú sálu, ktorú som spomínala. A ja som si potom kúpila letenku a odišla tam. Takže to bol možno taký odvážny krok, ale asi to bol jediný taký veľký krok v mojom živote, možno až nie celkom premyslený. Ale spätne to hodnotím ako najlepší krok v mojom živote, že som tam odišla. Aj keď som nevedela vôbec, čo tam budem asi robiť, ani som tam nikoho nepoznala, že som tam išla úplne do cudzieho prostredia, ale aj na letisku, keď som odchádzala, tak niečo mi tak hovorilo, že idem domov. A Island sa naozaj stal mojim druhým domovom.

Gregorová: A ako vyzeral ten váš život na Islande, prekvapilo vás tam niečo, čo ste dopredu možno nečakali?

Domáňová: Ja som tam pracovala ako operka v jednej islandskej rodine. A asi ma prekvapila možno tá kultúra, že je taká, ja mám pocit, že na Islande neexistuje čas. Že my tu v Európe žijeme možno v takom hektickejšom živote. A na Islande ja som mala pocit, že ten čas nejako neexistuje. Oni aj Islanďania sú takí, že všetko bude dobré,  všetko má svoj čas. Jednoducho oni tam, ako keby s tým časom nejak tak plynú. A to bolo asi také, čo ma tak prekvapilo. A možno tá ich, hovorí sa, že ľudia na severe sú možno takí viacej uzatvorení, ale myslím, že o Islanďanoch to neplatí. Že to sú jedni z najsrdečnejších ľudí, akých ja som vo svete stretla.

Gregorová: Ja už som na úvod prezradila, že ste tam založili slovenskú školu. Ako ste sa k tomu dostali?

Domáňová: To bola tiež, nejaká taká náhoda asi. Ja som stretla dve Češky, ktoré tam vlastne už majú svoju českú školu a keď oni zistili, že som vlastne učiteľka, tak ma oslovili, že by bolo možno fajn mať tam aj slovenskú skupinu. Tak sme potom začali robiť rôzne granty a projekty a nejako sa nám to podarilo.

Gregorová: Ako funguje takáto škola?

Domáňová: Nie je to klasická škola, je to víkendová škola. Učí sa väčšinou v sobotu, pretože tie deti chodia cez týždeň do normálnej islandskej školy. Je to trieda, kde sú zmiešané deti teda od malých až po väčšie. A tá výučba väčšinou prebieha tak projektovo, nie je to taká klasická výučba, ale projektovo rôznymi hrami, piesňami.

Gregorová: A keď porovnáte ten život islandských rodín. Ako sa to líši od Slovákov?

Domáňová: Oni to nechávajú, celú tú výchovu, na dieťa, že veria, že ten človek je dobrý. A jednoducho to nechávajú tak plynúť. To, že nemajú všetko tak striktné, to možno súvisí naozaj s tou kultúrou, to, že oni sú proste takí, že všetko bude ok a máme čas. A napríklad mňa to zaskočilo, lebo ja som asi perfekcionista a ja som taká, že vždy všetko načas. A ja som vlastne predtým žila vo Švajčiarsku, čiže pre mňa to bol obrovský skok, skočiť z krajiny, kde je všetko podľa pravidiel do krajiny, kde nie sú žiadne pravidlá. Čiže toto bolo možno také, že ani so Slovenskom to tak neviem porovnať, ako možno s tým Švajčiarskom, že tam je všetko tak nalinkované a tam na Islande myslím, že je to skôr také voľnejšie, že naozaj dbajú alebo veria v to také dobré v človeku a nechávajú to tak nejako rozvinúť.

Gregorová: Žije na Islande veľa Slovákov?

Drastichová: No ja som sa s mnohými Slovákmi nestretla, viac tam stretávam Čechov alebo samozrejme Poliakov, tí sú tam skoro všade. Ale zažila som ta raz takzvaný “multikultúrny deň“, v Reykjavíku, kde si každý národ alebo to miestne zastúpenie, v miestnej radnici mohli urobiť taký stánok, takže tam boli rôzne, od Ukrajiny, Poliaci, africké štáty a tak ďalej. A tam sme raz stretli jednu Slovenku, nemala stánok, ale bola hrozne rada, že stretla Slovákov. Takže môj dojem, ale to môže byť zase subjektívne, možno sú niekde inde a tak nie je ich tam zase toľko. Myslím si, že asi možno budú pracovať niekde v iných krajinách, ale vo veľkej miere som ich tam nevidela.

Gregorová: Pani Domáňová, vy ste sa stretli s nejakými Slovákmi na Islande, s nejakou komunitou väčšou?

Domáňová: Tak tým, že keď som tam založila tú školu, tak sme tam vytvorili nejakú takú menšiu komunitu a kvôli rôznym projektom a grantom sme tam museli vlastne vytvoriť aj spolok, takže sme tam založili “Spolok Slovákov žijúcich na Islande“. Títo Slováci sú väčšinou v Reykjavíku, ale takisto určitá časť žije aj v Keflavíku. Takže podľa nejakých mojich odhadov, ktoré keď sme robili nejaké granty, tak to je asi tak 200, čiže asi to nie je až tak veľa.

Gregorová: Vy viete po islandsky? Čomu sa táto reč podobá? Je ľahká, ťažká na naučenie pre Slováka?

Drastichová: Ja po islandsky neviem, okrem nejakých pár slovíčok, pretože tam to nie je vôbec potrebné. Táto krajina je na tom jazykovo veľmi dobre, všetci tam vedia po anglicky. Niekto menej, niekto horšie, napríklad staršie generácie alebo niektorí. Ale všetci vedia minimálne dobre pasívne, to znamená, oni veľmi dobre rozumejú. Idú im tam v televízii jednoducho anglické alebo americké filmy v pôvodnom znení. Takže oni veľmi dobre rozumejú, takže nie je nutné úplne tú islandčinu ovládať a jednoducho nie je to problém. Ale ak je islandčina niečomu podobná, tak samozrejme je to pôvodný jazyk, z ktorého sa potom vyvinuli, pretože ona je v rovnakej forme, ako bola kedysi celá Škandinávia a z nej sa potom vyvinuli jazyky ako je švédčina alebo nórčina. Ale v tej podobne, v ktorej je dnes, tak je to vlastne podobný jazyk, ako máme češtinu alebo slovenčinu. Je to flektívny jazyk, teda časuje, skloňuje, mení slovné základy v predložkových väzbách a podobne. Takže je pomerne ťažké naučiť sa ho.

Domáňová: Keďže ja som žila v islandskej rodine, tak ja som sa potrebovala naučiť islandčinu, pretože som sa starala o dve malé deti. Tak ja som na začiatku absolvovala mesačný intenzívny kurz a tým, že som žila v islandskej rodine, tak to bolo pre mňa také, že prax v dennom živote. A po troch mesiacoch som už hovorila celkom dobre po islandsky. Ale myslím si, že je to dosť náročný jazyk. Ale ja tým, že som aj predtým počúvala islandskú hudbu, tak možno to bolo tým pre mňa jednoduchšie. A pre mňa je ten jazyk veľmi hudobný, takže mne sa nejak tak ľahko dostával do uší. Čo je škoda, že som, keďže tam už nežijem, tak ľahko sa zabúda, ale pre mňa je to jeden z najkrajších jazykov.

Gregorová Mohli by ste nám priblížiť aj islandskú kultúru? Napadajú vám nejaké zaujímavé islandské zvyky, ktorá vás možno prekvapili?

Drastichová: No mňa teda prekvapilo, oni cez leto robia také zaujímavé slávnosti alebo letné slávnosti tomu hovoria, v rôznych mestách, organizujú to tam. Nie je to nejaká prehnaná slávnosť, jednoducho sa celé mestečko zíde na jednom mieste. Aspoň ja som to zažila v Salfosse. Urobia tam povedzme táborák, ako my hovoríme, nejakú tú vatru. Zaspievajú si, zahrajú a tak ďalej. Čo ma prekvapilo, tak to bolo, že tá vatra, tak ako my poznáme vatru, že tu postavíme vatru, tak tá sa skladala z troch rozbitých paliet, ktoré poliali nejakým benzínom alebo niečím a to zapálili. Tak som si najskôr hovorila, že by bolo dobré vysvetliť im, že sa dá urobiť aj pekná vatra, ale potom mi došlo, že na Islande nikto nebude také drevo, ako my dávame na vatry, páliť, pretože tam je drevo vzácne. Tam nerastú žiadne také lesy ako u nás, takže tam sa takéto drevo nepáli. Ale to mi došlo veľmi rýchlo. No ale potom ma tam prekvapila ešte jedna vec, že keď začali spievať tie pesničky, kde teda spevák na pódiu hral také niečo na štýl country a ľudia spievali, tak tretia, štvrtá, jednoducho hneď z kraja pesnička, tak to bolo Kaťuša v islandčine. Čo som bola celkom prekvapená. Tak som si to dala s nimi po rusky, tak ako si pamätám.

Domáňová: Mňa zaujalo na Islande veľké množstvo festivalov. Ja si myslím, že oni si dokážu vymyslieť festival naozaj na hocičo. Viem, že ten najznámejší hudobný Airwaves, ktorý býva myslím, že v novembri, tak ten je taký svetovo známy, myslím. Ale majú tam veľmi veľa festivalov, Dance Festival, filmový festival, tanečný. A čo mňa najviac zaujalo, bol Festival svetla, ktorý je vo februári, kedy je teda ešte polárna noc. A vlastne je to festival svetla, urobia sa rôzne také svetelné vizualizácie. Je to taký ich festival.

Gregorová: K cestovaniu vždy patrí aj spoznávanie miestnej kuchyne, aká je islandská kuchyňa?

Drastichová: No záleží, na ktorú sa pýtate. Pretože súčasná islandská kuchyňa je samozrejme veľmi zdravá, by som povedala, veľmi pestrá a veľmi dobrá. Samozrejme, zakladá sa hlavne na rybách, to, keď prídete do nejakej reštaurácie alebo si budete chcieť dohodnúť nejakú typickú špecialitu, niečo typické a nekonkretizujete to, tak vám tam pripravia rybu na nejaký spôsob, väčšinou. A tie ryby sú naozaj na najrôznejšie spôsoby, neobmedzuje sa to iba na nejaké pečenie, grilovanie alebo na masle s bylinkami. Ale jednoducho máte napríklad karbonátky, zapečené, s cestovinami, so zemiakmi. Jednoducho naozaj najrôznejšie formy. Potom samozrejme tam patria do tej kuchyne neodmysliteľne jahňacie a ovčie. Takže jahňacia polievka, taký hustý vývar so zeleninou a s kúskami mäsa, ten je väčšinou veľmi dobrý a odporúčam ho vyskúšať. Keď ale hovoríme o islandských špecialitách alebo islandských tradičných špecialitách, to je iná kapitola. To sú trošku také, povedala by som, kuriozity, pretože Islanďania vám sami povedia, že ich tradičné špeciality nie sú veľmi dobré. Pretože tá krajina prešla neskutočne krutým obdobím, kedy tam bol hlad, nedostatok potravín a všetkého. Takže oni naozaj využívali úplne všetko, čo bolo k dispozícií. Takže z tých oviec sa spotrebovalo naozaj všetko. Ako aj u nás spotrebujeme z prasaťa pri zabíjačkách všetko, tak tam takto spracovávajú tie ovce alebo spracovávali. No a naučili sa teda jesť alebo teda k tradičným špecialitám patrí ovčia hlava, varená alebo údená, servírovaná pekne na tanieri vrátane oka. Takže to si môžete dať alebo ďalšie veci, napríklad plnené žalúdky, tak ako u nás. A potom ešte jedna taká tradičná, povedzme atrakcia a to je fermentovaný žralok. Pretože, ako som hovorila, že využívali skoro všetko čo bolo k dispozícií, tak aj ten žralok. Okolo Islandu žije špeciálny druh žraloka, žralok grónsky a ten žije vo veľkých hĺbkach a je preňho typické, že má spomalený metabolizmus a to telo je plné amoniaku a proste rôznych toxínov, v podstate nekonzumovateľný, takže oni sa naučili aj toto spracovávať. Tým, že vezmú to mäso, zaťažia ho, zakopú na pár týždňov do zeme, ono tam tak trochu nahnije, opustia ho tie toxíny a oni ho potom teda sú schopní spracovať alebo zjesť. Takže ho nakrájajú na malé kocky, neuveriteľne to páchne, môžem povedať úplne otvorene. A to sa teda je, najlepšie je to teda zapíjať miestnou pálenkou, pretože pre mnohých je to skoro nestráviteľné. Ale je to taká atrakcia, ktorá sa tam dá kúpiť. A tú ovčiu hlavu, napríklad mrazenú, nájdete aj v supermarkete, normálne v mrazničkách si môžete kúpiť polku ovčej hlavy. Inak všetky tie potraviny, pretože o islandskej kuchyni by sa dalo hovoriť dosť dlho, myslím si, že všetky tie potraviny, ktoré sú naozaj islandské, že to nie je dovoz, tak sú v podstate v bio kvalite, všetky mliečne výrobky, skyry, mlieko. To je všetko vo veľmi dobrej kvalite, mnoho bielkovín, vitamínov a tak ďalej. Pretože Island je jedna z najčistejších krajín a lokalít, takže tam všetko, čo tam vyrastie a vy to zjete, tak to je všetko bio.

Gregorová: Pani Domáňová, na aké jedlo máte vy dobré spomienky?

Domáňová: Ja som vegetariánka, takže pre mňa všetky tie ich špeciality nie sú špeciality. Ja milujem skyr a podľa mňa na Islande je najlepšia káva, takže ak môžem odporučiť aj v Reykjavíku Coffee Rouster, tak tam je podľa mňa najlepšia káva. Čiže z islandskej kuchyne ja milujem iba asi kávu a skyr.

Gregorová: Tých dôvodov, prečo navštíviť Island je podľa vášho rozprávania naozaj neuveriteľne veľa. Ja vám veľmi pekne ďakujem za zaujímavý rozhovor.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.