Izrael - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Izraeli rozprávajú:

• Juraj Okál, sprievodca CK SATUR
• Peter Rea, cestovateľ

Gregorová: Som veľmi rada, že ste prijali pozvanie k nám do štúdia. Izrael je štát s veľmi bohatou históriou, krásnymi pamiatkami a prírodou. Mnohých ľudí ale pred jeho návštevou odrádzajú informácie o nepokojoch a politickej situácií. Ako je to tam teda naozaj?

Okál: Tak, ja by som povedal, že presne naopak ako si to mnohí ľudia myslia. Každý, kto tam teda chodieval v posledných rokoch, dokáže posúdiť, že práve sú to európske krajiny, ktoré si v poslednej dobe berú príklad z Izraela, keď sa chcú radiť napríklad s tajnou službou o určitých veciach, pretože to s čím sa európske krajiny stretávajú v posledných rokoch, tak to Izrael rieši fakticky od svojho vzniku. A dovolím si tvrdiť, že jediné, čo by mohlo podlomiť túto krajinu, by bola celoplošná intifáda, aká bola naposledy v rokoch 2000-2004. A za súčasnej situácie takéto celoplošné povstanie proste Palestínčanov nie je jednoducho možné. Tam už je vybudovaných toľko checkpointov, bezpečnostný múr a jednoducho činnosť tajných služieb atď, že jednoducho, dovolím si tvrdiť, že zostane to v absolútnom poriadku.

Rea: Ja by som len doplnil, že je to samozrejme aj otázka na samotných ľudí, ktorí tam cestujú, aby sa nebáli. Už keď idú s takým tým pocitom nejakej nervozity, veľmi zbytočnej, tak je to veľmi, veľmi zle. Treba naozaj si uvedomiť, že je to nádherná krajina, je to krajina, kde je 99,9% ľudí veľmi dobrosrdečných, príjemných, pozývajúcich k sebe vlastne. Takže takisto aj tá príroda je nádherná. Čiže naozaj sa netreba báť, treba sa len logicky zamyslieť, že na prechode na Slovensku, špeciálne v Bratislave, skôr môže človeka auto zraziť, ako tam by sa malo niečo stať.

Gregorová: Vy obaja ste v Izraeli strávili veľa času. Ako by ste ho charakterizovali? Aká je to podľa vás krajina?

Rea: Ak dovolíte, je to, už to mám také zautomatizované, veľakrát som to povedal, je to krajina veľa vrstiev. Spomínali ste históriu, spomínali ste iné veci, ale naozaj je tam toľko vrstiev, či už čo sa týka náboženstiev, národností, prírody, počasia, spomínanej histórie, že naozaj ja ešte po 20 rokoch stále objavujem nové a nové tieto perličky na dne tejto úžasnej krajiny. Takže naozaj treba. Človek si môže zvoliť, či tam ide ako človek nábožensky založený, či tam ide človek pozorujúci prírodu, či tam ide ako človek rád skúmajúci iné zákutia gastronómie napríklad a podobne. Naozaj nájde tam čokoľvek človek. Je to taký svet v prášku.

Okál: Ja len, s kolegom sa, samozrejme, zhodneme v tomto. Ja by som povedal, že teda ja sa venujem hlavne teda orientu a arabskému svetu, ale z toho, čo mám pocestovaného, ja osobne teda krajšiu krajinu nepoznám. A tam si treba aj uvedomiť, že na takej malej ploche, čo je v podstate zhruba polovica Slovenska. Z toho ešte väčšia časť je vyložene prázdna, lebo je vyplnená tou púšťou. To znamená, že fakt také kratučké transfery, kde sa v priebehu hodinky dostanete úplne všade, keď najdlhší transfer v podstate tam na juh do Ejlatu môže trvať 3-4 hodiny. A jednoducho na takej malej ploche koncentrovaná obrovská história, vlastne kultúra či a presne, či je človek veriaci alebo neveriaci, ja si dovolím tvrdiť, že táto krajina nenechá ľahostajného úplne nikoho. Vlastne, každý si tam nájde svoje. Či je to človek veriaci, ten si tam určite nájde svoje, možno aj jeruzalemský syndróm ho tam chytí. Alebo proste totálny ateista, ten môže zase obdivovať, aké obrovské úspechy dosiahla tá krajina v technológiách alebo vyložene si môže hedonisticky užívať na pláži kdesi v Tel Avive a ísť večer na diskotéku. A z každého rožku trošku.

Gregorová: Zastávkou, ktorú v Izraeli nevynechá asi žiaden turista, je Jeruzalem. Poďme si o ňom povedať viac, aká sa s ním spája história a čo tam všetko môžeme vidieť?

Rea: No, ak máme teraz približne desať častí, tak po dvoch hodinách, tak by sme mohli začať. Je to naozaj, je to kolíska, je to 3000 rokov histórie. Hovorí sa, že niekoľko desiatokkrát, aj keď treba povedať, že Jerušalajim, doslova je to mesto mieru, bolo niekoľko desiatokkrát zničené, zrovnané so zemou, zbúrané, desiatky a desiatky tisíc ľudí zabitých. Napriek tomu v súčasnosti je to naozaj mesto mieru, je ten mier veľmi krehký, ale netreba sa týmto nechať odradiť. Naozaj tam človek môže v jednu chvíľu pozorovať modliacich sa židov, ktorí sa takisto modlili pred 3000 rokmi a o kilometer ďalej môže v hyperluxusnom bare si dávať miešaný drink a cítiť sa ako v New Yorku. Môže ísť počúvať, ako muezzin zvoláva ľudí na modlitbu, ale zároveň, o 20 m ďalej, si môže dať viedenskú kávu s dobrým viedenským rezňom. Naozaj je to úplný guláš, galimatiáš všetkého možného na svete.

Okál: Presne ako povedal kolega, ešte sa vraví, že Jeruzalem je Jeruzalem, Jeruzalem nie je Izrael, že to je, ešte by so povedal, že o level vyššie. V skutočnosti aj pre samotných židov, pre ktorých je to, samozrejme, ohnisko ich viery, potom netreba zabúdať, samozrejme, najviac zastúpené náboženstvo na Zemi, pre kresťanov, ktorí – mnohí z nich to považujú za vrchol svojho života, ak sa tam vôbec môžu dostať. Stredoveký človek, čo by za to dal, pravda. No a vlastne, máte tam tie ortodoxné štvrte, kde sa naozaj zastavil čas, kde sa ani neodporúča cudzincom, napríklad Mea Shearim. A máte tam pre zmenu štvrte, ktoré, v skutku ten západný Jeruzalem, taká lepšie vyzerajúca európska krajina, naozaj s vyšším štandardom. Tuná tých pamiatok, čo tam môžete vidieť, ako dá sa to aj za jeden deň, samozrejme, aj jednodňový výlet sa robieval. Ale ozaj, na to mesto si treba vyhradiť tak možno týždeň, aby človek absorboval úplne všetko a mal na to dostatok času.

Gregorová: A čo hlavné mesto, Tel Aviv, odporúčate ho navštíviť?

Okál: No tak na to, ako sú tieto dve mestá blízko pri sebe, v podstate 60 km, tak oni už nemôžu byť ani rozdielnejšie. Ono sa aj vraví v Izraeli, že Haifa pracuje, Jeruzalem sa modlí a Tel Aviv sa zabáva. No nemôžeme povedať, že je to čisto iba o zábave, tam majú to svoje Silicon Wadi, čo je niečo ako Silicon Valley, čiže to je jedno zo siedmich najdôležitejších centier informačných technológií. Všetci tam sú zastúpení. No a ten liberálny duch, ako keď si pomyslíte, oproti tomu je Jeruzalem malé konzervatívne mestečko. Tak keď už Gay Pride sa tam môžu bez problémov konať, to, čo by v Jeruzaleme teda veľmi neprešlo. A jednoducho máte tam pocit aj takého, tým, že je to kompaktné, takmer čisto židovské mesto, je tam tá populácia jednoliata jednoducho. Takže má tam z toho ešte taký až lepší pocit. A jednoducho butiky a diskotéky v starom prístave. Tá história absentuje, to je pravda, mesto len teraz malo 100 rokov, ale zase taká Jaffa ako predmestie to vynahradí. Ako určite to stojí za návštevu, ale nie je to Jeruzalem.

Izrael, to je aj moderné hlavné mesto Tel Aviv a známa pláž Jaffa. FOTO: pixabay.com

Rea: Ja by som len doplnil, že tá otázka bola nesprávne položená, nechcem to súdiť mentorsky, ale hlavným, večným a nedeliteľným mestom je podľa zákona v Izraeli Jeruzalem. Kde aj sídli vláda, parlament, prezident a podobne. Tel Aviv je vlastne len v úvodzovkách, len takou náhradou, nebudeme sa tu zapodievať blízkovýchodnou politikou, prečo to tak je. Presne súhlasím s kolegom, že ortodoxní židia, vzdialení iba 60 km od Tel Avivu, nazývajú Tel Aviv takou, že modernou Sodomou a Gomorou, ani sa nepozrú tým smerom. Zase doplním, naozaj Gay Pride je dokonca najväčší na svete, tento rok 200 000 ľudí, na čele so samotným primátorom hlavného mesta, pochodovali mestom, takže naozaj od spomínaných pláží, je to taký New York na pláži. Toto by sa dalo charakterizovať. Napríklad gastronómia je tam, neviem prečo, ale veľmi neprávom opomínaná michelinským sprievodcom, pretože tam podľa mňa niekoľko desiatok reštaurácií si zaslúži minimálne jednu hviezdu. Takže naozaj, keď si presne chce človek užiť, nepotrebuje nejakým spôsobom poznávať, tak jednoznačne Tel Aviv.

Gregorová: Keď už spomínate tú gastronómiu, tak čo odporúčate turistom, vyskúšať aké jedlá v Izraeli?

Rea: Tu je veľký problém v krátkosti niečo povedať. Ja som sa, priznám sa, minule pohádal s pánom Židekom, pretože on chcel odo mňa poznať nejaké typické židovské jedlo. Také neexistuje, pretože ako prišli oni zo 100 krajín sveta, židia a ako správne kolega povedal, posledných 100 rokov, povedzme, tam prichádzajú títo židia, tak každý si so sebou doniesol nejakú kuchyňu, nejaké kulinárske zvyky, takže či už máme marocké židovské jedlá, máme východoeurópske židovské jedlá, máme jemenské židovské jedlá, ale nejaké generálne sa nedá povedať. Na druhú stranu, práve tá pestrosť zaručuje, moderným spôsobom povedané, „fusion“, že naozaj tam človek staré s novým, blízkovýchodné s európskym, s americkým. Je to naozaj veľmi pestrá ponuka. Samozrejme, že takou klasikou je typický falafel alebo to, čo my poznáme pod názvom kebab, čiže šuvarma. Ale to je naozaj iba malý zlomok tej obrovskej plejády veľmi chutných vecí.

Okál: Presne. Taktiež aškenázki židia zase majú tú svoju gefulte fish, akože plnená ryba. To tiež každý je iba s donútenia, pretože je to tradícia. Málokto, koho poznám, by povedal, že mu to chutí, ale proste patrí sa. Napríklad je to kosher stravovanie, čo je v podstate veľmi zaužívané s Izraelom, tiež majú ľudia, ako si myslia, že to je niečo ultimatívne, že napríklad, že si tam v McDonalde nedáte cheeseburger, že je to jediná krajina, kde si nemôžete dať cheeseburger, pretože vlastne nedá sa spolu jesť mäso a mlieko, že musí byť pauza 6 hodín. A tiež to nie je pravda, normálne si tam v sieti rýchleho občerstvenia takéto niečo dáte, lebo je kopa ľudí, čo to nepraktizuje. Sú ľudia, čo naozaj majú doma tie oddelené súpravy riadov na mäsové a mliečne výrobky a sú ľudia, ktorí jednoducho sú v tomto liberálni. No a presne, také eklektické chute ako v Izraeli, to nie je snáď nikde inde. A teda v tomto je to aj čisto mierové, že vlastne falafel a kebab prijali úplne za svoje aj židia, hoci teda to boli arabské jedlá. Voči kuchyni nemajú najmenšie výhrady, konzumujú všetko s najväčšou chuťou. A to by som odporúčal vyraziť si v piatok doobeda, ešte keď začínajú prípravy na shabat, tak na tú centrálnu, starú jeruzalemskú tržnicu Machane Yehuda, no a tam to presne človek vidí, ako kolega spomínal, jedna časť kaukazskí židia, čo došli napríklad z Gruzínska, potom je tam časť vlastne jemenská, a tak podobne a každý má to svoje. No a vlastne ako raj pre gurmánov, ozaj.

Gregorová: O Izraeli sa často hovorí ako o židovskom štáte, aké iné národnosti či predstaviteľov náboženských skupín tam môžeme stretnúť?

Rea: Je to aj podľa nepísanej ústavy židovský štát. Teraz bol prijatý zákon, ktorý toto povedal a bola veľká nevôľa voči tomu. Ale naozaj tam môžeme nájsť obrovskú menšinu arabov, zase netreba to nejako generalizovať, že by boli všetci moslimovia, čo sa týka náboženstva, je tam veľká časť z nich aj kresťanov, to sú vlastne tí pôvodní kresťania, naozaj veľmi starobylé cirkvi. Ale potom, možno prekvapivo, tam naozaj nájdeme aj také iné náboženské a národnostné menšiny, ako sú Drúzi, znovu na jednu veľkú debatu by sa mohlo nechať, že vlastne, čo to vlastne je, či je to náboženstvo alebo je to národnosť na severe Izraela, títo ľudia, veľmi zaujímaví, existujú. Niekoľko dedín dokonca sú aj Cerkezi. Židia, tak ako som už hovoril, nie je to jednoliata skupina. Znovu, každý je síce tým svojím prapôvodom žid, ale naozaj si so sebou priniesli od reči, cez kultúru, náboženské zvyky, rôzne kultúrne zvyky, takže dnes už nájdeme, aj keď židov, ale predsa len Rusov. Napríklad milión Rusov prišlo pred 20 rokmi, takže nájdeme televízie, rozhlas, obchody, také staré „bárišne“, ktoré predávajú kyslú kapustu na ceste a pod. Takže naozaj tam nájdeme znovu tú jednu vrstvu, je to celý mišmaš celého sveta na kúsku.

Okál: Tak presne ako neexistuje jednotný islam, takisto neexistuje ani jednotné židovstvo. Tam naozaj mali napríklad aškenázki židia problém s tým, že aby ich deti chodili do školy so sefardskými, lebo tí majú už doma aj TV a môžu ich pokaziť a tak tie podobné záležitosti. Drúzi, to je obzvlášť zaujímavá skupina obyvateľstva, ktorá asi najviac doplatí na ten spomínaný zákon, ktorý charakterizuje Izrael ako židovský štát. Takisto nevieme čo to vlastne oni nasledujú teda toho zaujímavého kalifa, ktorý sa vlastne pokladal za vtelenie Alaha a podľa mňa najzaujímavejšia historická postava. No a potom ešte čierny židia, falašovia, ktorí prišli z Etiópie, tiež by sa dalo povedať, že niektorý sa na nich pozerajú trošku cez prsty a tak podobne. No je to dá sa povedať, ako o New Yorku sa hovorí, tak táto krajina je druhá.

Gregorová: Zvyknete dávať turistom nejaké rady alebo odporúčania, čo robiť aby neurazili alebo sa nedotkli nejakým spôsobom domácich?

Rea: Určite áno, ale sú to väčšinou by som povedal také sedliacko-rozumové upozornenia. Je jasné, že keď pri múre nárekov sa modlí nejaký starší židovský muž a je až v takom vytržení, kníše sa z boka na bok, vydáva zo seba zvuky, tak vôbec nie je vhodné, aby človek k nemu prišiel a z pol metra mu strkal objektív do tváre a podobne. Takže naozaj netreba nič špeciálne, zase len z úcty k tomu miestu, z úcty k miestnym ľudom a náboženstvám sa nejde do kostolov a do rôznych iných náboženských priestorov s nejakou odhalenou hruďou alebo s krátkymi nohavicami. Ale inak, myslím si, že tam netreba, treba naozaj sa slušne, ako na návšteve sa správať a všetko bude v poriadku.

Okál: Presne, človek vyjadruje svoj rešpekt aj svojím oblečením. Napríklad aj do Chrámu Božieho hrobu by pustili človeka doslova v trenírkach pravdupovediac, áno je to tak. Ale človek vyjadrí svoju vlastnú úctu, keď si dá na seba niečo, čo zahaľuje aspoň tie kolená a ramená. Ono sa to rôzni od miesta k miestu. V Káne Galilejskej, napríklad, bol istý veľmi napaprčený grécky ortodoxný mních, u ktorého robil problém 5 cm rozdiel, aby vás ešte pustil dovnútra alebo niekomu povedal, že stop a tak podobne. Ale v globále by som povedal, že niekedy sa aj naši ľudia snažia byť pápežskejší ako samotný pápež, že sa obávajú čo a ako a či vyjsť z hotela a ja neviem čo, tak by som povedal, že úplne nie. To je proste ako európska krajina a bez problémov.

Gregorová: Vy už ste spomínali aj pláže. Vieme, že Izrael obmýva Stredozemné, Červené, majú aj Mŕtve more. Je to teda vhodná destinácia aj pre takých ľudí, ktorí hľadajú oddych na pláži?

Okál: No tak, taký Ejlat, čo sa vraví, že je plutva židovského štátu alebo Mekka vyznávačov vodných športov. V súvislosti s Izraelom je vravieť o Mekke je trošku divné. Tak to ozaj, to predsa len, Stredozemné more je krásne, všetko, ale nie to more koralové. A proste to je ten rozdiel, ten Ejlat, to je dokonca najsevernejšia oblasť, kde ešte zasahujú aj koralové útesy. Krásne oceanárium, delfinárium, ako to je Miami Beach. A Stredozemné more, akokoľvek krásne, avšak tam je prvoradý cieľ dovoleniek či už Netanya alebo Tel Aviv. Skôr vyhovuje surfistom a podobne, lebo tam predsa tie vlny a vietor sú trošku väčšie, ale veľmi udržiavané v skutku. Ešte pláže pre psov som tam videl dokonca teraz v Tel Avive, že tá infraštruktúra aj pre tých hedonisticky založených ľudí je, ozaj je tam čo. A to Mŕtve more... Viete, no tak samozrejme, keď nemá niekto ten konkrétny zdravotný problém, aj kožný alebo reumatický, tak to nebude zámerne vyhľadávať na celú týždňovú dovolenku. Veľa ľudí povie, že je to zaujímavé, treba si to vyskúšať aspoň raz za život a väčšina ľudí pri tom skončí a povie, že stačí raz. Opakovane sa tam vracajú práve tí, pre ktorých je to doslova, že sanatórium pod otvoreným nebom, ako sa hovorí.

Gregorová: A kedy je teda najvhodnejší čas na návštevu Izraela?

Rea: Znovu sa vrátim k tým vrstvám. Aj to počasie, tým, že je to síce veľmi malá krajina, ako kolega presne správne povedal, ale veľmi rôznorodá. Tak nedá sa povedať, samozrejme, je taký vrchol sezóny turistickej, je na jar a na jeseň. Ale dá sa cestovať v každom ročnom období. Musí si ale uvedomiť, že tým, že aj je veľmi členitá tá krajina, tak zažije od nízkych teplôt a dažďa, až po veľmi vysoké teploty a veľkú horúčavu, podľa toho, kde sa nachádza. Preto napríklad, ja vždy veľmi rád spomínam, že musí veľmi dobre človek čítať Bibliu, aby si tam prečítal také úplné drobnôstky. A jedna z takých drobnôstok je, že Ježiš, keď vchádzal, tak, že vystúpil do Jeruzalema, sa hovorí. A tam to ľudia vždy pochopia, keď prechádzajú cez Jericho a aj my, keď vystupujeme do Jeruzalema, pretože Jericho je -300 pod morom, vlastne je to v takej obrovskej preliačenine. Je tam cca 30 stupňov v zime, v lete alebo 25 možno. Ale o 30 km vyššie už vystúpime do Jeruzalema, ktorý je v Judských horách a je 700 m. n. m. a tam sa cítime aj v lete ako v Smokovci. To znamená, ešte cez deň je tam relatívne teplo, ale večer sa schladí. No a v zime je tam naozaj taký nepríjemný dážď, sem-tam dokonca napadne sneh a podobne. Čiže naozaj, človek tam zažije celé spektrum počasia. Takže kedykoľvek, najlepšie, naozaj, buď človek ide nejaký sviatok povedzme osláviť, nejaké Vianoce alebo Veľkú noc z toho náboženského hľadiska. Alebo dokonca, spomínal som prírodu, tak je teraz veľká móda tzv. birdwatching, to znamená tým, že je to trasa všetkých sťahovavých vtákov, čo máme na Slovensku. Lastovičky, bocianov, orla Aničku a podobne, tak títo všetci leteli a lietajú cez Izrael. Tým, že sú tam vodné plochy, tak sa tieto vtáky zastavujú a teraz je veľká móda vlastne tam cestovať a pozorovať aj tieto vtáky napríklad. Takže zase podľa sezóny vtáčej vlastne.

Gregorová: Ja som sa dočítala aj takú zaujímavosť, že v Izraeli je jedna lyžiarka oblasť v Golanských výšinách. Odporúčate ju navštíviť?

Rea: Je to veľmi zaujímavé, by som povedal, že toto je skôr taký domáci turizmus. Je to na úpätí hory Hermon, ktorá leží úplne na severe, vlastne je to na trojmedzí medzi Libanonom, Sýriou a Izraelom. A je tam jediné lyžiarske stredisko. No tým znovu, síce je to asi 1200 nad morom, ale predsa len to počasie nedovoľuje tam nejakú dlhú prevádzku, takže 2-3 mesiace v roku tam ten sneh je. A je to poňaté tak, by som povedal, rodinne, veľa ľudí sa tam nelyžuje, aj keď tie možnosti sú tam, pretože samozrejme asi nikto doma v skrini tam v Izraeli nemá lyže, takže, keď už tak si ich požičia. Ale skôr tam vyslovene celé rodiny chodia, že vôbec len ako na veľkú exotiku sa pozrieť na ten sneh, takže znovu, keďže je to biznis, takže človek platí vlastne nie len za to, že sa ide odlyžovať, ale dokonca už pri vstupe zaplatí za to, že môže vôbec ten sneh vidieť. Ako veľkú perličku uvádzam, že je tam dokonca nie len požičovňa lyžiarskej výstroje, ale tým, znovu, že ostatok je celkom teplý tej krajiny, tak je tam aj požičovňa napríklad teplákov alebo otepľovacích nohavíc a podobných. Takže asi 20 € stojí len požičanie otepľovačiek. A zároveň človek, keď si odlyžuje, tak potom môže zísť autom asi 2-3 hodinky k Mŕtvemu moru spomínanému, kde aj v tom decembri, februári je stále 30 stupňov a krásne sa okúpe.

Gregorová: Poďme sa pozrieť aj na také praktické informácie. Aké sú v Izraeli ceny?

Okál: No tak tuná práve preto napríklad zájazdy organizujeme aj tým spôsobom, že napr. hotely bývajú na palestínskych teritóriách. Pretože napríklad ceny ubytovania v samotnom Jeruzaleme napríklad, keď porovnáte s Betlehemom, ktorý je v podstate za múrom hneď vedľa, ako by sa dalo povedať, že takmer ako mestská časť. Tak je to výrazne nižšie, čiže ako ceny teda napríklad za ubytovanie, taký vyšší európsky štandard. Potom, keby ste sa zastavili niekde na pumpe a tak ďalej, skonštatujete, že no dobre, áno, je to cenovo vyššie, ale stále sa nebavíme napríklad na spôsob Škandinávie, keď to už mám s niečím porovnať. To už by sme museli ísť od položky k položke samozrejme, ale ja si dovolím tvrdiť, že to nie je nejaká náročná záležitosť. Také základné veci, ako je veľká voda proste, si kúpite na ulici za dolár, jednoducho to, čo človek potrebuje. No a už potom, keď idete do nejakého reštauračného zariadenia, no tak ako naobedovať pravdupovediac, že na ulici ako ten falafel a tieto veci, v starom meste jeruzalemskom od vás vytiahnu aj za plnenú pitu v podstate s tou sawarmou úplne kľudne aj 20 dolárov. Niekde inde sa dá najesť, napríklad v meste Akko za 13 dolárov v prepočte, tiež veľmi dobrý napr. kebab vám spravia aj so všetkými tými šalátmi, to obložia celý stôl. Takže v tejto rovine, že čo človek tam väčšinou kupuje, tak si myslím, že je to trošku vyššie cenovo, ale dá sa.

Rea: Ja by som tu, teda nechcem oponovať kolegovi, ale povedal, že tie ceny pre bežných Izraelčanov sú veľmi vysoké. Pretože hlavne ceny takých bežných vecí, ako je bývanie, energia a podobne sú veľmi na vysokej úrovni. Je to ale aj vďaka tomu, že tam je vysoká životná úroveň a aj tie príjmy sú tam. Treba len poznamenať, že priemerný zárobok je asi 10 000 shekelov, čo je približne 2 500€, pardon okolo 5 000€, pretože minimálna mzda dokonca je myslím 4 900 shekelov, čo je 2 100€.

Gregorová: A treba na návštevu Izraela víza?

Rea: Nie, nie, netreba. 90 dní úplne bezproblémových bez víz, takže stačí obyčajný platný cestovný doklad ešte 6 mesiacov.

Gregorová: A je pravda, že návšteva nejakej arabskej krajiny a jej pečiatka v pase môže spôsobiť nejaké nepríjemnosti pri návšteve Izraela?

Rea: Mierne nepríjemnosti, ak teda dovolí kolega. Ja poviem svoju vlastnú skúsenosť. Minulý rok som cestoval priamo z Iránu, cez Istanbul, do Tel Avivu. Pozerali veľmi na mňa v Iráne teda tí páni, ktorí mi vystavovali letenku, podozrievavo. A v Izraeli som síce po prílete asi hodinu čakal na takú podrobnejšiu diskusiu a kontrolu, ale prebehli asi tri vety nakoniec a úplne bez problémov ma pustili. Je pravda, opačne to nefunguje, nikdy by som sa napríklad práve do spomínaného Iránu nedostal, keby som mal pečiatku z Izraela v pase. Je to taká, by som povedal, že jednostranná, to je také ako malí chlapci, viete, oni sa trošku tak doberajú, takže v tomto na úrovni tých štátov, hlavne tých arabských, blízkovýchodných je to také, že vy ste naši nepriatelia, tak vás potom aj takto trestáme, že tých ľudí, ktorí tam cestujú. Rozšírené dokonca na Bangladéš, kde Bangladéš má zákon, ktorý zakazuje vlastným obyvateľom cestovať do Izraela a podobne. Izraelčania to vyriešili veľmi jednoducho, dávajú namiesto pečiatky do pasu už niekoľko rokov iba takú kartičku, ktorú jednoducho po odchode z Izraela zahodíte a nemáte žiadny dôkaz o tom, že ste v Izraeli boli.

Okál: Ja to ešte len doplním, že ľudia, ktorí majú v pase pečiatky takých vyložene typických, masových turistických destinácií, ako je Tunisko, Egypt, Maroko, Turecko, ešte spomeniem Jordánsko napríklad. Aj Emiráty, no tak tie Emiráty to už tiež nie, ale jednoducho, môžu čeliť o jednu otázku viac, ale bez problémov. A tiež by som doplnil, že ten vstupný pohovor pri vstupe do krajiny na niektorých letiskách je, na niektorých nie je, podľa toho či letíte s národným izraelským dopravcom alebo letíte inou linkou. Ale pri odchode z Izraela je to vždy. Tak, kto to sledoval viacero rokov po sebe, tak z toho prístupu, ktorý bol kedysi možno mierne arogantný a tak podobne, tak teraz už je to, by som povedal, že snažia sa budovať aj ten imidž priateľský a ako „tourist friendly“. Takže je to, nevravím, že príjemné, ale je to zaujímavé.

Rea: Je to dôkladné, majú to prešpekulované, ale netreba sa toho báť. Treba byť pravdovravní a netreba sa ničoho báť.

Gregorová: Ja myslím, že z vášho rozprávania je teda jasné, že Izrael je vyspelá a multikultúrna krajina, ktorá stojí za návštevu. Ja vám veľmi pekne ďakujem za všetky zaujímavé informácie.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.