Káhira - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Káhire rozprávajú:

• Lucia Kulfasová, sprievodkyňa CK SATUR
• Peter Rea, cestovateľ

Gregorová: Káhira je najväčším a najľudnatejším mestom na africkom kontinente. Taký ten prvý dojem môže byť plný ruchu, smogu. Napriek tomu je však často označovaná ako jedno z najimponovanejších miest na svete. Ako je to možné?

Kulfasová: Tak Káhira je to mesto, ktoré ani nikdy nespí a je tam hluk 24 hodín denne, možno aj preto, že Káhira má dnes viac než 20 miliónov obyvateľov. Tak to, čo tvorí Káhiru takým impozantným, sú podľa mňa hlavne pyramídy, ktoré sa nachádzajú neďaleko od  Káhiry. Je to v Gize a je to vlastne jediný zo 7 divov sveta, ktorý stále stojí. Je to pyramída, ktorú dal postaviť panovník Cheops Chephren Aventure. Okrem toho nie sú tam len tieto tri stojace pyramídy, ale ďalšie pyramídy, ktoré sa ťahajú južnejšie od  Káhiry. Možno to je taká veľká impozantnosť a okrem toho aj ten počet obyvateľov tomu prislúcha, aby tam bolo neustále takto rušno, či už na východnom alebo na tom západnom brehu. Je zaujímavé aj to, že počet obyvateľov je viacej než 20 miliónov. Celkovo  Egypt má vyše 100 miliónov obyvateľov. Ja si pamätám teda, keď som prišla do Egypta pred 18 rokmi, tak Egypt mal nejako 70 miliónov obyvateľov a teraz to teda vystúpilo na 100 miliónov obyvateľov. Akurát čo je zaujímavé, že jedna ulica má toľko obyvateľov čo celé Slovensko. Zaujímavé je teda  aj to, že cez toto miesto prechádzali 4 významné civilizácie. Či už to bola tá staroegyptská, ktorá po sebe zanechala veľmi viditeľné stopy a tie budú viditeľné a zaujímavé ešte počas nasledujúcich rokov. Preto aj Egypt sa snaží poslednú dobu stavať tak na ten turizmus. Ďalej je to rímske, rímska kultúra, ktorá prešla týmto územím. Potom to bola kresťanská, potom islamská, ktorá dotvorila ten posledný obraz celkovej Káhiry ako vidíme dneska. Všade sú tam stopy týchto kultúr v tých monumentoch, ktoré sú tam stále vidieť dodnes.

Rea: Je to presne tak ako hovorí kolegyňa. Káhira je viditeľne živé mesto, ako sa hovorí že New York nikdy nespí, ale toto je mesto, ktoré nikdy nespí. Tu naozaj o tretej ráno môžete ísť do obchodu, pobehujú deti po uliciach, cinkajú všetky možné veci, trúbia autá. Ako ste spomínali na začiatku je tu taký ruch, smog, krik. Tak to nielen prvý, druhý, tretí, ale to je stály dojem z tohto mesta, pretože tých 20 miliónov ľudí tu žije, nielen tam spí. Dokonca to je tak veľké mesto, že ten stred mesta  je tak vzdialený od tých okrajových častí, že oni si vytvorili vlastné akoby podmestá. Či už je to Ramadamcity, alebo miesto 6. októbra. Naozaj človek tam vhupne do toho hluku a do toho mesta a tam ja obrazne hovorím, že keď sa niekto stratí, ani ho nezačnú hľadať, nato aby ho našli. Je to naozaj až tak pos apokalyptické mesto.

Kulfasová: Samozrejme ešte Káhirou preteká rieka Níl. Aj to je taká impozantnosť a v Káhire, ako spomínal kolega, sa nachádza mnoho zaujímavých štvrtí, ktoré sa dajú navštíviť a obdivovať. Tá Káhira je naozaj fantastická a udivujúca. Mesto ktoré nikdy nespí.

Gregorová: Počas jednej návštevy človek určite nestihne pozrieť a zažiť všetko. Čo teda odporúčate na úvod, čo by človek určite nemal vynechať ?

Kulfasová: Určite sú to teda tie pyramídy v Gize, ale ako som spomínala nielen tie, ale aj južne od Káhiry sa nachádzajú ďalšie významné pohrebiská, ktoré spadajú do toho obdobia starej ríše 2500 pred naším letopočtom. Je to veľmi významná lokalita v Abú Síre, kde pracujú aj českí archeológovia a podarilo sa tam objaviť aj veľmi významné pamiatky. Potom ešte južnejšie od Abú Síre sa nachádza veľké pohrebisko Sakkára. A v tejto Sakkáre bola postavená prvá stupňovitá pyramída vôbec na svete. Je to pyramída, ktorú nechal postaviť architekt Imothep pre faraóna Džoser. A ešte južnejšie sú ďalšie pyramídy v Dášúre. Je to veľmi pekná pyramída, červená. Má červené sfarbenie toho obloženia. A potom ešte lomená pyramída. Tieto pyramídy majú tiež vyše 100 metrov. Postavil ich veľký staviteľ, Snofru, otec faraóna Cheopsa a dokonca, čo je dnes takou nevysvetliteľnou záhadou, si dal postaviť ešte ďalšiu tretiu pyramídu a tá sa nachádza ešte južnejšie v Meidum. To sú teda pyramídy, ale ešte aj samotné centrum ukrýva zaujímavosti a je to napríklad Stará Káhira. Kopská  Káhira, teda tá kresťanská, kde sa nachádzajú kostoly, ktoré pochádzajú už teda nie najstaršie z toho obdobia 4. storočia nášho letopočtu. Či už je tam kostol sv. Jura, kostol sv. Barbory, aj s jej ostatkami. Vysunutý kostol, ktorý bol postavený na vodnej bráne, alebo kostol sv. Serga, kde sa vnútri nachádza krypta, v ktorej bola ukrytá svätá rodina. Kúsok od tejto starej Káhiry sa nachádza zase islamská Káhira. V tej islamskej Káhire sa určite oplatí navštíviť, teda vidieť tie nádherné mešity, ktoré tam boli postavené, ako Imram awera a Last, ktorý sa považuje za dobyvateľa Káhiry a na tomto mieste vzniká aj  mesto Fustát a potom odtiaľto sa začína vyvíjať ten  islam. Potom samozrejme káhirské múzeum, ktoré ukrýva nádherné poklady, ale v túto dobu sa stavia nové múzeum, ktoré má byť v blízkosti práve tej Gizy pri pyramídach, 2 km. Takže už malo byť dokončené, ale  stále je to v procese toho dokončievania. Tá plocha bude naozaj obrovská. Mala by byť na rozlohe 480 tis. m² a malo by tam byt 100 tis. nádherných exponátov, artefaktov z celého Egypta. Bude to, návštevník si to bude môcť pozrieť, takou časovou osou ako išiel a ako sa vyvíjal ten staroveký Egypt.

Gregorová: Pán Rea a vy čo odporúčate:

Rea: Toto sú veľmi krásne a úžastné pamiatky, ktoré naozaj sa oplatí vidieť. Ja by som možno odporúčal také pikošky ako je napríklad Mokattam. Za islamskou Káhirou je kus skaly, kde žije  veľká, vylúčená komunita  kresťanov, ktorí sa v priebehu posledných 100 rokov sťahujú do Káhiry a plnia funkciu čističov a zberačov odpadkov.  Oni dokážu to, čo my sa tu snažíme v modernej spoločnosti a to je triedenie odpadu. Dosahujeme vraj okolo 20 % čo dokážeme vytriediť. Aj veľké spoločnosti, medzinárodné, to tak robia a oni dokážu tak  80% vytriediť a zúžitkovať druhotne. Oni naozaj zbierajú po uliciach, oni za to vlastne nie sú platení, nikto ich nenaháňa, to sami od seba. Toto robia a triedia na jednotlivé suroviny, ktoré potom spätne predávajú a z toho potom  žijú. Sú to naozaj takí špinaví ľudia fyzicky, ale veľmi usmievaví. Je to veľmi, veľmi zaujímavé, človek sa tak dostane do úplne iného sveta. Takisto môžeme spomenúť veľmi veľa mešít. Moja obľúbená je mešita Sultan Hassan, ktorá je pod citadelou. Vždy, keď tam prídem, je tam Moezín, ktorí nám veľmi rád zaspieva aj naživo, mám to ako zvonenie na telefóne dokonca. Tak to  vyrušujem spoločnosť, keď si na Slovensku nechám zazvoniť telefón. Tam človek cíti tú stredovekú islamskú Káhiru, že tam vlastne vstúpi, že to nielen obdivuje, ale vlastne to aj cíti. Káhira je tak rôznorodá, že tam môže človek vychutnať si aj  také veci ako plavbu po Níle, či už felukou, čo je vlastne taká  starodávna plachetnica alebo nejakou väčšou loďou, luxusné reštaurácie, ktoré by sme nečakali na takomto mieste. Naozaj je tam veľmi veľa čo je možné tam robiť.

Gregorová: A je bezpečné sa do ulíc Káhiry vybrať aj v noci?  Ako to tam vyzerá vtedy?

Kulfasová: Ja tiež musím podotknúť, že pred tými 18 rokmi, keď som sa dostala do Káhiry po prvýkrát, tak som sa tam cítila bezpečne, čo je teda takým paradoxom. Ale ako žena som sa cítila bezpečne v tejto arabskej krajine a nebála som sa ísť do ulíc vo večerných hodinách. Po tej arabskej jari sa situácia trošku zmenila, ale myslím že frekvencia tých rôznych nepokojov, alebo útokov, ktoré na tom celom území Egypta vznikajú po tej arabskej jari tak nie je väčšia ako v iných krajinách. Ešte teda vlastne minulý rok bola v Egypte zavedená taká pokuta za obťažovanie turistov. Je to taká novinka a pokuta činí 10 tisíc egyptských libier. Keď ako turistu vás v blízkosti nejakých pyramíd alebo pri nejakej archeologickej oblasti obťažujú a vám to vadí, môžete ho takto žalovať. Je to taká novinka. Egypt sa snaží tých turistov naspať dostať, pretože po tej arabskej jari bol úbytok tých turistov. Ale zas tá ekonomika sa postupne uzdravuje aj tá politika. Je to už aj vidieť v tých percentách návštevnosti. Že za rok 2017 to bolo 6 miliónov turistov návštevnosť, za rok 2018 to už bolo do 10 miliónov turistov. Takže tie čísla idú hore, ale ešte stále sa nedokážu dostať pod rok 2010, kedy tá návštevnosť bola 14, 15 miliónov turistov

Gregorová: A skúšajú to často Egypťania takéto triky na turistov. Na čo si treba dávať pozor?

Rea: Ja hovorím, že by boli chorí, keby niečo neskúsili. Treba si uvedomiť, že tam nejde tak o bezpečnosť ako o úplne odlišné chápanie osobného priestoru. My vraj máme pár centimetrov okolo seba, ktoré si nenarúšame. Toto Egypťania nepoznajú, oni sú až príliš priateľskí, oni naozaj nemajú zlé úmysly, ale oni proste od dotykov cez rôzne oslovenia skúšajú to zľava, zprava. Možno sa netreba ani čudovať. Je obrovský rozdiel medzi ľuďmi, ktorí pracujú s tými turistami alebo predávajú tým turistom práve okolo pamiatok a potom s tými, ktorí sú niekde vzadu v uličke zastrčení, kde starý deduško sedí, ale aj ten vás pozdraví a opýta sa odkiaľ ste? Zamáva vám, deti okolo vás behajú. Nie je to otázka bezpečnosti, ale skôr toho iného chápania toho osobného priestoru.

Gregorová: Ako sa dá v takom to veľkom meste najlepšie orientovať a pohybovať. Ja som sa dočítala, že ako jediné mesto v Afrike má Káhira metro. V akom je stave?

Kulfasová: Tak toto metro bolo otvorené v roku 1987, ale momentálne zase vláda, práve ten rok 2018 bol taký kľúčový, sa rozhodla pre mnohé také renovácie  a práve by sa malo renovovať práve toto metro. Je naozaj obrovské, má cez 70 km a cez 60 staníc, má 3 také hlavné línie. Tá cena sa teda tiež zmenila. V roku 2017 to bola cena jedna egyptská libra. Potom zvýšili o jednu egyptskú libru viac, ale teraz sa v poslednú dobu tiež zvyšovalo. Je to na 3,15 až 7 egyptských libier, je to od toho koľko je staníc. Dokonca by sa chceli dostať na cenu jedného doláru, čo je nejakých 16, 17 egyptských libier.  Čiže nejaká tá renovácia by tam mala byť. Za deň  metro prepraví cez 4 milióny obyvateľov. Je určite potrebné, aby tí ľudia mali možnosť sa cez tú Káhiru, čo najrýchlejšie presúvať. Sú tam ešte vagóny, ktoré sú vyslovene pre dámy. V strednej časti, tak keď nechce byť dáma obťažovaná, tak si môže zájsť do tých vagónov, čo sú vyčlenené pre dámy.

Rea: Samostatnou kapitolou sú taxíky v Káhire. Je to niečo čo vzdialene pripomína auto. Má to štyri rovnaké kolesá a klaksón a to je tak všetko čo to obsahuje. Sem tam motor a aj volant a takisto je pravda, že niektoré už majú aj taxametre. To nemôžem povedať. Ale väčšinou to vyzerá tak, že zastaví. To je ako v New Yorku, tie žlté taxíky  tam idú jeden za druhým. Človek vlastne len zastaví, opýta sa kde chcete ísť, dohodne si cenu. Aj toto je vlastne ten arabský duch, že si môžete dohodnúť tú cenu. Potom to auto sa rozbehne po tej ceste, ktorá má dokonca tie čiary na ceste, ale Egypťania hovoria, tie čiary sú tam len preto, aby bola tá cesta krajšia. Tam je jedno jediné dopravné pravidlo, že žiadne pravidlo neexistuje. Aj to je samotné dobrodružstvo ísť niekedy taxíkom. Takisto ja veľmi obdivujem systém, ktorý sa vola Servís, alebo také zberné taxíky, malé biele dodávky, ktoré naozaj križujú z bodu A do bodu B veľmi nepravidelne celú Káhiru. Znovu to sú tisícky tých aut, takže úplne bez problémov sa dokáže za pár korún, alebo za pár libier dostať z jedného miesta na druhé. Zaujímavé je aj platenie, keď už je preplnená tá biela dodávka a sedíte niekde vzadu, tak vlastne podáte peniaze tomu čo je vpredu a ten podá tomu pred nim a ten tomu pred ním a až sa to dostane k šoférovi, ten ako šoféruje si to ešte pozrie. V ruke drží takú guču peňazí, vyberie drobné, čo je výdavok a podá tie peniaze tomu za sebou a späť to zase takto doputuje. Neviem či by ten výdavok k vám takto doputoval.

Gregorová: Čo sa týka peňazí a celkovo obchodu, tak Káhira je známa aj nákupnými možnosťami. To čo ju však robí výnimočnou sú tie bazáre. Môžete nám nejaké odporučiť, ktoré sa oplatia navštíviť?  

Rea: Obchoduje sa všade a so všetkým, ale samozrejme pre tých turistov je najvzácnejší kalam chalili na kraji islamskej Káhiry, obrovský bazár, kde ja hovorím, že od jednej korálky až po..., môžete nakúpiť všetko, záleží len od vašich schopností zjednávať. Treba povedať, že z tej nablízkanej časti je toto turistický bazár, ale sú tam zastrčené uličky, kde sú naozaj meďotepci, šperkári, rôzne vodné fajky a podobne, kde si človek môže vychutnať pravú starú orientálnu atmosféru. Hneď vedľa je jedna pekná mešita. Jedna z mála šídskych mešít sultána Husejna, ktorá poskytuje útočisko z toho ruchu, toho bazáru, keď si človek chce oddýchnuť.

Kulfasová: Alebo keď chce návštevník, tak si môže sadnúť. Sú tam veľmi pekné kaviarničky. Jedna z tých kaviarničiek sa nazýva El Fišavit. Je veľmi známa. Len tak tam človek pozoruje čo sa tam na tom trhovisku deje . Osobne mám rada nielen toto trhovisko, ale aj typické, také arabské. A dokonca jeho  história siaha do 12. storočia,  takže za túto dlhú dobu sa naozaj vyvíjalo a dalo sa tam už kúpiť čokoľvek. Dnes už Káhira ponúka aj iné možnosti. Možno pre ženy už také modernejšie nakupovanie. Ja mám rada napríklad Heliopolis, alebo Nasersity. Sú to také modernejšie nákupné miesta, alebo aj samotný Tahrír, také centrum Káhiry. Je tiež taká tepna odkiaľ vedú všetky tie cesty, nachádza sa tam aj to staré múzeum, ktoré bolo postavené na konci toho 19. storočia.

Gregorová: Čo odporúčate v Káhire ochutnať? Čo je tam také výnimočné, čo človek možno nikde inde nenájde. 

Kulfasová: Ja si myslím, že treba naozaj ochutnať všetko. A tá arabská kuchyňa aj tá egyptská je veľmi pestrá. Majú veľmi veľa zeleniny, to je veľké plus. Majú veľmi radi aj mäso. Sú zaujímavé miesta v tej Káhire, ktoré  sú naozaj také typické orientálne. Napríklad reštaurácia, tiež jedna z mojich obľúbených. Volá sa El Prince a nachádza sa v časti, ktorá sa nazýva "in baba". Tu dostať aj také špeciality ako je "machší", zase je to tá zelenina. Potom molokheya čo pripomína napríklad špenát, alebo pečienku z ťavy, alebo napríklad aj kolená, ktoré sú z býka, ktoré sa teda varia, upravujú sa. Aj takéto pokrmy tam dostať. Potom také typické je košari , ktoré je pôvodne kapské jedlo, teda kresťanské. Je to pôstne jedlo, ktoré dostať kúpiť kdekoľvek, ale výborné je v tom centre, na Tahire. No a to košarí sa skladá práve z ryže, z cestoviny, potom je to zaliate paradajkovou omáčkou s cesnakom, ešte šošovica a na vrch je opražená cibuľka. Takže chutí to celkom dobre. A ešte z toho sladkého, všetci Egypťania, vo všetkých tých arabských krajinách, oni milujú sladké  a čím je to sladšie tým je to samozrejme lepšie. A tie sladkosti tam majú výborné. Ja obľubujem napríklad kushari, tá je výborná, od spoločnosti Cepas. Oni tam pridávajú ešte aj šľahačku. Potom aj basbousa je výborná. Pridávajú sa tam aj rôzne oriešky. V Heliopolis napríklad veľmi chutná aj zmrzlina, ktorá sa volá Mach megic. Oni tam predávajú aj ovocie.Výborné majú aj ovocie. Pestujú aj mangá, tie malé banány. To ovocie dodáva tým zmrzlinám fantastickú chuť.

Rea: Máte jediné šťastie, že tam za týždeň cestujem, také chute ste mi narobila. Nedá sa nesúhlasiť. Moje najobľúbenejšie jedlo je kušari. Je to jednoduché jedlo, ktoré je takých najchudobnejších robotníkov. Ale my sa tam toho nevieme dojesť. Vždy keď tam prídeme, vždy tí miestni na nás tak pozerajú nech si dáme mäso, niečo hodnostnejšie, veď vy ste bohatí turisti. Nie toto je najúžasnejšie jedlo aké existuje.

Kalafusová: A ešte musím podotknúť, že majú výborné ryby aj rybie reštaurácie. A samozrejme tým, že  Káhirou preteká aj rieka Níl, tak sa tam nachádza výborná reštaurácie, volá sa Fish market a robia tam naozaj vynikajúce chutné ryby.

Gregorová: A kedy je podľa vás najlepší čas navštíviť Káhiru. Odporúčate tam ísť aj v čase nejakých možno slávnosti, alebo sviatkov?

Rea: Všetko má svoje plusy sa mínusy samozrejme. Od prírodných podmienok, keď v zime môže byť sychravo, môže tam spŕchnuť, môže tam byť nejaká piesočná búrka. V lete zase v júli a v auguste sú tam ozaj vysoké teploty. Čo sa týka nejakých slávnosti, ona tak obrovsky žije, že nereaguje na nejaké generálne zavretie obchodov na nejaký sviatok. To tam neexistuje, to nemôže nikto zrealizovať, či prikázať. Takže toho by som sa neobával. Tam je pár dní v roku, možno keď je trh, keď vidíme kopu oviec ako tam obetujú, keď je Veľká noc kopská, tak to je jedinýkrát v živote, keď som zažil veľkonočný pondelok boli prázdne ulice, že nikto nejazdil, ale to bolo iba pár hodín. Netreba sa báť, že je tam niekedy niečo zavreté, možno nejaké múzeum, ale inak vždy, kedykoľvek prídete.

Kulfasová: Ja mám teda rada aj pôstny mesiac Ramadan, keď sa teda postia a večer sa stretávajú po západe slnka a je to pre mňa celkom príjemné pozorovať tých ľudí ako majú pripravené stoly a priatelia, známy sa stretávajú a trvá to počas celého toho mesiaca. Na záver sa koná tri dni sviatok, je to teda taký el soya, teda malý sviatok a ešte 70 dní po Ramadáne je ešte veľký sviatok. To je to obdobie, kedy moslimovia odchádzajú do Mäkky a ten sviatok trvá 4 dni, teda veľký sviatok.

Gregorogá: A čo okolie Káhiry. Určite tou najznámejšou atrakciou sú pyramídy v Gize. Čo ďalšie ešte odporúčate? Môžete nám ešte aj tie pyramídy priblížiť ešte viac?

Kulfasová: Určite tie pyramídy, ale ako som spomínala nie sú to len tie pyramídy, ale celý ten komplex. Určite je dobré navštíviť napríklad aj údolný chrám, zádušný chrám, a ďalšie pohrebné časti, pretože ten západný breh u Egypťanov slúžil na posmrtný život. Oni to mali rozdelené. Východný breh bol ríša živých a západný breh bol teda ríšou mŕtvych, takže väčšina tých pohrebísk sa nachádzali práve v tej západnej časti.  Musím ešte podotknúť, že najstaršie mesto na svete, alebo prvé vôbec, ktoré vzniklo tak bolo kúsok pod Káhirou. Je to Menopher, kde bohužiaľ do dnešného obdobia sa tam  toho veľa nezachovalo. Je tam teda menšie múzeum, kde je ležiaca socha Ramzesa druhého a veľká alabastrová sfinga. Je určite dobré tieto miesta navštíviť. Potom Sakkára,  kde sa nachádza tá džoserová pyramída, ale to je celý ten areál.  Plus sa tam nachádzajú veľmi pekný mastab,i to sú taký predchodcovia tých pyramíd, kde sa nachádzajú veľmi pekné zachované reliéfy mnohé sú ešte farebné, mereruková mastaba, alebo ptahoseptova, ďalej sa tam nachádzajú pyramídy, ktoré spadajú do toho obdobia starej ríše. Je to pyramída Pepiho prvého, Pepiho druhého, alebo Tetiho prvého, kde sa nachádzajú nádherné reliéfy a sú to takzvané prvé texty z pyramíd, kedy  sa začali prvýkrát používať tie hieroglyfy. Práve aj v tom múzeu sa nachádzajú veľmi pekné artefakty, ktoré vám približujú viac ten život a tie začiatky  ako vzniká tá egyptská civilizácia. Práve spomeniem aj Rosecku paletu, vďaka ktorej boli rozlúštené tie hieroglyfy v roku 1822 alebo Narmerovu paletu, ktorá pochádza z obdobia roku 3000 pred našim letopočtom, nachádza sa v tom egyptskom múzeu a hovorí nám o zjednotení horného a dolného Egypta. Čiže je taká obojstranná. Potom sú tam ešte ďalšie pyramídy, ktoré sa nachádzajú v Dášúre, alebo v Mejdu, alebo ešte 120 km južne pod Káhirou sa nachádza fajumská oáza, ktorá bola známejšia práve počas toho obdobia ptolejmájovcov, teda toho gréckeho obdobia, kde sa teda tiež pochovávalo. A ešte spomeniem to Serapeu, ktorá sa nachádza v blízkosti Sakkáry, teda Džoserovej pyramídy, kde  kedysi pochovávali aj býkov. Takže obrovské nálezisko tam bolo nájdené pre tento kult boha Apisa. Z tej histórie je čo vidieť, ale ak tí návštevníci majú viac času, tak odporúčam určite aj návštevu Alexandrie, ktorá sa nenachádza ďaleko. Je to tak dve hodinky cesty smerom na sever pri stredozemnom mori, takže aj tá ukrýva svoje pamiatky.

Rea: Vyčerpávajúci výklad. Ja napríklad len takú pikošku. Kto sa zaujíma o moderné dejiny, o israelskoarabské vojny môže ísť do Heliopolisu, kde je jedná veľká dioráma, ktorá zobrazuje prvé hodiny  jomkipurskej vojny zo 73. roku, kde naozaj sú trojrozmerné predmety a je to tam prezentované ako Egypťania dali na frak Izraelu.  Čo je pikoška v pikoške je, že celú tú diorámu si dali vyhotoviť severokórejským umelcom. Po tej Káhire sa dá len tak chodiť, blúdiť a človeka zaujme. Na každom rohu je niečo zaujímavé , ktoré nie je napísané v bedekri. Ale okrem týchto povinných zastávok treba si tú Káhiru vychutnať tým každodenným životom.

Kulfasová: Ešte z toho moderného čo tam majú, je napríklad káhirská veža, má výšku 187 metrov. Takže to je niečo také moderné. Kúsok odtiaľ sa nachádza aj káhirská opera. Teraz vyšiel taký projekt, že by sa mala stavať najvyššia budova, vôbec na celom tom africkom kontinente a tá by mala mať výšku okolo 345 metrov. To je projekt ktorý vytvorila Záhady, výborná architektka. Takže toto bude dominanta Káhiry a možno teda aj celej Afriky.

Gregorová: Tak Káhira podľa vášho rozprávania ponúka nekonečne veľa možností. Je to taký mix všetkého možného. Ja vám veľmi pekne ďakujem za zaujímavé rozprávanie a prajem Vám ešte pekný deň.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.