Kambodža - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

Prečo je tomu tak, sa dozviete v rozhovore s našou riaditeľkou a TOP sprievodcom Jurajom Kordíkom v relácii TA3 Za hranicami. Okrem iného vám prezradia aj to, ako chutia nožičky tarantuly.

O Kambodži rozprávajú:

• Nora Fedorová, riaditeľka CK SATUR
• Juraj Kordík, sprievodca CK SATUR

Gregorová: Kambodža leží v akomsi tieni susedného Thajska a Vietnamu, ešte pred takými desiatimi rokmi sa do nej cestovalo len minimálne. Má za sebou naozaj ťažkú a krutú históriu. Môžete nám ju v krátkosti priblížiť a povedať, prečo sa tam začal práve teraz turizmus rozbiehať?

Fedorová: Tak v podstate, teraz, siedmeho januára, sa oslavovalo štyridsať rokov od ukončenia teda tej ťažkej histórie, khmérskych bojov, ktoré boli v Kambodži. No a tých posledných desať rokov sa robilo na tom, aby sa opäť turisti vrátili do tejto destinácie. A myslím si, že úspešne, pretože postupne sa to rozvíja, vracia späť. A hlavne teda sa aj veľa investuje do cestovného ruchu.

Kordík: Presne tak, investuje sa do cestovného ruchu, ale stále akože tá Kambodža je taká, že keď hľadáme v Ázii niečo také nedotknuté alebo niečo také, možno nie úplne mainstreamové, tak by sme zrovna tú Kambodžu možno mohli takto označiť. Každý teda pozná ten jeden chrám, ale tá Kambodža má omnoho viac toho. Málo ľudí vie, že Kambodža, podľa mňa teda, sú tam azda najkrajšie pláže v Ázii, a to som ich videl veľa. Sú naozaj čarovné, je tam veľmi veľa vecí, ktoré by mohli ľudia vidieť a ten turizmus je na vzostupe. Ja som tam bol prvýkrát pred nejakými štyrmi rokmi a chodím tam pravidelne, sa tam vraciam a je to také úprimné. Ešte úprimné Thajsko pred pár rokmi.

Gregorová: A do akej miery je teda Kambodža pripravená na zahraničných turistov?

Kordík: V Kambodži nájdete, čo ja viem, ak sa to týka dostupnosti hotel alebo nejakého servisu, tak sú tam normálne pekné hotely, v nejakých častiach sú normálne rezorty. Prídete do miest, konkrétne ten Angkor Wat, čo je taký ten „highlight“ alebo to najznámejšie, čo tam nájdete, sa nachádza popri takom menšom mestečku Siem Reap, ktoré každý pozná. Je tam medzinárodné letisko v tom Siem Reape, dá sa tam normálne priletieť z iných častí Ázie alebo aj teda z iných častí sveta, nie je to iba také, že vnútroštátne lety. Máte tam prekrásne hotely s dobrými bazénmi vonku, výborné reštaurácie takisto. Takže tie turistické destinácie sú sprístupnené alebo sú akože prístupné a uspokoja náročného turistu. Potom máme časti, ktoré sú, že sa ponúka teraz agrotour napríklad, že môžete ísť do nejakých rodín, nejaký homestay. Francúzi a hlavne batôžkári tam chodievajú do iných častí, čo bolo zase, pretože to je bývalá francúzska Indočína, takže tam máte také čarovné malebné mestečká pri mori, s takou tou francúzskom architektúrou. Čiže tá Kambodža má toho strašne veľa a v podstate si sadnete, môžete do minivanu alebo všade sú autobusy a dá sa doviezť za úplne normálne peniažky kamkoľvek.

Fedorová: Ja by som doplnila, že tá infraštruktúra sa tu buduje, že sú veľmi dobré miestne prelety, vlastne miestne presuny, lebo začína sa fakt aj na tých cestách robiť. A ak teda chceme ísť skombinovať to poznávanie, v rámci tých chrámov so Siem Reap alebo s hlavným mestom, či ísť na to obrovské sladkovodné jazero a potom ísť si niekde oddýchnuť, napríklad na juh, na tie krásne pláže, tak dá sa tam aj preletieť. Alebo ísť teda miestnou dopravou alebo organizovane cestovnou kanceláriou s organizovanými privátnymi autami alebo autobusmi.

Kordík: A tá Kambodža nie je taká veľká, čiže tie presuny nie sú vražedné. Že to nie je také, že niekde teraz pôjdete desať hodín autobusom, pôjdete, dajme tomu, šesť. Alebo pôjdete päť k moru. Takže vlastne všetky tie miesta sú veľmi dostupné.

Gregorová: A odporúčate sa tam teda presúvať najmä autobusom alebo aj nejaký iný spôsob dopravy?

Kordík: Ja by som odporúčal normálne autobus, nakoľko, keď idete... Tie miesta jednotlivé majú teda letiská, ale vždy tam musíte byť pred tým, na tom letisku, čiže v podstate je to také, že čo ja viem, čakať potom na batožinu. A vidieť tú krajinu – nie vždy je čo vidieť, ale zas, aby ste sa dostali do toho koloritu tej Kambodže, tak tie autobusové presuny vôbec nie sú vražedné.

Gregorová: A akí sú Kambodžania ľudia? Nie je na nich cítiť tú ťažkú históriu?

Kordík: Tak v prvom rade, keď idete do tej Kambodže, tak jedna vec tam ako keby chýbala a sú to starší ľudia. Akože u nás by sme povedali, že dôchodcovia. Je ich tam málo, pretože málo ľudí prežilo tú genocídu, páchanú vlastne na tých obyvateľoch zo strany červených Khmérov v priebehu troch rokov. Tí ľudia sú veľmi milí, ale v porovnaní s tými okolitými krajinami – oni sú veľmi hrdí na to, čo kedysi mali, na ten Angkor, na tú khmerskú ríšu, ale to už je stáročia dozadu. Ale je tam taká nejaká – oni sú milí, ale keď sa pýtate, tak samozrejme, že tam cítite nejakú takú tú nostalgiu a smútok. Pretože, keď kohokoľvek sa v Kambodži opýtate na niečo, čo bolo v minulosti alebo na rodinu, tak vám povie: „Áno, mal som piatich súrodencov, žije teda iba jedna sestra, otec zahynul takisto, ja som musel ísť ako päťročný do chrámu na dva roky.“ Čo je tam úplne bežná vec, keďže sú to budhisti, aby vlastne dokázali tú rodinu nejako uživiť. Čiže tam vždy, keď sa opýtate, tak tí ľudia veľmi veľa stratili, či už hmotného, ale hlavne toho rodinného. Čiže je tam taký ten nejaký, nehovorím, že to je depresívna krajina, ale myslím tým, že tí ľudia sú veľmi krehkí. A to potom aj tie rozhovory sú také krehké.

Gregorová: Vy už ste teda spomínali, že práve to, že tam zatiaľ nie je tak veľa turistov, je veľkým plusom pre mnohých cestovateľov. Poďme sa teda pozrieť na tie veci, ktoré sa tam teda oplatí navštíviť. My už sme aj na záberoch mohli vidieť ten svetoznámy obrovský chrámový komplex. Aký vlastne, aký sa s ním spája príbeh?

Fedorová: Tak ten Angkor Wat je, myslím si, že najnavštevovanejšou pamiatkou v rámci tejto oblasti a určite aj každý, kto ide pozrieť Vietnam alebo Laos vedľajší alebo si tam odletí z Thajska, tak má záujem vidieť Angkor Wat. Tam môžeme stráviť dni, aby sme to vlastne celé prešli. Čiže väčšinou sa to v rámci tej prehliadky robí v priebehu jedného dňa s veľmi dobrými sprievodcami, lebo ten príbeh je veľmi dôležitý. A je to teda z 12. storočia postavené. Stojí to naozaj za to, prejsť celou tou históriou.

Kordík: No a v prvom rade treba povedať, že to nie je iba jeden chrám, tých chrámov je tam cez päťdesiat. Ten chrám, ten Angkor Wat, ktorý ste vy spomenuli, tak je vlastne jediná stavba, ľudskou rukou vybudovaná, ktorá sa nachádza vo vlajke alebo štátnom symbole. Pretože oni sú naozaj na to hrdí. Ten je vlastne stále funkčný, stále sú tam mnísi, pretože okolo je obrovská priekopa, takže nikdy nebol vlastne pohltený džungľou. A tie ostatné chrámy, ktoré sú tam, tak sú mnohokrát ešte krajšie pre tých turistov, pretože nie v každom sú tí turisti, čiže vy si môžete vybrať, ktoré pôjdete. Napríklad, možno poznáte Laru Croft, film Tomb Raider – Kolíska života, tá sa natáčala v Ta Prohme, to je taký prerastený chrám, teraz sa rekonštruuje. Ďalej je tam Angkor Thom, v ktorom je teda okolo 230 tvárí Budhu alebo teda „boodhi satva“ alebo teda panovník, mnohí to hocijako vysvetľujú. Čiže tých chrámov je tam veľmi veľa a my tam chodíme až na dva dni, čiže naozaj tam si môžete... My chodíme na východ Slnka nad Angkor Watom. Teda vstanete o 4:30, čo bolí, ale na druhej strane, nikto vám to nikdy nevezme a je to prekrásne. A každý ten chrám má svoju históriu. Je to vlastne budované od nejakého 8. storočia nášho letopočtu až do nejakého, takmer konca 14. Takže vlastne tie príbehy, to nie je len ten Angkor Wat jeden, ale každý jeden z nich. A tie chrámy sú iné. Takže máte vlastne dosť času sa naladiť či už hinduistickú alebo budhistickú vetvu, pretože potom závisí, podľa toho, kedy boli vystavané, či už to bol nejaký Jayavaran II. alebo VII. alebo nejaký iný kráľ, tak potom objavovať trebárs aj tie chrámy, kde nemáte milión Číňanov.

Gregorová: Vy už ste ale spomínali, že to nie je jediné miesto, ktoré sa v Kambodži oplatí vidieť, že je tam toho ešte oveľa viac. Tak čo ďalšie ešte odporúčate?

Fedorová: Tak napríklad rieku Mekong a vôbec kombináciu či už nejakého lodného výletu alebo ísť sa len pozrieť. Pretože väčšina týchto ázijských miest je postavených, takisto hlavné mesto Kambodže je postavené na sútoku dvoch riek, jedna z nich Mekong. Aj teda ryžové polia, vôbec všetok ten dedinský život je vlastne v povodí tej rieky. Takže to je určite niečo, čo stojí za to vidieť. No a potom samozrejme to veľké sladkovodné jazero.

Kordík: Tonle Sap má takú vec, že vlastne z Tonle Sap jazera vyteká rieka jedným smerom. A táto rieka sa stretáva s riekou Mekong v hlavnom meste Kambodže, v Phnom Penhe, čo je taká križovatka tej neuveriteľnej chudoby Kambodže, pretože stále hovoríme o krajine tretieho sveta alebo toho vybudovaného, moderného mesta, ktoré sa teraz buduje. A to je naozaj, že ruka v ruke, popri sebe ide chudoba, slumy s neskutočným bohatstvom. Tam vlastne, keď sa stretne tá rieka a keď je obdobie prívalových dažďov, tak vlastne Mekong zatlačí tú rieku Tonle Sap do toho jazera Tonle Sap a vtedy to jazero vlastne nadobudne svoj objem, zväčší sa až okolo nejakých 9 – 10%/ 90%, čo vlastne to jazero ide hore. A teraz, my tam chodievame, aj v rámci našich zájazdov, na jedno poobedie, do mangrovníkových lesov, veľmi čarovných, kde sa teda chodíme plaviť na takých člnkoch a takisto sú tam také komunity ľudí, ktorí reálne žijú na vode. Nie, že tak, že sú odstavení popri nejakej pevnine. Naozaj prídete niekde, niekoľko kilometrov na člne a tí ľudia tam majú také...

Fedorová: Také plávajúce dediny.

Kordík: Plávajúce dediny, presne tak. Ich je akože viacej v Ázii, aj v Hong Kongu nájdete, ale tieto dediny, ktoré sú tu, sú naozaj také, že v jazere. A je ich tam veľa. Sú tri také hlavné, ale sú väčšie a sú potom popri...

Gregorová: A môžu ich turisti navštíviť? Dá sa do nich vstúpiť?

Kordík: Chodíme ich navštevovať. Minule sme urobili takú peknú vec, že sme sa ešte zastavili a vždy odporúčam turistom, že keď idú do nejakej takejto krajiny, nech si prinesú niečo také, čo doma už nepoužijú a môžu to vlastne tam venovať. Tak napríklad si pamätám, že sme minulý rok – ja som teda od každého vyzbieral tri doláre, čo je teda smiešna suma, keď už teda meriate cestu tam. Išiel som do papierníctva a pre deti v škole som nakúpil asi päť igelitiek zošitov a nejakých takých pier, ceruziek a sme to tam vlastne rozdali. Pretože tam nie je učiteľ, v týchto dedinkách, väčšinou tam teda učia mnísi tie deti. Tie deti naozaj sú vďačné za čokoľvek, pretože tam vlastne sa prehrabávajú medzi odpadkami a vy tam tými vašimi tromi dolármi dokážete zabezpečiť tým deťom, dajme tomu učebný materiál na tri mesiace, čo pre nich je veľmi veľa.

Gregorová: Vy ste už spomínali aj to kambodžské hlavné mesto, odporúčate aj to navštíviť turistom?

Kordík: Ja by som tam určite zašiel, pretože už, keď sa bavíme o Kambodži – v prvom rade to nie je iba ten chrám jeden a nie sú to iba tie krásne pláže, ale je tam tá história. Či už starodávna alebo tá stará alebo tá veľmi čerstvá, v podstate a sú to červení Khméri. Môžete sa tam ísť pozrieť. Tam sú akože pekné veci v tom Phnom Penhe, ale v prvom rade je tam väznica Tuol Sleng, S-21, v minulosti, čo bola pred tým stredná škola a potom to je vlastne väznica, ktorú prežilo nejakých šesť ľudí iba. Je to príšerné niečo a keď tam idete, je to niečo, ako keby ste šli do koncentračného tábora, ale to sa nedá porovnať, akí sú ľudia krutí voči sebe navzájom, ale je to teda asi viac. Ja som si tam poplakal, neraz, v tej väznici, keď som tam bol. A potom tam sú napríklad vražedné polia, „killing fields“ a to je ešte horšie. Tam som bol raz v živote a to si myslím, že to mi stačilo. Tam by som turistov asi ani nebral, iba keby chceli ísť, to je presne tá, hovorím o tom období 1975 až začiatok ´79, keď Pol Pot vyvraždil so svojimi ľuďmi – Kambodžania Kambodžanov – takmer tretinu populácie celej Kambodže. S tým, že vlastne mnohí ľudia potom ešte zomreli na následky toho hladomoru alebo čoho, vlastne úplne sa zbavili peňazí, uzavreli sa hranice, snažili sa zaviesť nejaký agrárny spôsob života ako rok nula, bol taký agrárny komunizmus ako keby. Čiže príšerná história, ktorá sa potom vlastne ťahala ešte ďalšími rokmi, s tým, že tá Kambodža je asi jedna z najskorumpovanejších krajín na svete, lebo mnohí tí, teda asi takmer všetci tí červení Khméri nikdy neboli potrestaní a stále sú vo vláde, preto je tam obrovská korupcia. Čiže vlastne je tam veľmi veľa, v tej Kambodži tej novodobej histórie a starej. Takže, keby som išiel do toho hlavného mesta, tak hlavne kvôli tomu, aby sme si vlastne uvedomili, aké je to správne, keď sú ľudia na seba dobrí. A je tam inak krásny kráľovský palác, ak bol niekto v Bangkoku, tak tu sa môže ísť pozrieť sem, do tohto kráľovského paláca a je tam teda kráľ, je to stále kráľovstvo. A môžem povedať, že tá Kambodža je taká plná bizardností. Tak napríklad súčasný kráľ, Norodom Sihamoni, hovorí plynule po česky, pretože od roku 1962 až do ´75 študoval balet v Prahe a teda študoval tam všetky vzdelania, základné, stredné aj vysoké. Takže hovorí plynule po česky, dokonca má aj nejaký štatút občana Prahy. Potom neskôr študoval ešte v Severnej Kórei, filmovú vedu, čiže v Kambodži nájdete všetko, aj kráľa, čo hovorí po česky.

Gregorová: Tak vrátili sme sa teraz naspäť trošku k tomu príjemnejšiemu. My sme aj na záberoch videli veľmi krásne pláže, naozaj, biely piesok, tyrkysové more. Kde konkrétne ich v Kambodži môžeme nájsť?

Fedorová: Tak je to v Thajskom zálive, na juhu krajiny, na juhu Kambodže. Najkrajšie pláže sú práve na súostroví Koh Rong, ktoré je v podstate zložené z viacerých ostrovov. Kambodža má niekoľko sto ostrovov. Čiže nájdeme tam naozaj aj menej pekné pláže, aj pekné pláže, aj pláže, ktoré sú rušnejšie, by som povedala. Teda dedinky, kde je naozaj život, nočný život, ktoré žijú a kde sú malé hotelíky pre tých batôžkárov, kde sa najete za päť dolárov úplne kompletne so všetkým. Dáte si, môžete si dať tie čerstvé ovocné šťavy alebo výborné miestne ovocie, ale potom, ako sme hovorili, budujú sa v rámci cestovného ruchu už aj kvalitné hotely, teda aj rezorty, teraz dokonca budujú ďalšie päťhviezdičkové rezorty v rámci tých malých ostrovčekov, v rámci tohto Koh Rongu, kde sú naozaj krásne biele piesočnaté pláže s tyrkysovým morom a niekde sa dokonca aj šnorchlovať dá.

Kordík: A majú tam fosforeskujúci planktón, ale taký v rozlíšení HD. A keď sa tam hodíte o nejakej druhej ráno alebo, tak svietite aj na meter a pol, čo je asi pre mňa osobne, jeden z najkrajších zážitkov. Nielen, že z Kambodže, ale celkovo z mojich cestovateľských a tie ostrovy sú naozaj, tie pláže sú v podstate nedotknuté. Sú teda miesta, kde sú nejaké tie dedinky, ale nevadí to, ale keď napríklad prejdete ďalej o pár sto metrov, tak vlastne mnohí tí, teraz to nechcem hádzať do kopy, že vlastne Američania sa nehýbu odtiaľ, kde majú čapované pivo, ale keď prejdete popri pobreží pár sto metrov, tak máte, napríklad zrovna na tom ostrove Koh Rong, čo pani Fedorová spomínala, tak tam máte 4K, štyri kilometre pláž, kde máte taký biely piesok a žiadne vlny a neviete rozlíšiť, či ste na Maldivách alebo v nejakej Kambodži.

Gregorová: A je celkovo rozdiel medzi tou pevninskou Kambodžou a životom na ostrovoch?

Kordík: Tak život na ostrovoch. Ľudia tam veľmi nebývajú, tam boli také dedinky, miniatúrne – keď to bola dedinka, tak buď to boli rybári, ale zrovna na tom Koh Rongu, čo je obývaný v podstate nejakými malinkými dedinkami, tak tá jedna dedinka je taká odsunutá vedľa tej takej turistickej časti. Čiže vy sa tam musíte dopraviť nejakým trajektom alebo loďkou, jednu alebo dve hodiny to trvá z prístavu Sihanoukville a tam vás teda privíta nejaký Američan a povie vám, toto tu je a toto je dedina, kde majú ľudia školu a tam normálne žijú a tí dedinčania, čo boli pred tým, tak sa teraz podieľajú vlastne na stavbe tých hotelov, ktoré tam teraz stavajú alebo hostelov. Takže rozdiel tam je, lebo je ich tam hlavne veľmi málo.

Gregorová: A v čom sa teda Kambodža najviac líši od tej jej turisticky navštevovaných susedov, Thajska a Vietnamu, sú tam veľké rozdiely?

Kordík: Rozdiely tam sú. Oni teraz vlastne, by som tak povedal, že Laos a Kambodža robia tieto veci tak pekne, taký ten agrotour, že ľudia vlastne sa vyberú do Kambodže a idú na Angkor Wat. To je taký „stop over“. Málo cestovných kancelárií robí vôbec niečo inšie, tak oni idú potom na tom turizme, ktorý nie je taký skazený alebo nejaký taký mainstreamový. Čo samozrejme, nepôjdete na Angkor Wat a nebudete nikdy čakať, že ste tam sami. Ale keď idete do tých miest ako je Kampot, Ket, tam sú soľné polia, sú tam prekrásne plantáže, hore je taká provincia Mondol Kiri, kde sa pestuje káva, tam to bola vlastne bývalá Ho Chi Minhova cesta. Bombardovaná, tam sa stále odmíňovalo, takisto Angelina Jolie tam pomáhala. Takže tá Kambodža je taká nejaká, tým turizmom nie je taká líznutá, je taká menej dotknutá. Tie úsmevy sú tam také úprimnejšie možno.

Fedorová: Možno Thajsko pred dvadsať – tridsať rokmi.

Gregorová: Takže postupne sa tam aj Kambodža raz dostane.

Kordík: Takže by sme povedali, že treba tam ísť, než sa to pokazí, ale...

Fedorová: Tá história je iná.

Kordík: Tá história je iná a hlavne málo z nás o tej Kambodži vie. Tá Kambodža nebola sprístupnená, pretože tam nebolo ani odporúčané, pred tými desiatimi rokmi, tam chodiť, pretože tí červení Khméri stále operovali na hranici s Thajskom. Čiže vy, keď ste prišli, tak ste ďalej ani nevedeli, kam by ste išli. Nebolo to odporúčané, cestovky to nerobili, bola to taká exotika pre ľudí, ktorí – málo ľudí by si to dovolilo kedysi i keď väčšinou sa chodievalo do nejakého Talianska, Chorvátska. Teraz, keď už cestujeme, tak tá Kambodža vlastne vôbec nie je krajina, ako keby ste išli do Tadžikistanu.

Gregorová: To, že Ázia vo všeobecnosti, je rajom pre gastroturistov, nie je žiadnym tajomstvom, mňa by ale zaujímalo, čo je teda také typické, kambodžské. Aké špeciality?

Fedorová: Tak tá kuchyňa je veľmi podobná tej ázijskej kuchyni, je trošku menej pikantná, ale teda majú aj veľa vlastných špecialít.

Kordík: Amok.

Fedorová: Áno, amok. Okrem toho, že majú veľa ryže, veľa zeleniny majú v rámci všetkých tých jedál, tak toto jedlo pozostáva...

Kordík: Toto jedlo pozostáva – je tam korenie, khmérske, je to také „karioidné“ a je to mäso. A buď to bude rybacie, morské plody, hovädzie, krokodíl takisto. To tam inak celkom, dať si krokodíliu pizzu alebo hamburger alebo dačo, krokodílí amok a je to, ako keby to bolo kari v takom asi banánovom liste, ale je to také iné kari. Je to teda menej pikantné a také jemnejšie to je. A potom ešte majú lok lak, čo je také hovädzie mäso na drobné kúsky nasekané. Ako tá kuchyňa je veľmi dobrá, ale nie je známa. Nikto nevie, čo tam dávajú, lebo to volajú khmérske korenie, bude tam čierne korenie asi?

Gregorová: A treba teda aj nejaké špeciálne očkovania, keď už teda hovoríme o takýchto exotických jedlách?

Fedorová: Odporúča sa žltačka, ale nie je nič také, čo by bolo nevyhnutné, pretože tá krajina je  ako tie ostatné ázijské krajiny. Naozaj aj z toho hľadiska, že môžete jesť v tých miestnych reštauráciách bez problémov a takisto z hľadiska hygieny nie je problém. Tak tá krajina je úplne v pohode z tohto pohľadu.

Kordík: Pretože vlastne kamkoľvek idete, tak ja si myslím, že to očkovanie na žltačku by ste mali mať. Takisto na nejaký brušný týfus, keď už ste cestovateľ alebo aj keď idete raz ročne na nejakú exotickejšiu dovolenku, tak si myslím, že by to malo byť normálne. Nie, že povinné, ako bežný človek – mu dôjde, že sa má dať zaočkovať na žltačku, keď ide kamkoľvek.

Gregorová: Konzumácia toho krokodíla je bezpečná?

Kordík: Je to úplne bezpečné. Žijem. Ešte taká ďalšia vec, čo si tam môžete dať a nie je to pre turistov, nie je to Khao San Road v Bangkoku. Napríklad majú tam také veci, oni tam normálne jedávajú také veci, že tarantuly. Toto je zrovna, keď sme boli v tej škole, čo tu vidím na obrazovke, tak to sme boli minulý rok s ľuďmi a sme tam dávali tie zošity a ceruzky. Majú tam šváby, majú tam všetky tie kobylky, všetko a jedia to tam.

Gregorová: Aj turisti to jedia.

Kordík: Aj turisti, ale ide to tam aj normálne. Akože rozdiel v tom Thajsku je, že keď si vezmete niečo na tej ulici Khao San Road, tak zaplatíte za to dolár. Lenže tuto za dolár zaplatíte dvesto gramov toho. Pretože to tam normálne sú dedinky, kde sa to predáva. Si naložíte, normálne takto rukou vám to tam hrabnú a dostanete tam také tarantuly alebo šváby. Potom pekne „chipsujete“ do seba a zaplatíte za to dva doláre.

Gregorová: A môžete tie chute k niečomu prirovnať? Pripomína to niečo také známe?

Kordík: Čo ja viem, tak napríklad tie tarantuly. Teraz nechcem byť, že som nejaký humusák, ale z tej tarantuly napríklad tie nožičky, to chutí ako Dru tyčinky.

Gregorová: Zaujímavé príchute. A čo sa týka, všeobecne, teda hovoríte, že jedlá sú bezpečné, toho sa človek nemusí báť – konzumovať a ochutnať tam teda všetko. A treba teda ale napríklad si dávať pozor na niečo iné? Možno na uliciach tá bezpečnosť? Je to tam všetko v poriadku?

Kordík: Podľa mňa je to úplne v poriadku. Mne osobne sa tam teda stalo, že som sa stratil v džungli a napichol som si nohu a musel som odtiaľ potom rýchlo odísť, ale to bola moja hlúposť. Ale nikdy sa mi tam nestalo, už som tam bol už asi dvanásťkrát a ani som nepočul, že by tam boli takí nejakí motorkári, čo by vám niečo schmatli. Môže mať človek nejaký taký nie úplne príjemný pocit, keď sa pohybuje po Phnom Pénhe, v tých tmavých uličkách, neosvetlených, dajme tomu. Ale tie deti, čo tam behajú polonahé vám tiež asi nič neurobia. Ja by som povedal, že je to bezpečná krajina. Ale tiež by som si asi dal trošku možno pozor, keby som išiel stanovať do nejakej džungle, či tam ešte nie je nejaká mína alebo niečo. Ale to v rámci zodpovedného cestovania, si myslím, že každý uzná za vhodné, že čo si môže dovoliť a čo nie.

Fedorová: To je jedna z tých vecí, preče je, napríklad v takejto krajine, dobré ísť so sprievodcom a teda aj s miestnym sprievodcom. Pretože vedia tie cesty. Lebo najmä, keď sa teda ide do vnútrozemia, do tých častí, ktoré ešte neboli úplne celé prejdené, tak sa tam naozaj môže stať aj niečo takéto.

Gregorová: A odporúčate teda navštíviť  turistom Kambodžu, aj takým, ktorí ešte, dajme tomu, nemajú nejaké skúsenosti s Áziou? Ako tú prvú ochutnávku?

Kordík: Kľudne môžu ísť. Nikto tam ešte nezomrel na to, že by vycestoval. A hlavne, naozaj, keď ide človek s tou cestovkou – vždy hovorím, že sny by sa mali plniť – je to dostupné. A naozaj tá krajina je teda chudobná a nerecykluje sa, čiže ľudia sú potom prekvapení, že nejaké časti sú špinavé, ale tí ľudia nie sú barbari. Naozaj, to, čo si chcete splniť, tak by ste mali a zrovna toto nie je krajina, kde by ste to nezvládli. Nie je to nejaký vysokohorský trek, nehrozí vám tam malária alebo niečo, takže úplne kľudne sa môžete – ak zvládnete Thajsko, kľudne zvládnete aj Kambodžu.

Fedorová: A možno je to dobré, začať tým ako ochutnávkou Ázie, možno v kombinácii s Laosom alebo Vietnamom, pretože tým pádom človek dostane už nejakú takú príchuť tej Ázie, nielen z jednej krajiny, ale z viacerých, ktoré sú veľmi dobre dostupné, hneď vedľa seba. Dá sa to naozaj veľmi dobre spojiť.

Gregorová: A kedy je teda najlepšie obdobie na návštevu Kambodže, čo sa týka počasia?

Fedorová: No od toho novembra do apríla by som povedala, že je úplne ideálne obdobie. To je to ich obdobie sucha, pretože vlastne do novembra ešte prší, je to obdobie monzúnov, kedy bývajú aj záplavy a teda nie je to úplne bezpečné, v tom čase ísť. Ale od toho koncu novembra, decembra až do apríla je to určite dobré obdobie.

Kordík: To si myslím, že je najlepšie zrovna, podľa mňa, ten november, december, nakoľko vtedy je tá Kambodža zelená. Pretože, keď tam pôjdete – neviem, ten máj už je taký risk, že vám tam bude pršať a že príde monzún, ale vtedy vlastne vidíte, ako tie kravy sú úplne vychudnuté, naozaj čakajú na ten nový rok, kedy príde na to obdobie monzúnov. Takže myslím, že ten november, december je úplne perfektný na to.

Gregorová: Ja vám teda veľmi pekne ďakujem za príjemný rozhovor. Ja si myslím, že z vášho rozprávania je teda naozaj jasné, že napriek tej ťažkej histórii sa určite oplatí Kambodžu navštíviť a že človek tam môže vidieť veľa pekných miest. Som rada, že ste prišli.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.