Kolumbia - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

Vypočuť reláciu:

O Kolumbii rozprávajú:

• Lenka Juskova, cestovateľka
• Filip Gelačík, sprievodca CK SATUR

Gregorová: Tak myslím si, že hneď na úvod môžeme povedať, že Kolumbia už dávno nie je taká ako bývala kedysi. Snažila sa otvoriť turistom, pozviechala sa z temnej drogovej minulosti. Ako túto krajinu vy vidíte dnes?

Juskova: Čo sa mňa týka, tak naozaj mnohí ľudia Kolumbiu nazývajú, že je to akousi zmenšeninou celej južnej Ameriky. A ja by som presne tak aj Kolumbiu opísala, je to naozaj krajina, kde sa nachádzajú majestátne pohoria, sú tam úchvatné oceány, to známe karibské pobrežie s bielymi plážami. Sú tam historické mestá, ktoré v podstate boli koloniálnymi osadenstvami v minulosti, rovnako aj moderné mestá. Kolumbia má dažďové pralesy, má v podstate známu oblasť v okolí Amazonky, čiže Kolumbia je pre mňa naozaj krajina tisícov farieb, je tam naozaj veľmi veľká biodiverzita. Kolumbia má naozaj čo poskytnúť, čo sa prírody týka. Ale okrem prírody by som určite vyzdvihla aj neuveriteľnú pohostinnosť ľudí v Kolumbii, a potom samozrejme pre mňa Kolumbia bola v podstate asi najviac príznačná chuťou kávy a vôňou ovocia.

Gelačík: No a aká je Kolumbia pre mňa. Keď sa ma niekto pýta: „Filip kam by si mi odporučil v južnej Amerike cestovať?“, tak sa väčšinou opýtam a reagujem teda otázkou. A pýtam sa: „Chceš zažiť niečo také ako folklórne, tradičné alebo niečo modernejšie?“. Keď mi človek povie folklórne, tradičnejšie, tak väčšinou odporúčam Peru, Bolíviu a keď niečo moderné, tak väčšinou odporúčam skôr Argentínu, Brazíliu. A Kolumbia je pre mňa taký správny mix. Čiže na otázku: „Kam ísť v južnej Amerike?“ v tomto momente hovorievam Kolumbia, pretože je to naozaj taký dobrý mix toho moderného, tradičného. Ono aj vyhodnotiť ako vnímam Kolumbiu je ťažké, pretože tá krajina je obrovská, má nejakých 1,138 000 km^2, nejakých 49 miliónov obyvateľov, z čoho asi 6 percent sú povodní obyvatelia, ktorí sú v 85 rôznych etnikách. Čiže pre mňa je krajina alebo teda Kolumbia predovšetkým veľmi rôznorodá.

Gregorová: A čomu podľa vás vďačí táto krajina za takúto veľkú zmenu, ktorými si prešla v posledných rokoch?

Juskova: Ja môžem povedať, aj čo bolo veľmi viditeľne v Kolumbii, kolumbijská vláda naozaj investuje nemalé financie do obnovy krajiny a najmä do bezpečnosti krajiny. Čiže Kolumbia naozaj prešla obrovskou zmenou a nechce byť videná vo svete ako krajina drog, alebo teda ako bolo spomínané ako krajina, kde v podstate okrem možno že narko-trafikantov, neexistuje nič iné. Číže naozaj kolumbijská vláda sa veľmi snaží o to aby potlačila všetky tieto negatívne vplyvy a takisto ja som sa v Kolumbii cítila ku podivu veľmi bezpečne. Keď som do Kolumbie išla prvý krát, tak samozrejme rodina, známi, všetci prečo Kolumbia? To je jednoducho nebezpečné mesto, dávaj si pozor a jedno s druhým. Ale úplný opak bol pravdou, akože tie veľké mestá, tam je naozaj pravdou, že polícia je tam v podstate za každým rohom. Hlavne v tých veľkých mestách sa naozaj dá povedať, že turistov až doslova strážia. Turisti sa naozaj nemusia báť ale podľa mňa za tu zmenu možno vďačíme aj samotným Kolumbijčanom, ktorí naozaj sa snažia o to aby sa krajina propagovala práve vďaka káve, vďaka jedlu, vďaka vývozu kvetov a podobne... Čiže podľa mňa sú to hlavne ľudia ale teda zásluhu má určite aj kolumbijská vláda.

Gelačík: Ja si myslím, že tá hlavná zmena asi začala s tým že v roku 2016, jedna z tých posledných teroristických organizácii FARC odovzdala zbrane. A myslím si, že to bol asi taký moment, ktorý viedol k takej hlavnej zmene v krajine, k nejakému pokroku aj k tomu, že svet začal Kolumbiu vnímať ako bezpečnú destináciu. Ono už ta samotná realita na tej ulici je taká, že ja takýmto krajinám alebo mestám hovorím že sú to miesta, ktoré vedia prekvapiť, čiže stále si na to bezpečie treba dávať pozor ale to všeobecné nebezpečie, ktoré hrozilo kedysi v minulosti, tak už tam nie je, uvidí sa dokedy.

Gregorová: A ako je v týchto dňoch už Kolumbia pripravená na turistov, čo sa týka dajme tomu nejakých možnosti ubytovania, stravovania, hygieny a podobne..?

Gelačík: Ja si myslím že je pripravená dobre, ono je to vidno aj na tom, že reaguje svet, reagujú média, napríklad CNN myslím že v roku 2016 vyhodnotilo Kolumbiu ako top destináciu, čo je veľmi lichotivé. A verím, že sa s tým dobre popasujú, pretože takáto reklama môže viest aj k negatívam a teda hlavne k nejakému masovému cestovnému ruchu, čiže verím že to dopadne dobre. Ale taký môj pohlaď na Kolumbiu je aj ten, že v porovnaní s niektorými inými juhoamerickými krajinami mám pocit, že tí ľudia majú taký dobrý vzťah napríklad k prírode a že si ju strážia. No a verím, že to bude pokračovať a na tému tej kvality tých služieb, myslím si, že je to destinácia, dá sa povedať pre všetkých. Pretože niekde na pobreží tichého oceánu nájdete miesta vhodné pre backpackerov, takých jednoduchšie cestujúcich ľudí, hľadajúcich dobrodružstvo. Aj ta infraštruktúra je tam o niečo jednoduchšia a slabšia, ale zas v ďalších oblastiach môžete nájsť absolútne perfektne služby, ubytovanie, lokálnych sprievodcov, lokálne agentúry a svedči o tom aj to že sa koná v Kolumbii množstvo rôznych konferencii a kongresov. A to už teda je asi ten najvyšší stupeň cestovného ruchu, ktorý musí zabezpečiť toho najluxusnejšieho klienta.

Juskova: Hej, ja môžem len súhlasiť, že čo sa turizmu v Kolumbii týka, hotely sú naozaj vybavené vo vysokom štandarde, najmä teda veľmi závisí od toho, čo do Kolumbie prichádzate hľadať. Ak do Kolumbie idete ako dobrodruh, ktorý chce ísť na niekoľko dni do džungle, tak samozrejme tu treba počítať s väčším dobrodružstvom a ľudia potrebujú mať k tomu výbavu. Ja som mala veľmi zaujímavý zážitok, vlastne pravé keď sme boli v Kolumbii a keď sme prechádzali viac touto zalesnenou alebo džungľovou oblasťou. Tak pravé títo domorodí obyvatelia sú nesmierne pohostinní. Aj tu vám naozaj ponúknu ubytovanie stravu, dokonca v niektorých prípadoch aj zadarmo. Čiže oni sú naozaj radi, keď tam vidia turistov a môžu im naozaj poskytnúť nejakým spôsobom pomoc a pohostenie. A potom čo sa týka práve tej karibskej oblasti, tak tam už naozaj sú všelijaké hotely na vysokej úrovni, dohovoríte sa po anglicky všade, čo sa hygieny týka, takisto som nemala vôbec žiadny problém.

Gregorová: Poďme sa teda pozrieť aj na tie konkrétne miesta, že kam odporúčate v Kolumbii ísť. Čo by ste vybrali?

Gelačík: No určite toho bolo veľa a teda začína človek alebo turista pravdepodobne Bogotou tým, že je to hlavné mesto, kde sa ale treba pripraviť na to, že vizuálne to nie je veľmi zaujímavé mesto. Je to skôr mesto zaujímavé na rozprávanie. Prečo to tak je? Pretože v roku 1948 došlo k takej udalosti, ktorú nazvali ako „Bogotazo“. Bol to moment, kedy malo prísť k prezidentským voľbám, bolo veľmi pravdepodobne, že vyhrá jeden taký, medzi ľuďmi obľúbený a populárny prezidentský kandidát Jorge Eliécer Gaitán. Nestalo sa tak, ale pretože bol zastrelený. Bol na neho spáchaný atentát, čo vyvolalo vlnu brutálneho násilia, ktoré znamenalo pre mesto Bogota, to že v ňom viac-menej nenájdete vizuálne staré španielske koloniálne pamiatky, len limitovane. Ale ako hovorím, už len ako táto divoká história rozpráva, nie v Bogote, o nej je veľmi zaujímavé plus okolie Bogoty určite. Potom by som pokračoval ďalej na pobrežie, čiže do mesta Cartagena. Kde si môžete užiť fantastické pláže, či už v samotnom meste alebo môžete odisť na jeden z 27 ostrovov, ktoré sú neďaleko od Cartageny. Môžete navštíviť takú afrokolumbíjsku dedinku, Palenque, ktorú mám celkom rád. Tiež mám rád hory, číže určite by som vám odporúčal navštíviť nejaké horské oblasti. Ono samozrejme človeka limitujú tie nadmorské výšky, ktoré v Kolumbii sú do nejakých 5770 metrov, ale môžete si vybrať oblasti, kde sa dostávate niekde do výšok 3000 metrov, čiže to pre vás nie je nejaká veľká záťaž. Ale zažijete naozaj prenádhernú prírodu, ktorá je unikátna svetovo, napríklad ekosystém Páramo, naozaj nádherne miesta plus ďalších veľa veľa... Odovzdám slovo a pripadne sa vrátim ešte k nejakým mojim.

Juskova: Ako bolo spomínané, Bogota určite, tak hlavné mesto. Ja som tam mala neustále zaľahnuté uši v podstate, ale to sú pravé tie nadmorské výšky. Ono aby sme si vedeli možno nejako predstaviť na slovenské pomery, tak Bogota ako mesto leží niekde vo výške Gerlachu. Čiže ono v podstate to prevýšenie je naozaj veľmi veľké. A Cartagena je hádam najromantickejšie mesto v akom som ja kedy bola. Cartagena de Indias je také to úplne typické karibské pobrežne mesto. Je to koloniálne mesto, čiže je veľmi predelené na historickú štvrť mesta, pravé táto historická štvrť mesta je myslím že v zozname UNESCO zapísaná, ak sa nemýlim. A to sú také tie typické príznačné farebné domčeky, každý domček inej farby, každý domček má na balkóne kvety. Čiže naozaj prechádzka tými ulicami je dychvyrážajúca. Je to naozaj veľmi krásne mesto. Potom pravé tie Islas de Rosario, to už sú také tie typické karibské oblasti, čiže tyrkysové more, biely piesok. A čo sa cestovania ďalej týka, alebo teda destinácii v Kolumbii, ja by som veľmi vyzdvihla kávovú oblasť, teraz nazývanú ako Eje Cafetero alebo kávová os a naozaj pre ľudí, ktorí vychutnávajú kávu, alebo majú k tomu nejaký vzťah, tak je to neuveriteľný zážitok. Tam sa vlastne da veľmi autenticky pozrieť priamo na zber kávy, na spracovanie kávy, je tam veľmi veľa degustácii. Môžete naozaj ochutnať kávu od viacerých vývozcov kávy v rámci Kolumbie, takisto celá táto kávová oblasť bola pre mňa veľký zážitok, vlastne tá kávová oblasť vyzerá tak, že to sú akoby také terasy a v podstate to vyzerá ako more. Oni nemajú koniec, to sú všade len kávové plantáže zasiate medzi horami. Takže pre mňa táto kávová oblasť bola veľmi silným zážitkom a veľmi krásnym miestom na cestovanie a potom ja by som to ešte trochu dobrodružne možno vyzdvihla práve tie začiatky týchto hôr a dažďových pralesov. A miesto, ktoré sa volá stratené mesto alebo po španielsky teda Ciudad Perdida. Toto je vlastne miesto, ktoré úplne zaniklo potom ako bola Kolumbia obsadená teda španielskymi kolonizátormi. A znovu bolo mesto objavené až myslím v roku 1972 hľadačmi pokladov. A pravé toto stratené miesto, je tam vyše 160 terás, je to nádherná príroda, všetko zelené, je to vlastne taká ta pôvodná indiánska kultúra, je to naozaj nesmierny zážitok.

Gregorová: Keby ste obi dvaja mali vybrať jedno také miesto, ktoré vás najviac chytilo za srdce, tak čo by ste si vybrali?

Jusková: To je ťažká otázka, mňa chytilo za srdce, aj by som povedala asi tá Cartagena, Aj keď je to veľmi turistické miesto, ale je to naozaj veľmi krásne, farebné miesto, plné života, plné šťastných ľudí a to malo naozaj veľký vplyv. Ale ku podivu, mne sa veľmi páčilo aj v Medellíne, síce je to miesto ktoré ma vo svete ešte stále, teda vďaka reputácii Pabla Escobara veľmi zlú povesť. Ale Medellín je naozaj veľmi inovatívne mesto, je to jedine miesto v rámci Kolumbie napríklad, ktoré ma metro. A je to naozaj miesto, kde je to plné života, kde ľudia sa naozaj snažia, aby boli videní trošku inak. Je tam veľmi veľa kultúrnych udalosti, čiže pre mňa Medellín asi a Cartagena.

Gelačík: Ja by som vyhodnotil tiež také dve miesta, jedno prírodne a jedno mestské. To mestské by pre mňa tiež bola asi Catagena, lebo pre mňa je to asi také najveselšie miesto možno aj v živote, aké som kedy navštívil. Pretože keď sa zotmie, na námestiach sa tancuje a teda nie som nejaký veľký tanečník ale to sú miesta, ktoré vedia roztancovať aj mňa, čiže má to pre mňa taký akože efekt, nie len vizuálny ale aj pocitový, a potom z prírodných miest by to určite boli oblasti okolo vulkánov Puracé, pri takom malebnom mestečku Popayán. Kde ako som spomínal si môžete užiť tu prírodu a môžete si užiť tie kopce, Andy. Môžete putovať až na samotný vrchol vulkánu, ktorý ma nejakých 4650 metrov nad morom, čo je tam pekné je, že ide o takú pôvodnú rezerváciu, kde žijú pôvodní obyvatelia „Coconucos“. A je povinnosťou aby ste si tam zobrali lokálneho sprievodcu, dokonca na nejakú väčšiu skupinku ich musíte mať niekoľko a to vám zabezpečí taký autenticky zážitok, že ste v kontakte s tým domácim človekom, ktorý vám porozpráva o svojom živote, histórii, ako ju on vidí.

Jusková: Veľmi zhovorčivo.

Gelavčík: Áno, takže to sú také moje dve miesta.

Gregorová: A čo sa týka pláži, o tých sme ešte nerozprávali. Kolumbia je výnimočná tým, že má prístup aj k tichému, aj k atlantickému oceánu.

Gelačík: Asi na tej karibskej strane Kolumbie sú atraktívnejšie pláže. Aj teda tým vzhľadom tej prírody, toho samotného pobrežia, kde naozaj čo sú obrázky z tých ostrovov nad Cartagenou. Sú to reálne obrázky, tá voda je naozaj tyrkysová a piesok často jemnučký, bledý, čiže určite toto bude zaujímavejšie ak človek hľadá nejakú plážovú destináciu a dovolenku. Plus tie služby sú podstatne lepšie, pretože ten cestovný ruch tam funguje dlhšie. Navštívil som ale aj pobrežie tichého oceánu, to sú také oblasti pre dobrodružnejšieho turistu. Pretože sú veľmi také opustené by som povedal, že ako keby tie oblasti nechávali, že pomôžte si sami. Ale ako pre turistu, to má svoje pozitívne efekty, lebo je to úplne iné cestovanie ako niekde, kde je ten cestovný ruch stopercentne vyvinutý.

Jusková: Toto ale ja možno práve odporúčam ľuďom, ktorí naozaj hľadajú pláže, kde budú mať pokoj. A toto sú také tie typické pláže, kde naozaj nie je hlava na hlave ako sme tu možno my zvyknutý v Európe na naše také tie viac mestské pláže. Čiže pravé tieto pláže v Kolumbii, veľa krát sa stane, že ste jediný človek na celej pláži, že naozaj sú to také skryté pláže, ktoré naozaj musíte hľadať, ale keď ich nájdete, stoja za to a máte tam svätý pokoj. A môžete si tam naozaj oddýchnuť, alebo respektíve naozaj sa pokochať tou prírodou a nie je to preplnená hlava na hlave.

Gregorová: Vy už ste obaja spomínali aj že Kolumbia je taká aká je aj vďaka miestnym ľudom, tak môžete nám o nich povedať viac, akí sú?

Jusková: Kolumbijčania sú zrelaxovaní, sú veselí, sú šťastní, sú veľmi pohostinní. Práve ako bolo spomínané v Cartagene, mňa tiež veľmi zaujalo všelijaké pouličné tance, čo je naozaj skvelé vidieť, ako sa tam roztancuje pomaly každý. Naozaj je jedno či ste Slovák, Nemec, Angličan, Američan, naozaj každý tam nájde nejaký ten svoj zmysel pre rytmus a hudbu. A potom ja by som veľmi ocenila tiež tú kolumbijskú pohostinnosť ako som spomínala. My sme stretli v Kolumbii ľudí, ktorí nás pohostili, dali nám naozaj najesť, dokonca sme sa vyspali zadarmo na nejakých miestach. Čiže asi takto, a potom oni všeobecne nie len v Kolumbii, ale asi v celej tej latinskej Amerike, tí ľudia sú jednoducho takí menej vystresovaní. Tí ľudia idú samozrejme do práce, vrátia sa z práce a potom už naozaj málokedy sa rozprávajú o práci doma. Je tam vlastne povinná tá kávička, alebo nejaké to vínko, čokoľvek. A potom idú niekam do ulíc, stretávajú sa veľmi vo veľkom, čiže podľa mňa sú takí viac zrelaxovaní. Ja by som to asi tak nazvala.

Gelačík: Ja by som možno ešte dodal takú vlastnosť, pre mňa sú veľmi zdvorilí, takí, niekedy mám pocit možno až prehnane zdvorilí, čo im neuberá na tej priateľskosti a pohostinnosti. Ale naozaj veľmi takí zdvorilí, veľa sa vyká, čo je pre mňa také prekvapivé v porovnaní s inými juhoamerickými krajinami. Tá pohostinnosť, ono vo veľa krajinách sa hovorí, že ľudia sú tam pohostinní. Je to naozaj tak v Kolumbii, ja mám pocit, že to súvisí aj s tou minulosťou, že sa do krajiny necestovalo veľa a v súčasnosti ako keby som videl na tvárach a v očiach domácich, že sú radi, že tí turisti sú tam. A je to pre nich taký ako keby asi signál tej zmeny, že už je tu bezpečnejšie.

Gregorová: Viete nám odporučiť aj nejaký taký autenticky, kultúrny zážitok, niečo konkrétne, čo by ste nám odporúčali zažiť?

Jusková: Ja by som veľmi vyzdvihla Kolumbiu v januári a najmä tú severnú oblasť Kolumbie. Ja som mala možnosť, alebo teda šťastie, že som práve do Kolumbie prišla v januári, kedy sa konajú karnevaly. A je tam vlastne jeden z najznámejších karnevalov, ktorý je teda Karneval de Barranquilla, alebo teda karneval v meste Barranquilla. A je to vlastne najväčšia folklórna udalosť celého roku v Kolumbii. Je to neskutočný zážitok najmä pre ľudí z našej oblasti. Sú to vlastne karnevaly, kde naozaj vidíte ako tie známe karnevaly v Riu, myslím že to je dokonca druhy najväčší karneval na svete. A ľudia tam naozaj idú v sprievodoch, zamaskovaní, tancujú, majú pripravené čísla, vystúpenia. Čiže tie karnevaly sú neskutočne silným zážitkom. Na tie karnevaly sa ľudia pripravujú takmer celý rok. Najmä ženy, lebo napokon sa tam deje ta voľba kráľovnej karnevalu. A pre Kolumbijčanky, je to celoživotný sen, vlastne buď je to miss alebo kráľovná karnevalu. Čiže oni sa na to veľmi poctivo pripravujú. A ľudia tam potom, po tých karnevaloch tancujú na ulici. Tie karnevaly trvajú do noci, to je pre mňa taký najlepší folklórny zážitok.

 Gelačík: Ja som nezažil takéto nejaké veľké podujatie. Ale znovu, čo sa mi páči na Kolumbii je asi to, že môžete byť v akomkoľvek meste, alebo aj v menšom meste, je veľmi pravdepodobné, že niečo zažijete. V menšom meste nejaký folklór, vo väčšom meste nejaké kultúrne podujatie. Čiže bol som na niekoľkých koncertoch, alebo teda na takých ako folklórnych tancoch. Keď tak porovnávam mám pocit, že tie mesta, väčšie mesta mne osobne ponúkajú toho večerného vyžitia viac ako asi inde v južnej Amerike.

Gregorová: K tej kultúre patrí aj jedlo, tou určite povinnou takou ochutnávkou je káva, to sme už spomínali. Viete nám ale aj niečo iné odporučiť?

 Gelačík: No pre mňa je Kolumbia taká hlavne ovocná, pretože prechádzka po nejakom trhovisku, tak to je zážitok vizuálny a množstva chutí. A ono je zaujímavé niekedy sa prejsť aj s domácim alebo nejakým lokálnym sprievodcom, ktorý samotne tie ovocia väčšinou pozná. Ale tiež sa bežne stáva, že nepozná všetky, lebo je ich naozaj tak veľa, že je to až neuveriteľné. A potom je Kolumbia pre mňa taká fazuľová, pretože mám pocit, že fazuľa je prílohou takmer každého pokrmu. Ale môže byť aj veľmi, nechcem povedať luxusná, ale registrujem tam veľmi veľa zahraničných reštaurácii ,a reštaurácii z rôznych krajín, alebo rôznych národnosti, do ktorých sa mixuje trošku toho juhoamerického, alebo toho kolumbijského, čo je určite chutná Kolumbia, plus rumy nie sú až také populárne ako niektoré stredoamerické, ale sú dobré.

Jusková: Ja by som o kolumbijskom jedle mohla asi hodiny rozprávať. Ale ako bolo spomínané, teda podľa mňa ovocie nie len chuťovo, ale aj čuchovo veľmi silné. Tam vojdete do supermarketu a hneď vás priam ovalí veľmi sladká vôňa ovocia a naozaj tisíce druhov ovocia, o ktorých som ani netušila pred návštevou Kolumbie, že existujú. Ja by som možno vyzdvihla Lulo, čo je vlastne veľmi sladko príkre ovocie, ktoré sa normálne bežne neje. Ono sa používa iba na štavy a parfémy a je to naozaj vynikajúce ovocie. A potom pre mňa také typické jedlo hlavne v Kolumbii, teda najmä v tej karibskej oblasti Kolumbie je určite ryba. Akákoľvek ryba, akokoľvek pripravená, väčšinou teda ugrilovaná s kokosovou ryžou a s takzvanými Patacones, čo je odroda banánu. My v slovenčine pre to nemáme nijaké špeciálne pomenovanie. To sú také veľké zelene banány, ktoré oni vyprážajú. A to je v podstate príloha každého jedla, kokosová ryža a tieto Patacones. Naozaj vynikajúce! A potom také úplne typické raňajkové kolumbijské jedlo sú asi tie Arepas. To sú vlastne také placky spravené z veľmi takej hustej kukuričnej múky. Kolumbijčania ich jedia všade, stále, na sladko, na slano... Sú ľudia, ktorým veľmi chutia, sú ľudia ktorých Paretas veľmi neohúrili. Čiže naozaj je to veľmi individuálne, ako sú pripravene, kde a kým. A potom naozaj teda tie polievky a strukoviny a ešte by som dodala k fazuli kukurice, tie sú tiež všade.

Gregorová: Tak takto chutne by sme to mohli aj ukončiť teda. Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste sa s nami prišli podeliť o vaše zážitky a skúsenosti.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.