Kuba - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Kube rozprávajú:

• Chris Chilová sprievodkyňa CK SATUR
• Michal Dávidek, Slovák, ktorý žil a pracoval na Kube

Gregorová: S mojimi hosťami si povieme o výnimočnej atmosfére Kuby. Priblížime vám jej krásy, kultúru a tiež miesta, ktoré stojí za to navštíviť. Kuba je preslávená cigarami, rumom, hudbou a krásnymi plážami. Aká naozaj je?

Chilová: Môže sa to zdať ako klišé, ale váš opis je úplne presný. Kuba, to je vôňa cigár, opojná chuť kubánskeho rumu, k tomu rytmus salsy, bolera, optimizmus miestneho obyvateľstva, krásna príroda a samozrejme aj azúrové more. Azúrové Karibské more. Je to krajina... Ja vždy hovorím, že je to krajina protikladov a krás, ktoré sa ukrývajú pod povrchom, takže treba byť trpezlivý a treba tú krásu naozaj hľadať. A je to krajina, ktorá možno viac ako iné je ovplyvnená svojím politickým systémom. To znamená, že politika a kultúra je neodmysliteľne prepojená. Preto, keď budete prechádzať jednotlivými mestami, tak nájdete odkaz revolucionárov – či už Che Guevaru alebo Fidela Castra. A to je aj jeden z magnetov, ktorý najviac láka návštevníkov na Kubu. Je to akoby cesta do minulosti. Všetko je to ešte akoby také zosobnené prítomnosťou starých áut zo šesťdesiatych rokov. A určite ten glamour a slávna, vlastne slávna minulosť, ktorá ako keby ožívala v tých uliciach v podstate dodnes.

Gregorová: Pán Dávidek, ako by ste vy charakterizovali Kubu?

Dávidek: Môžem nadviazať na svoj dlhoročný pobyt na Kube, kde som bol dvakrát, prvýkrát tri roky, druhý raz štyri. A potom som priebežne navštevoval Kubu tak po dvoch po troch rokoch na mesiac ako doprovod, doprevádzal som rôzne delegácie. Čiže viem to porovnať. No, Kuba je úžasná krajina, žijú tam dobrí ľudia, ochotní vám vždy pomôcť, aj rozdeliť sa so všetkým, aj s tým málom, čo majú. Ale vždy sa veľmi vedia správať k cudzincovi veľmi dobre.

Gregorová: Čo by počas návštevy Kuby nemal nikto vynechať?

Chilová: Určite hlavné mesto, Havanu, s jej neopakovateľnou atmosférou, nočným životom, pretože je to mesto, ktoré naozaj žije stále, ten život sa tu nezastaví. Kto chce spoznať pravú Kubu, tak nemal by vynechať kubánsky vidiek. Tabakové plantáže, kávové plantáže, samozrejme. Tá príroda je veľmi špecifická, je to ako keby únik z toho dnešného uponáhľaného sveta. A samozrejme, karibská oblasť, Karibské more, nádherné pláže, krásny biely piesok, azúrové more.

Gregorová: Poďme teda postupne. Vy ste na začiatok spomínali tú Havanu. Tak aké je to kubánske hlavné mesto? Čo konkrétne sa v ňom oplatí vidieť?

Chilová: Havana je skutočným fenoménom. Je to mesto, kde sa spája minulosť s prítomnosťou, chudoba s biedou, aj sláva s úpadkom. Najväčšou atrakciou Kuby sú jej mestské časti. Určite by som odporučila navštíviť Starú Havanu, La Habana Vieja, s jej neopakovateľnou koloniálnou architektúrou. Ale pozrieť si aj modernejšie časti, ako je napríklad štvrť Miramar, ktorá bola postavená podľa vzoru amerického Miami. Po tých prechádzkach Havanou určite sa treba vybrať po stopách Ernesta Hemingwaya. Navštíviť slávne bary, ako je Bodeguita del medio alebo El Floridita, kde vám pripravia najlepšie mojito a daiquiri, aké ste kedy pili. A ja by som povedala, že keďže revolúcia je pre Kubu dôležitá, vlastne Kuba by nebola tým, čím je bez spomínanej revolúcie, tak určite treba navštíviť aj Námestie revolúcie, kde si pripomeniete slávne osobnosti. Che Guevaru, Josého Martího a samozrejme si určite mnohí spomenú aj na niekoľkohodinové preslovy Fidela Castra, ktorými bol taký slávny a známy.

Gregorová: Spomínali ste aj tie krásne kubánske pláže. Kde sú tie najkrajšie?

Dávidek: Tak jedna z najkrajších pláží nielen na Kube, ale hovorí sa, že aj vo svete, je Varadero. To je najstaršia pláž, veľmi dobre bola od začiatku budovaná. A teraz, v čase rozvoja turizmu sa vybudovali veľké rezorty. Je to tam krásne, čo sa týka budov, ale aj samotných pláží, dobrý prístup k vode, blízko. Takže kúpať sa na pláži Varadera je pôžitkom. Potom sú už aj novšie pláže postupne, na rôznych častiach Kuby a tiež sú vybudované veľmi dobre, veľmi pohodlne pre návštevníkov.

Gregorová: A čo sa týka toho podmorského života v Karibiku, je tam čo spoznávať, má tam človek čo vidieť?

Dávidek: Je. Vyplýva to z toho, že Kuba nie je len jeden ostrov, ale je tam takmer 3000 rôznych malých ostrovov a asi do 5000 km pobrežia, keby sa to zrátalo. Čiže je obklopená podmorským životom, všetky druhy rýb a teda okrem rýb aj rôznych iných živočíchov. Je to vyhľadávané miesto našimi potápačmi, ktorí si skutočne užijú. Ja som bol dvakrát s dvoma výpravami a boli nadšení, že čo tam všetko videli. Tvrdili to, že ryby sú veľmi priateľské, že sa ich môžu dotýkať. A teda videl som aj všetky tie ich zábery, čo tam porobili. No, je to úžasné.

Gregorová: A kam treba na Kube ísť, ak chce človek vidieť prírodu napríklad? Tie tabakové a kávové plantáže a podobne.

Chilová: Presne, ako som spomínala, ak chcete spoznať pravú Kubu, tak určite by ste mali zamieriť pár kilometrov od hlavného mesta a navštíviť kubánsky vidiek. Konkrétne provincia El Pinar del Río. Je to jedna z najvýznamnejších tabakových oblastí a je tam skutočne nádherná príroda. Je to iný svet, vzdialený od našej konzumnej spoločnosti. My si ani, Európania, nedokážeme predstaviť, akým spôsobom tam ľudia žijú. A aj tí, ktorí majú radi turistiku, tak odporúčam absolvovať niektoré trasy v pohorí Sierra del Rosario. Veľmi zaujímavé sú aj horské mestá – Las Terrazas, Soroa. A práve to je aj centrum, kde môžete navštíviť tabakové plantáže a vidieť, ako to tam vlastne vyzerá, ako pestujú tabak a ako sa potom aj cigary vyrábajú.

Gregorová: No a ako sa vlastne vyrábajú tie slávne kubánske cigary?

Chilová: Samozrejme, ten proces je veľmi zdĺhavý a komplikovaný, takže ja sa pokúsim to opísať nejak jednoducho, pretože je to proces, ktorý začína vypestovaním zdravej rastliny tabaku. A cez teda zber, triedenie, sušenie, šúľanie, ako to oni nazývajú a balenie hotových výrobkov. Každá tá cigara má svoju náplň, má takzvané viazacie listy a krycie listy. A práve kvalita tých krycích listov ovplyvňuje aj kvalitu samotnej cigary. Jej arómu, ale aj sfarbenie. Kubánske cigary sú svetoznáme svojou kvalitou práve preto, že všetko je robené ručne. A návštevníci Kuby majú príležitosť v provincii El Pinar del Río vidieť, ako to vyzerá, akí sú veľmi zruční, pretože si to vyžaduje skutočne obrovskú starostlivosť a zručnosť pri šúľaní cigár. Nie je to také jednoduché, ako si myslíme.

Gregorová: Pán Dávidek, my ste už spomínali, že vy ste teda na Kube istý čas žili. Ako ste sa tam vlastne dostali? A ako to tam na vás pôsobilo?

Dávidek: Ja som žil časy, keď sa hodne chodilo s výpomocou do týchto našich spriatelených a pomerne zaostalých krajín. Bolo to zaujímavé, pracovať. Mal som tím asi tridsiatich Kubáncov, bolo to veľmi osožné. Ale dokonca aj ja som sa tam potom niečo priučil pri tom. A keď som prišiel potom ako pri druhom pobyte, kde už som bol pracovník zastupiteľského úradu. A ma tam zaviedli, tak som hovoril, že toto som pomáhal stavať ja. A ešte tuto máte takéto a takéto rezervy. Oni sa pozerali, Kubánci. Viete, čo, my tie rezervy potrebujeme, lebo je na nás tlak, aby sme vyrobili väčšie množstvo toho obalového skla. Tak som vedel, som si pamätal, že som im povedal, že tam a tam je rezerva. Aj išli potom, aj teda vyrábali viacej potom tých obalov, tých rôznych fliaš a obalového skla.

Gregorová: A keď sa na to pozeráte tak s odstupom času, tak, čo všetko sa za ten čas, kedy ste tam vy boli, zmenilo na Kube?

Dávidek: Tak samozrejme, že vývoj pokračuje všade na svete, vrátane Kuby. Aj keď Kuba je dosť tak atakovaná tým svojím veľkým susedom a pádom, teda rozložením sa spolupráce RVHP. Kuba prišla do ťažkého obdobia. Volali ho špeciálne obdobie, kde museli vskutku, veľmi sa proste, aby sa udržali tam. Medzitým narástlo veľa obyvateľstva, do jedenásť miliónov, takže museli teda, aby to všetko udržali, museli veľa pracovať. A dosť potom sa orientovali na turistický ruch, ktorý im prinášal dobré prostriedky. Za ktoré potom jednak mohli fungovať ako štát so svojím obyvateľstvom a jednak potom mohli aj proste splácať svoje dlhy a pokračovať ďalej.

Gregorová: Na aké miesta sa vy osobne najradšej vraciate na Kubu?

Dávidek: Vraciam sa najradšej... No, väčšinou idem účelovo, že idem tam, kde musím a kde mám ísť. Ale keď teda potom mám nejaký čas, tak sa vrátim na miesta... Teraz som dojatý. Vrátim sa na miesta, kde žili a žijú ešte moji priatelia, Kubánci. A to sú úžasné stretnutia, to je ako keby sa stretli rodní bratia, rodné sestry. Raz som prišiel do jednej rodiny, kde som mal priateľa, profesora, už teraz je nebohý. A mal zo Spojených štátov dve sestry, ktoré tam žijú. No to bolo úžasné stretnutie, pretože, oni hovorili, že – no tam sa oslovujú „hermano – hermano“, brat – brat; a hovorí, keď náš brat je váš brat, aj my sme vaše sestry. No a to bolo vzájomné teda bozkávanie a proste také prejavy najväčších citov.

Gregorová: Aký je vlastne ten životný štýl na Kube? V porovnaní so Slovenskom.

Chilová: Je to veľmi odlišné. Súvisí to s tým charakterom, súvisí to s klímou. A je to život, ktorý, naozaj, my, Európania, si už nedokážeme ani predstaviť. Kubánci sú národ, ktorý je veľmi prívetivý, sympatický. Sú veselí, komunikatívni. Ich správanie – správajú sa s takou gráciou a sú veľmi prirodzení. Ja vždy odporúčam návštevníkom Kuby, aby sa nebáli a kludne nadviazali kontakt, aby sa rozprávali s domácimi, pretože oni vás nakazia radosťou do života a tým optimizmom. Oni hovoria, že napriek tomu, že sú chudobní, tak sú šťastní. A to je pre nás, si myslím, také veľmi motivujúce. Žijú hodne na ulici, skutočný život je naozaj taký plnokrvný. Podľa mňa to slovo asi najviac vystihuje Kubu a vystihuje ich životný štýl. Mnohokrát boli skúšaní tou históriou, naozaj to ekonomické embargo prinieslo veľmi veľa problémov a vôbec to, čo dáte deťom na obed alebo na večeru. Čiže ryža alebo „arroz con frijoles“ , ryža s fazuľou, to musí byť. A samozrejme, teda rum, ktorý sme už spomínali. Tak ten takisto nesmie chýbať a veľakrát aj preto, aby sa prekonali tie rôzne problémy. Takže život je veľmi, veľmi odlišný, bez smartfónov. Samozrejme, už aj tam existuje mobilná sieť, ale pomalšia, než sme zvyknutí u nás, na Slovensku. A tie priority sú iné, úplne je to inak postavené než u nás.

Gregorová: Hovorí sa, že s Kubou sa neodmysliteľne spája aj hudba, tanec, salsa. Je to naozaj tak?

Chilová: Je to pravda. Je to podľa mňa jeden z najmelodickejších a muzikálnych národov vôbec. A mne sa zdá, že skutočne každý Kubánec vie tancovať a majú to v krvi. Bola by som rada, keby som aspoň z polovice  dokázala zatancovať to, čo vedia oni. Naozaj je to tak.

Gregorová: Vy ste už spomínali, že s Kubou sa spájajú aj tie také ich historické farebné autá. Má to nejaký špeciálny význam?

Chilová: Samozrejme, má to svoj dôvod. Je tu okolo šesťdesiat tisíc starých áut, ktoré pochádzajú z päťdesiatych rokov minulého storočia. A to vysvetlenie je úplne prozaické. Donedávna mohli Kubánci obchodovať len s automobilmi, ktoré boli dovezené pre revolúciou, v roku 1959. Takže v podstate im nezostávalo nič iné, len udržať tie svoje vozidlá alebo ako oni ich nazývajú, stroje, „máquinas“ v prevádzke. Takže sa hovorí, že každý Kubánec je automechanikom a Kuba je múzeum veteránov pod šírym nebom.

Gregorová: Ako je to potom s cestovaním po tejto krajine?

Chilová: Každý turista, návštevník, sa môže, samozrejme, voľne pohybovať, slobodne pohybovať. Avšak, ak nepoznáte miestne pomery, môže to byť relatívne náročné, pretože neexistujú cestovné poriadky tak, ako sme na ne zvyknutí u nás v Európe. Dostať sa takisto do miestneho spoju, s miestnymi obyvateľmi, na to by ste potrebovali veľmi veľa trpezlivosti. A takisto, ak náhodou aj sa vyberiete sami a budete individuálne cestovať, tak musíte si zvyknúť na to, že účastníkmi cestnej premávky môžu byť aj hospodárske zvieratá, rikše, poprípade bicyklisti, ktorí chodia po tých diaľniciach. Takže je to dobrodružstvo v každom slova zmysle a možno pre našincov lepšie teda ísť organizovane, mať to zabezpečené, pretože na mieste to môže byť komplikovanejšie. Tam neexistuje logika, na ktorú sme zvyknutí my tu na Slovensku.

Gregorová: Môžeme sa na Kubu vybrať hocikedy? Je to celoročná destinácia?

Chilová: V podstate áno. Dá sa vybrať celoročne, hlavne ten, kto chce spoznávať, ale najvhodnejšie obdobie je obdobie od novembra do apríla. Je to obdobie sucha a to naše letné obdobie od mája do októbra je sprevádzané častými búrkami, takisto september, október, to je aj obdobie hurikánov. Môžu to koniec-koncov diváci sledovať, predpoveď počasia. Takže najideálnejší je november, november až apríl.

Gregorová: Pri spoznávaní Kuby, to sa spája aj so spoznávaním jedla, tak aká je kubánska kuchyňa?

Dávidek: Kubánska kuchyňa, dá sa povedať, že je veľmi jednoduchá. Základnou stravou je už spomínaná fazuľa v kombinácii s ryžou. Lenže má to tak výnimočnú, dobrú chuť, že to chutí každému. Aj takí, čo fazuľu doma vôbec nejedia, ale tam, keď dostanú to takzvané „congri“, im to chutí. A samozrejme, že je to s dobrou bravčovinou. Najlepšie je také mladé prasiatko, to je potom veľmi, skutočne dobré jedlo. A napríklad Kubánci toto jedlo mali na Štedrý večer, to bolo vyhlásené jedlo na Vianoce. No, dalo by sa povedať, že ako ostrovná krajina, že by tam bola veľká konzumácia rýb, tak rybám tí Kubánci až tak neholdovali, že by im tak boli chutili. Radšej išli po tom bravčovom mäse a po hovädzom. Ale hodne sa teraz používa aj to, čo vylovia. No a potom teda tie veci, ktoré vylovia, ktoré sú exkluzívne, to sú langusty, krevety, kraby, tak to sú dobré jedlá tam pripravované, ale to je luxusné jedlo, ktoré stojí aj hodne peňazí.

Gregorová: Je známe, že Kuba má dve meny. Prečo to tak je? A vplýva to nejako na miestne ceny?

Chilová: Áno, samozrejme, je tam národné peso a konvertibilné peso. V podstate už bolo povedané, že Kuba prešla obdobím naozaj obrovskej krízy, bolo to po páde sovietskeho bloku a bolo potrebné nejakým spôsobom tú ekonomiku naštartovať. Dokonca vtedy bolo zavedené ako platidlo aj dolár. Potom sa teda od doláru, kvôli vzťahom so Spojenými štátmi upustilo a je konvertibilné peso. Takže domáci sú vyplácaní v národných peso, majú obchody, kde teda si môžu kupovať potraviny v spomínanej kubánskej mene a cestovný ruch, zahraničný obchod, to všetko, na to je používané vlastne konvertibilné peso.

Gregorová: S Kubou sa teda neodmysliteľne spája ten prívlastok, že je výnimočná. Prečo je to podľa vás tak?

Chilová: Je výnimočná svojimi ľuďmi, ich prístupom k životu. Práve tou spomínanou gráciou, tou kultivovanosťou, vzdelanosťou, pretože naozaj úroveň vzdelania, úroveň takisto zdravotníctva, to sa málo u nás na Slovensku hovorí. Ja by som povedala, že to je asi na tej Kube také najvýnimočnejšie. Samozrejme, tá nádherná príroda, krásna história, Havana, Trinidad, Santa Clara. Je ťažko vybrať jednu jedinú vec, čím je Kuba výnimočná, pretože je to skupina rôznych faktorov.

Gregorová: Pán Dávidek, vy čo na to hovoríte?

Dávidek: Nadviažem na to o výnimočnosti. Napríklad, čo sa týka štúdia. Tam každý druhý človek študuje a napríklad taký problém, akože niet u nás dostatok lekárov – tam je prebytok lekárov. Oni sú schopní, keď sa niečo vo svete udeje, tak ponúkajú stovky, ba až tisícky lekárov na to miesto, aby pomohli. A nielen lekárov, ale odborníkov vo všetkých odvetviach, vyškolených. Je to tým, že veľmi študujú tí ľudia. Každý druhý chodí do školy, večernej alebo diaľkovo a je tam veľa študovaných ľudí. Tým sa dostali z okruhu tých krajín, ktoré sú chudobné a krajiny tretieho sveta. Oni s tým vzdelaním sa dostali do popredia.

Gregorová: Tak z toho, čo tu bolo povedané, naozaj vyplýva, že vďaka tomu, že je Kuba taká výnimočná, ju každý rok navštevuje množstvo turistov. Ja vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor. A na vás, divákov, sa teším pri ďalšom vydaní Štúdia TA3 Za hranicami.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.