Malta - ostrov večného slnka

Malebný štátik, o rozlohe menšej ako hlavné mesto Slovenska, pozostáva z troch obývaných ostrovov - Malta, Gozo a Comino a niekoľkých z mora vystupujúcich skál. Tie vždy boli iba útočiskom endemických rastlín a živočíchov. Územie však napriek malej ploche ponúka stredomorskú vegetáciu, bohatú históriu, nádhernú barokovú architektúru a kultúrnosť národa. Krajina je naozajstné múzeum pod holým nebom.

Septembrový termín, vzhľadom na príjemnú klímu, umožňuje v priebehu siedmich dní navštíviť nielen najznámejšie historické pamiatky, ale užiť si aj relax na krásnych pieskových plážach a teplé vody Stredozemného mora. Pieskové pláže sú na každom z obývaných ostrovov a od nášho miesta ubytovania pomerne blízko.  Ak sme ubytovaní v aglomerácii hlavného mesta, tam je pobrežie skalnaté a členité, ale aj pri nábrežných promenádach, ktoré z pevninskej časti obklopujú reštaurácie a butiky, sú možnosti kúpania v malých zátokách so schodíkmi do mora, pravda, určené len pre lepších plavcov.

Kritickou zostáva iba dostupnosť na Maltu - buď lietadlom alebo loďou. Dúfajme, že vďaka disciplíne ľudí na Slovensku, aj v celej Európe, už bude možnosť lietať. Letecká spoločnosť Malta-Air nás potom za 2 hodiny z Viedne dopraví na letisko Luga, kde má hlavné sídlo. Od hlavného mesta Valletta ho delí len 8 km, do miesta nášho ubytovania v zátoke Sv. Pavla, severne od hlavného mesta, je asi 16 km. Ostatné vzdialenosti medzi jednotlivými mestami sú krátke a miestna doprava intenzívna.

My však máme k dispozícii autokar, ktorý nás dopraví za niekoľko minút do Horných záhrad Valletty. Tie, mimo subtropickej zelene a stekajúcej vody z menších fontán, ponúkajú nádherné výhľady na západné pobrežie polostrova, na ktorom začalo v polovici 16. storočia vyrastať hlavné mesto. Za vodami Veľkého prístavu s niekoľkými kotviacimi výletnými loďami vidíme tzv. Trojmestie – aglomeráciu troch miest – Senglea, Cospicua a Birgu.  Keď sa nasýtime pohľadom na okolie a pofotíme terasu s delami, z ktorých sa denne o 12:00 ozýva salva, aby si podľa nej kapitáni lodí nastavovali presný čas, minibus nás prevezie na protiľahlú stranu Veľkého prístavu do Senglea záhrad. Tvoria výbežok polostrova pôvodne rybárskej obce Isla, ktorú dal opevniť po príchode na Maltu veľmajster rádu sv. Jána Krstiteľa, a tak získala aj nový názov - Senglea. Záhradám dominuje bašta so symbolmi Rádu – oko, ucho a pelikán. Po príchode na Maltu bolo totiž dôležité, aby rytieri všetko pozorne sledovali, počúvali a vždy boli ostražití.

Zo záhrad sa pešo prejdeme okolo hlbokej zátoky cez tzv. Pekné mesto Cospicua do Birgu. Vo veľkej bitke 8. septembra 1563 vtedajší veľmajster Rádu Jean Parisot de la Vallette porazil turecké vojsko Sulejmana Nádherného a odvtedy má Birgu tiež nové meno - Vittoriosa – Víťazné mesto.  Keď rytieri Rádu dostali od španielskeho kráľa Karola V. a pápeža Klementa VII. ostrov ako hlavné sídlo, priplávali do tejto obce a začali pripravovať obranu proti očakávanému útoku Turkov. Aj toto mesto preto obklopujú mohutné pevnostné stavby, aby chránili obytné baraky rytierov, delených podľa jazykových skupín. Hlavnou náplňou Rádu od jeho založenia v Jeruzaleme bola však starostlivosť o chorých, preto tzv. Sacra infermeria – svätá nemocnica nemohla chýbať medzi prvými stavbami v obci. Zato chrám Sv. Vavrinca pôvodne slúžil k bohoslužbám obyvateľom obce, ale na príkaz pápeža ho prenechali rytierom, kým si nepostavili vlastný.

No a po onej Víťaznej bitke nastala výstavba hlavného mesta na protiľahlom polostrove Sciberras, ktoré nazvali podľa vtedajšieho veľmajstra - Valletta. Na prehliadku Valletty máme k dispozícii celý deň a nudiť sa nebudeme. Pozrieme si hlavný chrám Sv. Jána Krstiteľa, dnešné námestie Republiky s prezidentským palácom, ktorý bol hlavným sídlom veľmajstrov, počas britskej nadvlády sídlom guvernérov.

Áno, od roku 1807, kedy maltský ľud požiadal o pomoc generála Nelsona, aby ho zachránil pred plienením napoleonských vojsk, sa stala Malta najprv britským protektorátom, po páde Napoleona až do roku 1964 britskou kolóniou. Malťania však nikdy Britov nepokladali za kolonizátorov. Na ostrove zanechali dodnes veľa stôp. Okrem povinnej angličtiny, jazdy vľavo, rekonštruovali tiež budovy, hlavne po druhej svetovej vojne, kedy bola krajina zbombardovaná a ľudia zbedačení. Briti sa zaslúžili o revitalizáciu krajiny, rozvoj hospodárstva. Keď z ostrova v roku 1979 odchádzali poslední príslušníci  britskej armády, obyvateľstvo sa s nimi lúčilo s vďakou a podaním rúk.

Výstavba hlavného mesta začala hrubým a vysokým opevnením s baštami okolo celého polostrova, ktoré mali chrániť prvé kostoly Panny Márie Víťaznej a Sv. Kataríny, baraky a nemocnicu mesta. Postupne pribúdali ďalšie stavby – sídlo veľmajstra so zbrojnicou, chrám Sv. Jána Krstiteľa, paláce rytierov, divadlá, knižnica. Všetko bolo vopred dômyselne naprojektované a interiéry oplývali nádhernou barokovou výzdobou. Príslušníci rádu, vzhľadom na nový domicil na ostrove, prijali nový názov Rád maltézskych rytierov. Keďže pochádzali z najbohatších západoeurópskych kráľovstiev, na palácoch a hlavnom chráme Sv. Jána Krstiteľa to zreteľne vidieť.

Ďalší deň strávime na ostrove Gozo. Musíme použiť trajekt, ale 8 km vzdialenosť loď zvládne za necelých 20 minút. Po trase oboplávame aj najmenší obývaný ostrov Comino, kde má trvalý pobyt údajne len 5 obyvateľov, majiteľov tamojších dvoch hotelov. Denne však na ostrov prichádza na výletných lodiach či malých loďkách mnoho turistov, ktorí si chcú užiť azúrovo čistú vodu a pláž s jemným pieskom v Modrej zátoke.

Oproti skalnatej Malte je ostrov Gozo podstatne menší a zelenší. Nachádza sa tu niekoľko poľnohospodárskych fariem, ktoré pestujú vínnu revu, olivy, zeleninu, ovocie, chovajú ovečky, kozy, v poslednom období aj ošípané. Navštívime farmu Ta´Menu, kde si pozrieme malé hospodárstvo domácich zvierat, olivový háj a vidíme aj rozsiahle vinohrady. Po výklade o pestovaní plodín a spracovaní oleja máme možnosť ochutnať domáce produkty – syry, klobásky, zeleninové šaláty a zapiť to vínom z miestnych viníc.

Potom nás čaká okruh okolo ostrova s najkrajšími vyhliadkami na členité pobrežie. Žiaľ, vzhľadom na prírodný živel, jaskyňa bájnej nymfy Kalypso, kde väznila trójskeho hrdinu Odysea na ceste do Itaky, sa zrútila. Podobný osud stihol minulý rok aj tzv. Okno azúrovej oblohy, ktorého otvor medzi kamennými bralami umožňoval vlnám mora napájať malé vnútorné more. Štíty povalila víchrica, a tak sa vnútorné more opäť spojilo s morom šírim. Napriek tomu sa zastávka na tomto mieste oplatí. Vidíme aj malé soľné bazény - soliny, z ktorých ešte zopár rodín aj dnes získava prírodným odparovaním soľ. Oplatí sa vidieť aj skalný ostrov Huba, kde v 17. storočí alchymisti Rádu objavili endemickú rastlinu s pozoruhodnými liečivými účinkami.

Najväčšou atrakciou ostrova je však návšteva megalitického chrámu Gangija – obrej bohyne. Podľa legendy ho postavila za jednu noc a popritom ešte kojila dieťa. Na Malte sa nachádza celkom 6 prehistorických  chrámov, na ostrove Gozo jeden, ostatné sú na Malte. Navštívime tri najstaršie, o 1500 až 2000 rokov staršie ako známy Stonehenge v Anglicku. Objavili ich postupne v 19. storočí anglickí archeológovia. Postupne prichádzali ďalší, aj miestni historici, antropológovia, aby dešifrovali ich pôvod, podstatu a účel. Dodnes udivuje, ako do pravdepodobne obradných siení dopravil praveký človek megalitické balvany, keď kameňolomy boli vzdialené pár kilometrov. Až neskôr objavili tzv. koľajiská a okrúhle balvany, ktoré zrejme slúžili ako kolesá na prepravu megalitov. Na jednom sa však všetci vedci zhodli. Artefakty, ktoré sa našli na území chrámov, jednoznačne vypovedajú o tom, že chrámy slúžili na oslavu ženy – bohyne – matky zeme.

Na ostrove Gozo nesmieme vynechať návštevu hlavného mesta Rabat – Victoria, druhý názov si mesto pripísalo po návšteve kráľovnej Viktórie, ktorej sa tu veľmi páčilo. Zo stolovej hory, kde sa usadili ľudia od najstarších čias, je dnes múzejný komplex obohnaný citadelou a najstaršia časť mesta. Úžasná panoráma, celý ostrov máme ako na dlani.  Zelené políčka striedajú malé obce s pyšnými kupolami kresťanských chrámov.

Na Malte je údajne až 365 kostolov a kaplniek zasvätených Panne Márii a kresťanským mučeníkom. Súvisí to s prítomnosťou apoštola Pavla, ktorý v roku 60 n.l. stroskotal v skalnatej zátoke severozápadného pobrežia Malty. Počas pobytu vo vtedajšom hlavnom meste Mdina jeho príbeh a skutky zasiali vieru v učenie kresťanstva.

Mdina bola stredovekým hlavným mestom, kde sa vystriedali vlády Grékov, Rimanov, Frankov, Arabov a Španielov. Napriek niekoľkým ničivým zemetraseniam všetky tieto národy zanechali v meste stopy prítomnosti. V spleti úzkych uličiek môžeme obdivovať priečelia palácov, portály vstupných brán a kostolov, či kláštorov. Keďže mesto bolo malé, pochovávalo sa v jaskyniach na predmestí. Tie boli objavované postupne, pri výstavbe kostolov rozširujúceho sa mesta. Bádatelia dodnes odkryli rozsiahle katakomby s podzemnými kaplnkami, vyzdobenými freskami a symbolmi kresťanstva, ktoré zrejme slúžili ako pietne miesto poslednej rozlúčky pre pozostalých.

Pravdepodobne prvý národ, ktorý objavil Maltu, boli Feničania. Známi moreplavci sa plavili na loďkách, ktorých tradíciu dodnes udržiavajú rybári malej obce Marsaxlockk. Pestrofarebné plavidlá tzv. luzzu chránia oči starovekej bohyne pred nevyspytateľnými vlnami mora a vedú ich k miestam bohatých úlovkov. Tie potom ženy rybárov ponúkajú každé ráno na miestnom trhu.

Na východ od Mrsaxlockku začínajú z mora vystupovať strmé vápencové útesy, ktoré ukrývajú komplex siedmich jaskýň, prístupných len z mora. V prípade bezvetria si ich pozrieme z 8-miestnych člnkov, vrátane najkrajšej Modrej jaskyne, podľa ktorej sa celý komplex volá.

A neďaleko sa nachádzajú aj dva najstaršie megalitické chrámy Malty - Mnajdra a Hagar Qim. Dôkazom je aj prostá dekorácia chrámových dosiek a lavicových oltárov. Keďže sa nachádzajú blízko mora, pred ďalším zvetrávaním ich chráni zastrešenie.

Nesmieme vynechať ani návštevu najväčšieho kostola na Malte v meste Mosta. Mariánsky chrám bol postavený za tridsať rokov v 19. storočí len z milodarov obyvateľstva. Miestny architekt si zvolil za predlohu rímsky panteón, kupola je viditeľná takmer z celého ostrova. Počas bombardovania Malty v apríli 1942 bola na chrám zhodená bomba. Napriek tomu, že prepadla cez kupolu, nevybuchla a 300 veriacim sa nič nestalo. Tento zázrak pripísali Panne Márii, ktorej je chrám zasvätený.

Aby sme okrem pamätihodností ochutnali aj miestnu kuchyňu, v programe máme slávnostnú maltskú večeru. Reštauráciu Ta´Maria v Moste navštevujú turisti z celého sveta. Domácu kuchyňu preslávili miestne špeciality – pečený králik, ryba lampuka a hovädzí steak, ako pozostatok anglickej kuchyne. Nesmú chýbať talianske cestoviny, zeleninové šaláty a miestne vína. A po večeri nasleduje maltézsky folklór. Ako inak, s prvkami arabských a španielskych rytmov.

Keď prídeme na Maltu, miestny sprievodca nás privíta – Marhaba! A následne Welcome! (Vitajte!) V obidvoch úradných jazykoch tohto malého európskeho štátu – maltčine a angličtine. Ale práve preto sa tu dohovoríte aj v iných jazykoch, lebo mnoho mladých ľudí sem prichádza s cieľom osvojiť si angličtinu a užiť dlhotrvajúcu prímorskú sezónu.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.