Maroko - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Maroku vám v relácii TA3 Za hranicami porozprávala nielen riaditeľka CK SATUR, ale aj jeden z našich TOP sprievodcov Juraj Okál.

O Maroku rozprávajú:

• Nora Fedorová, riaditeľka CK SATUR
• Viera Vilhanová, afrikanistka z Ústavu SAV
• Juraj Okál, sprievodca CK SATUR

Gregorová: Maroko leží na severe Afriky a od nášho kontinentu ho delí iba úzky Gibraltársky prieliv, napriek tomu je to však exotická krajina. Čím láka Slovákov?

Fedorová: Maroko je krajinou farieb a vôní a je to naozaj veľmi rozmanitá krajina. Okrem takmer 3000km piesočnatých pláží či už pobrežia Atlantiku alebo stredozemného mora teda môžeme uvidieť naozaj krásne pohoria Atlasu ale teda aj kráľovské mestá či už Marakeš, Fes, Meknes alebo Rabat ktoré lákajú turistov na návštevu.

Gregorová: Pani Vilhanová poďme si povedať niečo o minulosti Maroka. Ako sa za posledné roky zmenila v krajine politická, spoločenská ale aj ekonomická situácia?

Vilhanová: V takomto krátkom časovom priestore je mi veľmi ťažko povedať niečo pretože história Maroka je veľmi dlhá, veľmi pestrá a siaha veľmi hlboko do minulosti. Stáročia pred našim letopočtom. Počas historického vývoja Maroko ovplyvňovali jednak pôvodné obyvateľstvo boli Berberi potom tam už v storočiach pred našim letopočtom prichádzali Feničania, Kartáginci potom Vandali potom Rimania potom Bizantinci potom Osmanská ríša sa pokúšala okupovať potom Európske mocnosti od Portugalcov počnúc napríklad z územia dnešnej španielskej enklávy, Ceuty. Portugalský princ Henry moreplavec posielal prvé Karavely aby oboplávali Afriku. Potom Španieli mali záujem potom Briti potom Francúzi nakoniec sa vlastne stalo Maroko Francúzskym protektorátom ale až po všelijakých vyjednávaniach zložitých diplomatických v roku 1912 a získalo späť nezávislosť v roku 1956. Medzitým ešte panovníka Marockého Mohameda V. poslali Francúzi do exilu na Madagaskar, Briti posielali na Seychelské ostrovy to je tiež taká destinácia žiadaná, hneď by som sa nechala poslať do exilu na Seychely a od tých čias vystriedalo sa tam niekoľko panovníkov a súčasný kráľ Mohamed VI. sa pokúša zaviesť v krajine rôzne reformy. Napríklad keď prebiehala Arabská jar v roku 2011 a 2012 tak Maroko toho bolo prakticky ušetrené kvôli tomu že ten panovník bol veľmi prezieravý a šikovný a zaviedol určité reformy ktoré požadoval ľud medzi inými napríklad aj používanie jazyka Berberčini pretože dovtedy bolo oficiálnym jazykom Arabčina a Francúzština a to Berberské obyvateľstvo dožadovalo svojich jazykových práv. No a v súčasnosti je to krajina pokojná, ja myslím aj bezpečná takže naši turisti sa nemusia obávať.

Gregorová: A je to tak naozaj všade, sú aj nejaké miesta ktoré radšej turistom neukazujete?

Fedorová: Nie v Maroku sa naozaj môžete vydať aj keď ste dobrodruhovia povedala by som aj na vlastnú päsť aj keď tieto Africké krajiny odporúčame skôr organizovať so sprievodcom pretože jednak požičať si auto je celkom komplikované vzhľadom na to že nie je dobré označenie keď nepoznáte jazyk je ťažké sa dohovoriť ale druhá vec je aj tá že prostredníctvom toho sprievodcu máte možnosť naozaj spoznať tie miesta, ochutnať tú pravú Marockú kuchyňu dať si Tažín v tých hlinených nádobách, aby vám vysvetlili ako sa všetko pripravuje ochutnať napríklad v Marakeši na tom trhu čerstvé šťavy alebo špeciálny mandľový džús z čerstvých mandlí. Čiže naozaj je to také trochu iné poznávanie. Pre mňa Maroko naozaj veľa ponúka či už sú to tie kráľovské mestá ako som hovorila, či je to červený Marakeš alebo teda Fes ktorý je farby skôr okrovej alebo potom ďalšie kráľovské mestá zelené, naozaj pohoria Atlasu, Berberské dedinky kde môžeme vidieť tie remeslá ktoré tam naozaj žijú tým pestrým životom až po naozaj krásne pláže s pozvoľným vstupom do mora. Keď budeme hovoriť o letoviskách tak novootvoreným letoviskom na severe Maroka je práve oblasť Saidia ktorá práve ponúka vlastne to moderné letovisko ktoré sa postupne ešte len začína otvárať a rozvíjať s kvalitnými hotelmi 5* a práve krásne pláže.

Gregorová: Sprievodca Juraj Okál sa momentálne nachádza v Maroku a Arabský svet študuje už 14 rokov na našej nedávnej ceste po Maroku celého štábu TA3 nám povedal o miestnej rozmanitosti tak poďme sa na to spolu pozrieť.

Okál: Je veľmi rozmanitý reliéf krajiny, príroda vlastne že máte tu štvortisícové hory vysokého Atlasu, stredný Atlas s pásmami cédrových lesov s opicami potom v priebehu toho istého dňa sa dostanete až na Saharu kde máte jedny z najvyšších púštnych dún na svete s ťavami a hájmi Datľových paliem. Okrem prírody každé mesto má svoju typickú atmosféru napríklad tie Mediny sú ešte odlíšené aj farbou Marakeš je ružový, Fes skôr tak do okrova, Rabat bielo modrý, Chefchaouen kobaltovo modrý, každé mesto má špecifický genius loci aj svoju vlastnú históriu a kultúru a ešte k tomu je to zaujímavé že máte tu špecifické Arabské obyvateľstvo s vlastnou kultúrou a Berberské obyvateľstvo ktoré má zase iné špecifiká. Takže aj toto vytvára veľmi zaujímavý celok a napríklad pre mňa najfotogenickejšia krajina ktorú poznám. Z môjho osobného pohľadu najzaujímavejší celodenný výlet je do kráľovského mesta Fes ktorý počas najdlhšieho obdobia bolo hlavným mestom Maroka, hlavne kde sa nachádza v prvom rade najväčšia Medina to znamená najväčšie stredoveké Arabské mesto na svete o rozlohe 280 hektárov kde skutočne to funguje ako stroj času jednoducho nie je tam absolútne žiadny prístup dopravy, všetko zabezpečuje iba osly, somáre a molice a máte tam dobré ukážky tradičných remesiel že ozaj tí drobný sa tam ešte živia takýmito dobrými remeslami hrnčiarska dielna, kože lužne a dýchne tam na vás atmosféra nefalšovaného arabského stredoveku.

Gregorová: Zo slov pána Okála ma zaujali tie farby o tých ste už hovorili predtým čím to je že Marakeš ružový, Fes okrový súvisí to s históriou mesta alebo s kultúrou?

Fedorová: Tak Marakeš je práve preto rúžový pretože na stavbu mesta bola používaná hlina ktorá je presne tejto farby a vlastne korešponduje s tým pohorím Atlasu a tie skaly ktoré sú vlastne okolo čiže to je krásna kulisa a Marakeš je teda naozaj jedno z najnavštevovanejších miest v rámci Maroka napriek tomu že je vo vnútrozemí a nie je priamo pri mori. Je to naozaj zaujímavé mesto a je tam taký genius loci ako povedal Juraj pretože keď sa vyberiete na to najväčšie námestie Jamma el-Fna v noci tak tam uvidíte od zaklínačov hadov, cez opičky, miestnych obchodníkov ktorý vám ponúkajú miestne jedlá ale teda aj všetky farby a vône od arganového oleja ktorý sa vyrába práve v tejto oblasti a veľa turistov ho kupuje kvôli tomu že má veľmi dobré účinky či už zdravotné alebo kozmetické ale teda aj kožené výrobky potom rôzne tkané koberce, keramika, mozaika to všetko je naozaj to čo môžete uvidieť. Samozrejme treba zjednávať na trhu.

Gregorová: Počuli sme že sa nachádzajú v Maroku aj dve kultúry Berberi a Arabi ako spolu tieto dve etniká spolunažívajú.

Vilhanová: Tak Berberi sú pôvodný obyvatelia tejto časti severnej Afriky táto oblasť sa volá Maghrib alebo Maghreb to je z arabčiny v ktorej znamená západ maghrib al aqsa to je najzápadnejšia oblasť tohto regiónu a Arabi vlastne tam začali prichádzať až po vzniku Islamu a po smrti proroka muhammada roku 632 tak už roku 640 boli na území Egypta. Na území Egypta ich prijali relatívne pokojne pretože tam boli kresťania ktorý boli utláčaní byzantskou ríšou pretože vyznávali inú formu kresťanstva Monofyzitizmus ale keď sa už vydali Arabi smerom na západ tak už sa stretávali s ozbrojeným odporom toho Berberského obyvateľstva. Takže trvalo to dlhšie ale Berberi nakoniec ten Islam prijali ale bránili sa arabizácii aj prijímaniu jazyka aj kultúry arabskej a trvalo to niekoľko storočí kým sa to tak trochu utriaslo a kým to prijali ale stále si oni uchovávali svoj jazyk aj svoju kultúru a zvyky. Ale napríklad tá armáda ktorá už okolo roku 711 myslím prekročila ten Gibraltársky prieliv a aby okupovala Pyrenejský polostrov tak bola vedená Berberským vojvodcom Tarikom to od jeho mena je vlastne odvodený názov Gibraltáru. Tak a na tej kultúre a civilizácii ktorá existuje v Maroku sa podieľali jednak to Berberské obyvateľstvo potom tí prisťahovalci Arabi ktorý prichádzali v niekoľkých vlnách potom aj taký kočovníci Banu Hilal taký kmeň sa tam prisťahoval. A potom sa rôzne európske národy ale je tam aj vplyv obyvateľstva juh od Sahary tam boli vždycky veľmi silné kontakty obchodné medzi severnou Afrikou medzi Marokom Subsaharskou Afrikou tam sa už obchodovalo pred našim letopočtom a po vzniku Islamu sa tiež obchodovalo po Transaharskych cestách. Lebo tá oblasť bola pôvodne zelenšia tam tá Sahara začala vysychať a rozširovať až vlastne v posledných storočiach pred našim letopočtom to tak nadobudlo také tempo a stále sa to ešte zvyšuje. Ja som bola prekvapená keď som bola v Maroku že koľko takých prvkov ktoré ja som poznala zo Senegalu, Mali, Nigeru tam vidím jednak tie prvky architektonické ale prvky aj v obliekaní alebo stravovaní lebo tie kultúrne vplyvy pôsobia obidvomi smermi so severu na juh a z juhu na sever.

Gregorová: Vy obe ste v Maroku boli čo sa vám tam najviac páčilo?

Fedorová: Ja by som povedala že záleží či idete s partnerom alebo idete na rodinnú dovolenku do Maroka pretože s partnerom je dobré ísť poznávať a zase záleží od toho že koľko času máte. Tak pre mňa bolo mesto Marakeš naozaj veľkým zážitkom a to nie len vďaka tomu mestu ale aj vďaka tomu že sa dá odtiaľ vyjsť aj teda do tej Sahary pozrieť si malé Berberské dedinky v okolí ale boli sme aj na rodinnej dovolenke a tam sa nám v podstate najviac páčilo a pre deti bol najväčší zážitok noc v púšti kde sme vlastne naozaj zažili západ slnka nad púšťou úplné ticho, tú hviezdnu oblohu ktorú v podstate inde bez tých svetelných šumov ani nemáte možnosť na toľko už zažiť a uvidieť, Berberskú večeru s bubnami a ráno sme sa šli prejsť na ťavách tak odtiaľ sú tie naozaj najkrajšie fotky no a potom mám ešte také mesto ktoré sa mne pri Atlantiku veľmi páčilo je to mesto Essaouira, ktoré je pod Portugalským vplyvom je to tiež mesto kde sa dá kúpať lebo je to priamo pri Atlantiku a pri pláži a má taký úplne iný charakter oproti aj Marakešu aj Fesu aj tomu severu ktoré sa vlastne teraz rozvíja.

Gregorová: A pre vás pani Vilhanová, na čo máte najlepšie spomienky?

Vilhanová: No ja som tam bola len raz sa musím priznať a videla som tie kráľovské mestá,  na Sahare som nebola, na Sahare som bola v Mali a tam je strašná zima v noci teda neviem kedy ste vy boli ale tam sme skoro zmrzli. Ale mňa prekvapilo ako som už spomínala tá kultúra marocká koľko má spoločné napríklad s tou kultúrou ktorú ja som poznala z tej Subsaharskej Afriky napríklad sa tu spomínalo to spracovanie koží tá kože lužna vo Fese tak úplne identické som videla v severnej Nigérii v meste Kano úplne také isté a ináč z tejto oblasti zo severnej Nigérie Fulbovia ktorý tam ktorý tam chovajú dobytok od stáročia sa vyvážajú tie kože do Maroka. Čiže tam boli vždycky tá kultúrna výmena, obchodovalo sa a ináč keď som videla tie trhoviská tak hovorím tie vplyvy sú tam úplne očividné.

Gregorová: A už viac krát sme tu teda hovorili o tých garbiarňach o tých farbiarňach koží ono je to v Maroku veľmi považované oni si to posielajú z generácie na generáciu napriek tomu že teda sprevádza túto prácu silný zápach a je to náročná práca, prečo to oni takto vnímajú.

Fedorová: Tak určite je to preto že je to jedno z tých lukratívnejších povolaní a vlastne Maroko keď zoberieme ako žijú obyvatelia tak je relatívne chudobná krajina to znamená že oni si veľmi vážia práve tieto remeslá dokonca v Maroku je Ministerstvo remesiel ktoré vlastne podporuje naozaj tradície v rámci týchto remesiel nie len v rámci garbiarstva ale aj  v rámci tých ostatných vecí ako je tkanie kobercov ako je ten textilný priemysel kde môžeme naozaj vidieť ako sa z hodvábu tkajú veci potom kožiarenský, keramický čiže naozaj oni sa snažia podporovať tieto veci aj v rámci rodiny pretože ďalšia vec je tá že sa to dedí z pokolenia na pokolenie ešte sa aj vydávajú a ženia v rámci týchto remesiel len preto aby vlastne zachovali tú kontinuitu v rámci toho aby tá rodina mala tú obživu.

Gregorová: A je teda v Maroku veľký rozdiel medzi obyvateľmi aké sú také ďalšie tradičné povolania.

Vilhanová: No tak na vidieku sa venujú ľudia poľnohospodárstvu je tam už tu na pani riaditeľka spomínala ten arganový olej tak to sa tam celkom vyrába lebo po tom je veľký dopyt to je drahá záležitosť, potom sa tam pestuje keď sa zavlažuje všetko možné zelenina, ovocie, datle boli vždy také niečo čo na tých Transahárskych cestách ľudia nosili so sebou lebo to zasýti a nezaberá to veľa miesta a to ich udržalo pri živote. A v tých mestách tam sa ľudia živia tými remeslami, tie sú tam stále živé. Inak už ja som spomínala že tie remeslá ktoré som videla v tom Maroku tak som videla aj v tej severnej Nigérii tiež tam tie kože tak isto spracovávali a farbili ako tam. A potom je napríklad taký Fes tak to bolo významné centrum islamskej vzdelanosti tam bola univerzita odtiaľ sa šírila tá vzdelanosť do iných častí Afriky. Maroko leží pri Stredozemnom mori a Atlantickom oceáne tak tam je povolanie rybárstvo tam sa vo veľkom lovia ryby. No a potom také moderné povolania lebo tá že Maroko a celá tá Afrika nejako stagnuje že sa nezapája do toho globalizujúceho sveta tak to nie je tak. Napríklad čo je zaujímavé tam hudba sa mi hrozne páčila ale tá hudba je tak príbuzná napríklad hudbe tuaregov, fulbov alebo ďalších tých etník ktoré žijú v tej oblasti Sahelu od Senegalu počnúc po čadské jazero. Sahel je z arabčiny ako breh púšte no a tam vznikali tie veľké africké ríše z ktorými to Maroko vždycky bolo v nejakom kontakte. Pokúšalo sa ich tam okupovať, v 16 storočí roku 1591 vyslal marocký sultán veľkú armádu ktorá prešla tou Saharou a dobila v bitke pri Tondibi Songhajskú ríšu vlastne rozvrátila, okupovala potom tam tá armáda ostala takže tie kontakty tam vždy boli a dodnes to tak trvá tam chodia napríklad študovať študenti z tých krajín Subsaharskej Afriky do Maroka na tie univerzity a konajú sa tam rôzne konferencie a hudobné festivaly čo je zaujímavé že hudobné festivaly ktoré sa konali kedysi v Timbuktu alebo pri Timbuktu tak teraz sa to skôr koná v Maroku.

Gregorová: Ako v krajine vzrástol za posledné roky turizmus?

Fedorová: Tak turizmus veľmi rastie posledné roky. Oni majú cieľ dosiahnuť v roku 2020, 20 miliónov turistov neviem či je to úplne reálne lebo momentálne sú okolo 15 miliónov. Najviac turistov prichádza zo západnej Európy najmä teda Nemci, Briti, Francúzi sú najtradičnejší. Francúzi majú úplne najbližšie k tomu no a je vidieť že okrem tých kráľovských miest, ktoré sú aj pre Slovákov asi najzaujímavejším v rámci poznávacích okruhov sú teda aj tie letoviská ako napríklad Agadir čo sme nehovorili je že Maroko je celoročnou destináciou pretože je tam výborná klíma počas celého roku tým že vlastne ten juh Agadir je v podstate na úrovni kanárskych ostrovov aj to nie je veľmi ďaleko tak sa tam dá celoročne kúpať v mori takže dá sa v zime ísť na poznávací zájazd práve s kombináciou s pobytom pri mori v Agadíre v lete je zase skôr to Stredozemné more atraktívne pretože na rozdiel od Atlantiku je oveľa teplejšie a má aj pozvoľný vstup do mora nie je s takými vlnami takže tam je ten rozdiel no a tá klíma naozaj na poznávanie je taká že v lete sa vám môže stať že máte v Marakeši 45°C aj keď to teplo je trochu iné ako sme my zvyknutý tak predsa je to dosť vysoká teplota.

Gregorová: Myslím že sa teda zhodneme že Maroko je naozaj veľmi pestrá a rozmanitá krajina v ktorej je čo spoznávať ja vám veľmi pekne ďakujem za príjemný rozhovor.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.