Mongolsko – krajina nomádov, koní a dobrodružstva

Vybrať sa do krajiny, o ktorej viete veľmi málo, znamená, že bude veľmi ťažké stanoviť si nejaké očakávania. Je to exotika, hoci tam nie sú zanzibarské pláže, ani thajské palmy, ani balijské vlny. Exotika v inom ponímaní. V krajine žije okolo 3,2 milióna obyvateľov, z čoho asi 40% v hlavnom meste Ulaanbaatare. Hlavné mesto je presným opakom zvyšku krajiny. Namiesto stepí, skál, či púští na vás čaká moderné mesto s množstvom zahraničných reštaurácii – čo je dobre, pretože mongolskú stravu, ktorú v drvivej väčšine reprezentuje ovčie mäso, radi vymeníte za niečo iné. Mesto ponúka moderné námestie, kultúrne podujatia – v roku 2018 sme boli na obrovskom rockovom koncerte v centre mesta a zdalo sa, že presne tá polovica Mongolska zdieľala to námestie s nami.

Okolo tretiny Mongolov stále žije nomádskym - kočovným spôsobom života. Ľudia sa venujú chovu oviec, koní, kôz, dobytka, tiav. To všetko uvidíte, len čo vyjdete za hranice hlavného mesta. Každý rok sa títo ľudia niekoľkokrát sťahujú, aby našli pre svoje stáda dostatok potravy na pastvinách, dúfajúc, že ich nepostihne dzúd – prírodná katastrofa, ktorú môže zapríčiniť buď príliš dlhá a tuhá zima, alebo naopak prílišné horko, ale i nezodpovedné spásanie dobytkom.

Jurta je tradičné obydlie kočovníkov – rozoberateľná drevená konštrukcia, ktorú využívajú nomádi už po stáročia, zateplená ovčou plsťou. Na návštevu tradičnej jurty sa vždy vopred pripravíme, povieme si pravidlá, ktoré by mali turisti vedieť, než sa u domácich usadia. Tých pravidiel je množstvo. Napríklad odmietnutie toho, čo vám miestni ponúknu, hoci vám to ani nevonia, ani sa vám to opticky nepozdáva, je stále považované za veľké faux pass. A nielen to. Život v jurtách miestnych nomádov má nielen pravidlá, ale najmä dušu. Mongoli sú neuveriteľne usmievaví, priateľskí, pohostinní a spevaví. Všetko by vám dali, a určite i radi zaspievajú. Spievajú dokonca i pri dojení tiav – vraj, aby sa ťavy uvoľnili. Známa "Pláníčkova metóda" na mongolský spôsob :). 

Počas nášho zájazdu sa vyberieme do národného parku Terelj. V Mongolsku je to inak prvý národný park vôbec. 8 kilometrov jazdy na koňoch po krásnej panenskej mongolskej prírode, kde najbližší signál na telefón, ak máte mongolskú SIM kartu, je tak 30 km od nášho kempu. Prídeme ku Chrámu princeznej, dáme si piknik, pivko, nasadneme na kone a ideme opäť parkom. To znamená, že sami sedíte na koni, no ak sa bojíte a skúsenosti s jazdou nemáte, budete mať pred sebou svojho lokálneho človeka na vlastnom koni, a on vás bude korigovať. Ideme cez potôčiky, step, pastviny, okolo lesov, močiare. Niečo, na čo nezabudnete. No a ak by ste boli unavení, odveziete sa na takej milej vlečky ťahanej byvolom. Tiež super zážitok.

Mongolsko je obrovské a príroda rozmanitá. Pre predstavu, ako to vyzerá na mongolskej púšti, sa zastavíme na pieskových dunách – predzvesť púští, ktoré počas zimy zažívajú i mínus 40 stupňové teploty. Povozíme sa na dvojhrbých ťavách a vyberieme sa na jednu z najdôležitejších a najznámejších pamiatok krajiny – bývalé hlavné mesto Karakorum a najdôležitejší chrámový komplex Mongolska – lamaistický (tibetský budhizmus) komplex Erdene Dzú.

Termín poznávacieho zájazdu nie je náhodný. Do Mongolska sa spoločne vyberieme v čase, keď sa tu koná najväčšia športová kultúrna celonárodná udalosť v krajine - počas festivalu Naadaam. Je to pridaná hodnota návštevy krajiny. Zároveň je tu v tomto období pekné, slnečné počasie a príjemné teploty, keďže v zime tu vie byť i 40 pod nulou.

Festival Naadam je prehliadkou troch národných športov :

1. Lukostreľba - disciplína, v ktorej súťažia i ženy – a tie sú neuveriteľne prajné. Ak súperka minie cieľ, zvyšné jej zaprajú a zaspievajú, aby sa jej lepšie darilo pri ďalšom pokuse
2. Zápasenie – súťažia len muži, kedysi totiž vyhrala žena, čo bolo obrovské zosmiešnenie všetkých zúčastnených mužov. Aby bolo jasné, kto v tomto mongolskom sume súťaží, majú muži tradičný kostým dél upravený tak, aby mali holú hruď.
3. Jazda na koni – výhercom pretekov však nie je džokej (spravidla chlapec okolo 10 rokov), ale kôň. V Mongolsku je totiž najbližším priateľom človeka práve kôň, už spred čias známeho náčelníka a zjednotiteľa krajiny Džingischána.

Na Naadame je neuveriteľne zaujímavá a neopakovateľná práve otváracia časť ceremoniálu – príde prezident, rockové i metalové kapely, mongolský folklór, zvieratá, zástupcovia miestnych menšín, soby, sprievodom idú dvojhrbé ťavy, i ľudia z asi všetkých spoločenských, kultúrnych a etnických vrstiev. Program otváracieho ceremoniálu pripomína zahajovanie olympijských hier – a to vlastne Naadam aj je – mongolské hry. Najväčší sviatok roku, ľudia oblečení v tradičných déloch v krajine, kde idete do moderného nákupného centra v hlavnom meste a okolo vás ide človek na koni, ktorého si tam bezstarostne odparkuje.

Miestna kuchyňa nie je veľmi variabilná, nie je slaná, korenistá, je skôr jednotvárna a hlavnou surovinou je baranina. Na druhej strane, miestni vám pomôžu nájsť vhodné jedlo. Syrových výrobkov tu majú najmä v lete na stovky druhov, mäso sa tradične je najmä v zime. Plnené taštičky s mäsom sú vynikajúce, no a miestni nám raz pripravili tradičné prekladané jahňacie mäso na koreňovej zelenine z ovce a zabíjačkové výrobky. Tú ovcu pred nami tradičným spôsobom zabili. To bol pre každého zážitok – veď si vezmite, čo sa robí, keď na vidieku robíte zabíjačku... Každopádne, v meste je množstvo reštaurácii s kórejskou, japonskou, akoukoľvek kuchyňou, kam sa ideme najesť, aby nám na konci zájazdu nezačala rásť vlna a rohy.

A čo si z Mongolska môžete okrem zážitkov odniesť? Krajina sa pýši najkvalitnejším kašmírom na svete. Ako suvenír ideálne. Mongoli sú neskutočne zruční a vynaliezaví a každý suvenír odtiaľto je originálom.

Pre koho je poznávací zájazd Dobrodružné poznávanie Mongolska určený? Pre ľudí, ktorí majú radi prírodu, čakajú niečo viac, než poznávačku po múzeách a kostoloch. Pre tých, ktorí sa radšej dozvedia o tradíciách a kultúre tak veľmi vzdialenej od tej našej, než aby si zaškrtávali pomyselnú mapku navštívených pamiatok UNESCO. Pretože o tom je Mongolsko – o krásnych výhľadoch, milých ľuďoch, neopakovateľných zážitkoch a príbehoch. O kočovnej duši.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.