Na Rodose ako v Kocúrkove. Nekonečný príbeh jednej pokuty

Blížime sa spolu k autu. Oblepené reklamami na známu autopožičovňu akoby kričalo, že v aute sa vezie turista neznalý miestnych pomerov. Auto spokojne stojace pred mestským úradom a za jeho oknom nenápadný ružový lístoček. Oblial ma studený pot a hneď mi cez hlavu preblyslo, ako svojim klientom vždy na úvodných stretnutiach rázne pripomínam, kde neparkovať a na čo si dávať pozor. 

Ružový papierik bol nekompromisný: Pokuta za parkovanie bez parkovacieho lístka na modrých čiarach v platenej zóne. Ak by človek auto nechal cez deň na platenom mieste, môže dostať blokovú pokutu až do 80 eur. Vzhľadom na to, že sa parkovné vyberá až do 21:00 h a pokuta bola udelená krátko pred 19:00, bola „len“ vo výške 20 eur.

Tu sa však začali naťahovačky s byrokratickým aparátom. Vydali sme sa ihneď za okoloidúcim policajtom. Snaha o obhajobu, opierajúcu sa najmä o to, že žiadne iné auto okrem nášho nemalo za oknom parkovací lístok a zároveň žiadne iné auto nemalo za stieračom lístok s pokutou, policajta nezaujímalo. Napokon prehlásil, že on s tým nič nemá. Vraj je to v kompetencii mestskej polície.

Z mesta sme odišli mierne rozčarovaní s tým, že sa na políciu opäť vrátime na nasledujúci deň. Od rána som však mal kopec povinností, stretnutia s klientmi na hoteloch a na políciu som sa dostal až večer okolo šiestej. Na recepcii policajnej stanice sedel pri svojom pohári ľadovej kávy chlapík v uniforme. Na moje vysvetlenie, že som prišiel zaplatiť pokutu len kývol, že to nie je možné, lebo vraj pokuty je možné platiť len do 14:00.

Vtom do mňa vošiel oheň a rozhorčenie. Nechápal som, ako je možné, že nemajú problém udeliť pokutu večer o siedmej, ale zaplatiť ju je možné len do druhej popoludní? Takže som sa do hlavného mesta hnal cez pol ostrova zbytočne. Bol piatok večer a cez víkend je kasa mestskej polície zatvorená. Dôvod, prečo som sa s platením tak ponáhľal, bol fakt, že ak zaplatíte pokutu do desiatich dní od udelenia, musíte uhradiť len polovicu sumy. V mojom prípade to teda bolo len desať eur.

O ďalších pár dní som sa do Rodosu vydal opäť s úmyslom zaplatiť pokutu, pre ktorú som už stratil viac času, než by sa patrilo. Prichádzam na policajnú stanicu a pri vchode ma zdraví zase známy chlapík v uniforme. Je len desať hodín ráno, ešte je v dobrej nálade. Vyťahujem peňaženku a ružový lístok. „Tu nie, to musíte ísť oproti cez námestie, tam nájdete také zelené dvere zboku, tam sa to platí.“

Opäť ďalšie miestne špecifikum. Kto by to bol povedal, že pokuta sa neplatí na policajnej stanici, ale za starými nenápadnými hrdzavými dvermi na konci námestia? Vchádzam do malého dvoru. Nikde ani známka toho, že by tu bola kancelária polície. Zo špár pri múre vyrastá stará burina, v rohu ležia znudené mačky, na konci dvora kopa starého haraburdia a za zamrežovanými špinavými oknami sa zrazu čosi mihne. Vchádzam dnu, ukazujem lístok a prítomná pani ma s krikom ženie preč, vraj treba ísť o poschodie vyššie, že tam je kancelária. Šlo by to povedať aj vľúdnejšie, pomyslel som si, ale zrejme som ju vytrhol z rannej pohodičky.

Vychádzam hore po rozpadnutých schodoch a vchádzam dnu do kancelárie. V takmer rozpadnutej starej budove sa odrazu objavuje čulý ruch asi desiatky úradníčkov. „Prišiel som zaplatiť pokutu“, mávam ružovým lístkom. Najprv ma poslali k stolu, kde mi jedna pani buchla razítko. Odtiaľ si ma posunuli k vedľajšiemu, kde som zaplatil desať eur. Pri ďalšom stole mi vytlačili potvrdenie o zaplatení a napokon som sa presunul k štvrtému úradníčkovi, ktorý si čosi zapísal do počítača. Konečne, tu sa moja tortúra s pokutou za parkovanie skončila. Tak ako švec chodí bosý, tak aj delegát, ktorý svojim klientom vždy dôkladne pripomína kde neparkovať, platí pokuty.

Ešte neviete, kde strávite tento rok na letnú dovolenku? Vyberte si z ponuky Last Minute zájazdov cestovnej kancelárie Satur!

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.