Nepál - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Nepále sa často hovorí, že tam po prvýkrát idete kvôli prírode, ale vraciate sa kvôli ľudom, a to prilákalo do Nepálu aj hosťky v štúdiu TA3 Za hranicami.

O Nepále rozprávajú:

• Petra Pogányová, sprievodkyňa CK SATUR
• Gréta Čandová, cestovateľka a dobrovoľníčka

Gregorová: Tí čo už navštívili Nepál tak hovoria o tejto krajine ako o mieste plnom jedinečných zážitkov.  Ako by ste ho vy opísali niekomu, kto tam ešte nikdy nebol a nikdy o ňom nepočul?

Poganyová: Tak v prvom rade by som povedala to, že 90% ľudí si pod slovom Nepál predstaví Himaláje. Keby ste sa opýtali, tak každý Vám odpovie, sú to najvyššie pohoria sveta, krásne kopce. Málokto vie, že v Nepále  môžete pozorovať nosorožce, krokodíly z bezprostrednej blízkosti. V národnom parku Čitván, zájsť do východného Nepálu na  nádherné čajové plantáže a budete sa cítiť ako v Indii.

Čandová: O Nepále sa často hovorí, že tam po prvýkrát idete kvôli prírode, ale vraciate sa kvôli ľudom a som si úplne istá, že sa sem budete chcieť vracať aj kvôli prírodným krásam a nádherným horstvám a ozaj taký ten pocit človečiny ozajstnej je niečo, čo podfarbuje alebo presakuje celým tým vašim pobytom tam. Veľa by som tomu človeku obšírne neopisovala, len by som mu povedala, že ak má možnosť, tak nech určite ide a s otvorenou mysľou, srdcom a vtedy mu to dá najviac samozrejme.

Gregorová: A čím vás osobne Nepál najviac zaujal ?

Poganyová: Tak Nepál je veľmi rozdielny od európskych krajín. Už len keď prídete do Nepálu. Keď priletíte, tak vás všetci budú zdraviť nádherným pozdravom „Namasté“ čo znamená v preklade doslovne klaniam sa ti a je to taký veľký prejav úcty. Tak že už ten rozdiel ako ľudia rozmýšľajú v Nepále. Je tam čo sa týka náboženstva  je tam hlavne hinduizmus a budhizmus. Tieto deti nepálsky sa od malička učia pokore, úcte, nezávislosti na materiálnych veciach, takže aj preto tí ľudia sa správajú úplne inak a človek má pocit takej pohody aj keď je v šialenom Káthmandu, kde sú zápchy, veľké znečistenie vzduchu. Tak aj na tomto mieste sa vie človek cítiť príjemne vďaka atmosfére, ktorá v Nepále panuje a týchto milých ľudí si rýchlo obľúbite a zvyknete si veľmi rýchlo na to, že sa tam nikto nerozčuľuje a všetci sú zmierení s tým svojim osudom, životom a snažia sa byť dobrí k sebe a snažia sa žiť šťastne

Čandová: Áno asi celý taký mišung podnetov a celé tá všeho chuť a rozmanitosť toho Nepálu samotného a ľudí, čo ma zaujala a presne je zaujímavé sledovať ako sa človek vžíva s tým  postupne ako tam príde, v Kathmandu, keď prvýkrát priletíte a vystúpite, tak je to  taký vnemový kokteil na  všetky zmysly pachovo, sluchovo aj vizuálne a rozmýšľate ako prejsť na druhú stranu cesty cez spleť kráv a rikší, automobilov a postupne sa prirodzene naučíte v tom plávať a tým možno rýchlejšie, čím viac jazdíte miestnymi autobusmi a stravujete sa tam, kde aj domáci a nenosíte si taký izolovaný ostrovček aj mentálny so sebou.

Gregorová: Aké konkrétne miesta odporúčate v Nepále navštíviť?

Poganyová: Čo sa týka cestovnej kancelárie SATUR, tak my ponúkame poznávacie zájazdy do Nepálu, ako som spomínala všetci si predstavia tu turistiku ten treking tie Himaláje, ale čo sa týka tejto poznávačky cez našu cestovnú kanceláriu, tak tam sa skoro vôbec nechodí peši. Všetky presuny sú zabezpečené autobusom. A ktoré miesta odporúčam je určite začnite v Kathmandu tam všetci prilietajú. Tak určite odporúčam pozrieť si hlavné mesto a zažiť ten ruch a presne tie ulice ktoré spomínala Grétka že sú tam rikše, sedia tam ľudia, motajú sa tam kravy, pre nás je to možno na prvý pohľad veľký chaos, ale na druhej strane to krásne funguje. Potom v rámci zájazdu zavítame do Pokhary to už je také kľudnejšie horské mestečko. Pôjdeme sa pozrieť na vyhliadku odkiaľ uvidíme Himalaje, 8000 kopce konkrétne Dhaulagiri a Annapurnu a potom ako čerešnička na torte je návšteva národného parku Čitván, kde sme videli, vždy sme videli nosorožce, krokodíly z bezprostrednej blízkosti a dokonca vzácne gaviali, to sú tiež krokodíly a tak isto pytóna, rôzne druhy hadov, a dokonca sme mali šťastie aj na leoparda.

Gregorová: Paráda. Grétka my sme dokonca spolu študovali žurnalistiku. Potom si začala veľa cestovať a dostala si sa ako dobrovoľníčka do Nepálu. Ako si sa vlastne k tomu všetkému dostala.

Čandová: To rozhodnutie asi zrelo dlhšie, ale asi sa úplné doformovalo v čase keď som žila na Islande, chcela som vtedy robiť dobrovoľníctvo, isť do Nepálu len v prípade, keď sa mi podarí nájsť nejakú dobrú neziskovku a dlhodobo prospešný projekt a mala som tam aj kamarátku, ktorá mala osobnú skúsenosť práve aj s touto organizáciou, americkou. Oni sa špecializujú na pomoc po prírodných katastrofách a špeciálne v Nepále na stavbu škôl zničené  zemetrasením, naozaj si myslím, že je to taký veľmi kľúčový reštart ak sa niekto zaujíma toto robiť, spraviť si dobrý rešerš o týchto neziskovkách a ich celého pozadia o tom, či sú odborníci v danej oblasti, ale aj či ten daný projekt vychádza z iniciatívy  samostatnej komunity a či je realizovaný  v úzkej spolupráci s nimi a mnoho takýchto a iných faktorov, aby sa nestalo že to bude dobrovoľnícky turizmus, ale aby to prinieslo úžitok komunite miestnej.

Gregorová: Čo si teda ty presne robila ? Ako vyzeral ten tvoj bežný deň v Nepále?

Čandová: My sme žili väčšinu času v Svájambhú v blízkosti tibetských hraníc. To bol región najviac postihnutý zemetrasením. Ako vyzeral môj deň? Po rozzipsovaní stanu a vygúľaní sa z neho, ráno sme si dali raňajky, ja väčšinou ovsené vločky, hamaku a postupne cez zobúdzajúcu sa dedinu  išli sme na stavbu, potom a tam sme mali už vopred rozdelené v daný deň čo bude kto robiť, keď bol betónovací deň, tak sme išli miešať betón, miešačku sme až potom dostali, takže sme to všetko ručne robili všetko. Celé spektrum stavebných prac, do ktorých sme boli zaučení pod dohľadom aj inžinierskym, aby všetko spĺňalo najprísnejšie aj bezpečnostné aj profesionálne veci. Potom sme mali prestávku u miestnej našej Didi na obed. Potom o štvrtej  sme skončili prácu, dali si vedierkovú rýchlu sprchu a ak sme mali ešte energiu, tak sme išli učiť , doučovať detičky angličtinu. Keď prišli tak zo zošitkami k nám do základne a oni nás potom nepálštinu na oplátku. Potom sme mali večerný meeting, stretnutie pri ohni, kde sme  si povedali čo sa robilo dnes  a čo sa bude robiť zajtra . Ja som bola ešte  aj jedným z manažérov základne, tak som mala na starosti aj hladký chod celej základne a starostlivosť  o dobrovoľníkov aj chorých a objednávky jedla a medicínskych potrieb a hygienických vecí a organizovanie nejakých akcií pre komunitu, čo bolo nádherné a vynášky jedla, keď mi zavolali že pri vysunutom moste dole je tovar, tak som išla. 80 litrový batoh som naládovala chlebom od zhora až po spodok a 300 vajec takto do rúk. Som si dala limit, že 4 najviac môžem rozbiť a asi tak pol hodinu som išla strmým kopcom, ale tie pani, ktoré tam celý život nosia tie  ťažké náklady v dedine, tým ani po členky nesiaham, takže bolo to veľmi pestré, veľmi krásne.

Poganyová: Nezvykla si si nosiť na hlave náklad, ako je to bežné v Nepále ?

Čandová: Nie, nie som taký frajer, iný štýl som mala.

Gregorová: A na čo máš najkrajšie zážitky z toho tvojho pobytu v Nepále. Na čo najradšej spomínaš?

Čandová: Celé to bolo pre mňa takým hlbokým zážitkom, ale možno na také jednoduché malé momenty. Ja to volám že veličkosti, ktoré sa vlastne hocikde môžu konať, aj tu za humnom pri táboráku s gitarou po boku blízkych ľudí, ale tam som ich zažila veľmi mnoho, práve takýchto momentov , tancovaní na boso pod hviezdami s miestnymi a potom aj tá samotná práca alebo nejaké tie slávnostné chvíle ticha až v Himalájach a tie priateľstvá,  ktoré vznikli tam boli jedinečné. A my sme si mysleli že staviame školu a my sme si vlastne vybudovali aj druhý domov a získali druhú rodinu  takže všetky tieto čriepky, celá ta mozaika a možno aj také poznanie,  že aj keď vám vaša práca dáva zmysel a to je jedno že kde robíte alebo čo konkrétne, pokiaľ to nie je niečo nemorálne, tak sa vám hneď inak žije nemyslím takto ale takto, že spokojnejšie.

Gregorová: Už viackrát tu boli spomenuté tie Himaláje, naozaj tie dych vyrážajúce hory lákajú mnoho dobrodruhov . Kedy je ale, najlepšie ich navštíviť a čo konkrétne odporúčate?

Poganyová: Vhodné obdobie na návštevu Nepálu sú jarné prázdniny, alebo jesenné obdobie, konkrétne október, ešte aj prelom novembra, ale už môže byť chladnejšie práve v horách, to sú aj najvhodnejšie obdobia čo sa týka poznávačiek ale aj najvhodnejšie obdobie na treking.

Gregorová: Grétka, ty si absolvovala  cestu okolo  Annapurny. To sme tu už tiež spomínali. Aké to bolo?

Čandová: Bolo to úžasné. Krásny rôznorodý treking. Ja som išla sama bez sprievodcu, bez nosiča. Tak sa mi to páčilo, že som stále chcela kráčať a ešte tak som si to predlžila až na 21 dni. Samozrejme sa to dá spraviť kratšie, ale ja som sa potom napojila na treking a trasy ďalších trekov. V prvej časti najznámejšej máte pri sebe zasnežené majestátne štíty a potom v ďalšej ste zrazu v najhlbšom údolí sveta Kali Gandaki, ktoré bolo oceánskym dnom kedysi, takže vám pripomína polopúšť, potom zrazu idete do rododendrových lesov, takže myslím si,  že je skvelé zažiť ju v takej väčšej dĺžke , lebo mnoho ľudí, teda aspoň keď ja som tam bola, ukončovalo trek po prejdení jednej z prvých dedín, po prejdení samého priesmyku Thorung La, ktorý má 2416 metrov alebo argumentovali tým, že tam je cesta síce prašná, ale cesta taká pre autá, lenže je vyznačených niekoľko alternatívnych trias, ktoré práve nesledujú túto cestu, takže  môžete to obísť a tam som počas týchto dní ani jedného turistu nestretla. Potom som prišla aj to tibetského utečeneckého tábora, kde som strávila jeden deň. Riaditeľ miestnej školy ma pohostil úžastným spôsobom u seba doma a pozval ma na vyučovanie v miestnej škole  a počúvali a rozprávali sme sa priamo s tými, ktorí tam žijú o smutných a jednoducho ich životných osudoch a o takej ich sile a dobrote, ktorá z nich žiarila.

Poganyová: To bol taký aj môj plán ísť okolo Annapurny, ale my sme si s klientmi vymysleli taký program naviac, že sme si objednali vrtuľník zo základného tábora, takže sme to videli týmto spôsobom, tak potom som išla na treking severne od Kathmandu.

Gregorová: Ako sú teda Nepálčania ako ľudia, ako oni reagujú na turistov, akí k vám boli počas cesty?

Poganyová: Ja by som Nepál odporúčala pre všetkých turistov, ktorí už prešli nejaké kopce tu na Slovensku. Trebárs Karpaty, Alpy a chcú sa pozrieť do vyšších hôr. Tak Nepál veľmi odporúčam, hlavne kvôli tomu, že je tam už nejaké zázemie, že tí miestni ľudia vedia, tie cestovné agentúry vedia sprostredkovať krásny trek , vedia to naplánovať, vedia čo turisti potrebujú. Môžete si objednať nosičov, máte tam sprievodcu, všade sa dá najesť, čerstvé jedlo kúpiť. Je to výborne zázemie čo sa týka týchto trekov , tak kto plánuje ísť do vyšších hôr , tak určite odporúčam práve Nepál. Pre takých menej skúsených cestovateľov alebo začiatočníkov je to veľmi dôležité aj z toho hľadiska, že už v tých vyšších nadmorských výškach môžete dostať výškovú chorobu. Je to veľmi nebezpečné, takže tí miestni  sprievodcovia vám poradia alebo vám presne naplánujú ten program tak, aby ste vystupovali pomaly a postupne do tých vyšších nadmorských výšok, aby ste prijímali veľa tekutín a tak isto keď mate nosičov je to veľmi veľká pomoc.

Gregorová: Už tu teda padlo to miestne jedlo. Mňa by zaujímalo aká je miestna kuchyňa. Dá sa tam zjesť všetko alebo je tam niečo, na čo by sme si mali dávať pozor?

Poganyová: Ja by som začala tak zo širšia. Veľa ľudí sa bojí keď prídu na nejaký iný kontinent ochutnávať miestne  jedlá, boja sa žalúdočných problémov. Ja by som povedala k tomu len to, že práve v týchto krajinách si veľmi kladú miestni ľudia dôraz na čerstvosť potravín. Tam neexistuje to že by ste mohli zjesť niečo staré alebo pokazené. Tie žalúdočné problémy sú väčšinou spôsobené tým, že sa tam nachádzajú iné baktérie, na ktoré nie sme zvyknutí. Takže cestovatelia, ktorí väčšinu roka cestujú môžu zjesť úplne hoci čo, lebo tie potraviny sú čerstvé a ich žalúdok, alebo tráviaci trakt je už zvyknutý na tieto baktérie. Takže to jedlo nie je zle, len sa tam nachádzajú iné baktérie a kto má citlivý žalúdok, tak môže mu byť zle alebo ťažko. Ale nejaké otravy, vyslovene otravy z jedla by som povedala že nehrozia a málokedy mávame problém. Takmer nikdy nemáme problém ani v rámci zájazdov. Tá kuchyňa je výborná a ako som spomínala, v Nepále sa nachádzajú aj nížiny, hneď pod Himalájami a keď si pozriete mapu, tak sú najvyššie kopce sveta a hneď pod nimi sa nachádzajú nížiny a ešte keby sme išli južnejšie, tak sú tam tropické lesy. Takže je tam dostatok ovocia, zeleniny a veľa čerstvých potravín.

Gregorová: Viete nám teda odporučiť nejaké konkrétne jedla?

Čandová: Tak napríklad „Momos“ sú skvelé také ako pirôžteky s rôznou náplňou, samozrejme najznámejší je „Dal bhat“,  čo je vlastne ryža so strukovinami a omáčkou . Na obed sme to mali každý jeden deň tam na základni. Odporúčam asi keď bude mat niekto naozaj ťažkosti, nech si berú naozaj lieky na tráviace problémy. Na Slovensku máme dobré a tie som zobrala so sebou a tiež, keď bolo niekomu zle, tak som in to dala. Takže tie odporúčam.  Možno ešte Peťka doplní, ale vyskúšala som tam všetko čo sa dalo  na ulici ale nemám preferencie nejakého konkrétneho, je to veľmi chutné.

Poganyová: No môj jedálničiek vyzeral podobne, že na obed som si dala momos každý deň. A na večeru bol Dal bhat čiže ryža so šošovicou, ale aj tá ryža má úplné inú chuť v Ázii. Sú tam rôzne odrody.  A chutí aj samotná. Má takú výraznejšiu chuť. Ja milujem štipľavé jedlá, takže aj ten Dal bhat keď je dochutený niečím pálivým, tak je to výborne. V Nepále sa je viac menej rukami, takže oni si to pekne zmiešajú na takej kovovej miske. Tú ryžu s tou šošovicou, s tou omáčkou  a všetko do seba rýchlo nahádžu s rukou a je to také príjemnejšie, že má človek ten kontakt s tým jedlom. Oni sami hovoria, že lepšie chutí, keď sa je rukami.

Čandová: Len aby si človek dával pozor. Ja som ľaváčka a s ľavou rukou by sa nemalo jesť. Ľavá ruka je určená na očistu akože. S pravou sa má jesť.

Gregorová: Nepál je známy ako lacná krajina, je to naozaj pravda?

Poganyová: Tu sú také dve stránky. To ak pôjdete do tých najturistickejších oblasti, tak tie ceny sú tam samozrejme vyššie, ale máte tam už som to spomínala zabezpečený celý servis od nosičov, cez kuchárov, cez sprievodcov. Takže za tie peniaze v podstate dostanete veľa. Dostanete tam výborný servis, ale treba rátať celkovo aj v tých najvyhľadávanejších destinácii s vyššími cenami, čo sa týka reštaurácií a ubytovacích zariadení, ale je to lacnejšie, ako u nás na Slovensku. No a keď je niekto individuálny cestovateľ a má čas a chuť objavovať miesta, ktoré nie sú turistické, tak tam naozaj sa dá žiť veľmi lacno a tam ešte funguje, že vás veľakrát pozvú na obed alebo vám uvaria čaj s mliekom a korením alebo vám len tak dajú syr niekde, alebo ponúknu vás miestnymi produktmi.

Čandová: Presne tak, keďže idete do neturistickejších alebo do vôbec neturistických oblastí, alebo jednoducho keď sa stravujete tam kde domáci, dá sa veľmi lacno a presne aj ta ich pohostinnosť je úžastná a aj na miestach, trasách trekov a trekových oblastiach samozrejme tie ceny sú turistické. Ceny nie sú čo by platil domáci, ale stále je to veľmi dobre, dostupné.

Gregorová: Dá sa cestovanie po Nepále porovnať s nejakou inou krajinou, kde ste predtým boli, alebo je to výnimočné?

Poganyová: Nepál je tak trošku mix pre mňa Indie a Tibetu. Ale takisto by som ho odporúčala pre ľudí, ktorí chcú navštíviť nejakú ázijskú krajinu, alebo chystajú sa trebárs aj do Indie, aby najskôr navštívili Nepál, lebo to je také menej chaotické. Žije tam menší počet ľudí v tých mestách, takže je to taká príprava na návštevu možno ďalších krajín. Sú tam veľmi ťažké presuny, ale majú svoje miestne lety, takže sa dá letieť v rámci miest, alebo keď niekto nemá problém s dlhšími  presunmi autobusom, je to tiež v poriadku a vidí nádhernú scenériu hôr. Je to zážitok už len to samé cestovanie  že sa mu odvíja za oknami toho autobusu film. Tiež som bola na trekoch pri tibetských hraniciach, tam boli úplne iní ľudia čo sa týka mentality, ktorí pochádzali z Tibetu, alebo mali nejakých predkov z Tibetu a keď sme prechádzali k južnej časti, tak tam žije veľmi veľa ľudí, ktorí práve prišli z Indie. Tuším že Nepál a India majú medzi sebou dokonca bezvízový styk, že oni môžu voľne prechádzať hranicu.

Čandová: K tomu autobusu, musím určite odporúčať, hoci to vie byť na prvýkrát aj náročné, keď je to niečo úplne nové. Potom keď si už zvyknete diškurujete so spolucestujúcimi rukami nohami a že vám dajú svoje dieťa na kolená, keby mu bolo zle, tak nech je pri okne, je tam mnoho zákrut a je to také drnk drnk. Je to podľa mňa naozaj cesta ako sa prirodzenejšie zblížiť s tou krajinou, ľuďmi . Ja to neviem porovnať z inou krajinou ako Peťka, ktorá bola po celých ázijských krajinách. Ja som skôr  do týchto chladnejších severných krajín skôr chodievala. Pre mňa to naozaj bolo jedinečné.

Poganyová: Ja by som len doplnila, že je to veľmi náročné, ako spomínala tuto Grétka to cestovanie autobusom, ale je to jeden veľký zážitok. Ja som si vždy povedala, keď som už po tých desiatich alebo dvanástich hodinách nevedela vydržať. Predsa tam neboli asfaltky a potriasali sme sa dvanásť hodín po horských cestách som sa vždy pozrela okolo seba a boli tam bábätka, ktoré ticho sedeli, boli tam maličké deti, ktoré to vedia vydržať, tak som si povedala, že keď vydržia oni musím aj ja  a tak isto keď som niekedy na tom treku už nevládala, už som toho mala dosť, tak som stretla nejakú pani s 80kilovou bombou, ktorú mala a asi 70 rokov a išla rovnako do kopca ako ja, povedala som si že tak to musím dať. Je to príjemné, že v takejto chvíli tá cesta je náročná tým autobusom, ale práve tam zažijete ten pravý Nepál.

Gregorová: Z vášho rozprávania je jasné, že vás obe chytil Nepál za srdce. Ja vám pekne ďakujemem, že ste sa prišli s nami podeliť o vaše krásne zážitky a skúsenosti.

Ak vám o tejto krajine nestačilo, vydajte sa do Nepálu aj s jedným z našich top sprievodcov Jurajom Kordíkom v projekte Cestkino. 

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.