Nórsko - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Nórsku rozprávajú:

• Marcel Šmátrala, sprievodca CK SATUR
• Andrej Tichý, Slovák, ktorý žil v Nórsku

Gregorová: Keď sa povie Nórsko tak ja si predstavím krásnu prírodu, fjordy a tie farebné domčeky. Vystihuje podľa vás táto predstava Nórsko,  ako by ste ho vy charakterizovali?

Šmátrala: Tak celkom určite pre mnohých ľudí je Nórsko dokonca najkrajšou krajinou a to nie len Nórov, je Nórsko najkrajšou krajinou našej planéty. Ono predovšetkým ja stále hovorím že vidieť hlavné mesto Oslo, neznamená vidieť Nórsko. Pretože to pravé Nórsko to je práve tá nádherná príroda ,to sú nórske fjordy, ľadovce,  vodopády, hory celoročne snehom pokryté končiare, snehom a ľadovcami pokryté končiare a súostrovie napríklad lofoty. Priamo z oceánov vystupujúce prekrásne hory, rybárske dedinky práve s takýmito farebnými prevažne červenými domčekmi, škrekot čajok a jednoducho to je práve to čo patrí k Nórsku. Teda ísť vyslovene pozerať mestá aj keď niekoľko krásnych miest sa tam určite nájde, to nie je práve teda to pravé Nórsko.

Tichý: Áno ja by som už len doplnil pre mňa tiež Nórsko je hlavne o tej prírode, a je to typicky nórske ísť do prírody niekam na chatu. Nórsko je také rôznorodé že môžete ísť na chatu ktorá je pri mori alebo niekde na horách ale myslím si že typicky nórske je byť v tej prírode a o samote.

Gregorová: Aké konkrétne miesta sa teda podľa vás oplatí v Nórsku vidieť.

Šmátrala: Tak spomínali sme Oslo. Oslo je mesto ktoré patrí medzi najzelenšie, najpokojnejšie, najtichšie metropoly v rámci Európy. Predovšetkým keď sa ide do Osla tak sa ide za konkrétnymi múzeami, pokladmi ktoré toto mesto ukrýva, ako napríklad polárna loď Fram. Je to loď ktorá sa dostala najbližšie k severnému a tak isto k južnému pólu, loď ktorá sa preslávila predovšetkým polárnou expedíciou Roalda Amundsena, ktorý vlastne na nej dobil južný pól, plavila kontiki, Thora Heyerdahla. Potom máme jedno z najúžasnejších vikingských múzeí vôbec na našej planéte, starobylé ešte pôvodne z 9. storočia pochádzajúce lode, fantasticky zachované ktoré sa našli na dne Oslofjordu, potom tak isto národná pýcha Nórska skokanské mostíky holmenkollen, ktoré boli dokonca prestavané ako jedny z najmodernejších skokanských mostíkov kvôli majstrovstvám sveta v klasickom lyžovaní v roku 2011, dejisko zimných olympijských hier v 1952 roku, potom máme úchvatný Vigelandov park, majster Gustav Vigelanda to sú z kultúry, je teda z bronzu, zo železa, predovšetkým zo žuli, z granitu, ktoré teda vytesal pomocou naozaj veľmi jednoduchej technológie kladiva a dláta. Sú to sochy z ktorých sálajú emócie, z ktorých sála život keď sa na ne pozriete vidíte presne čo si tá osoba myslí čo presne cíti proste z kusu žuly kde máte vyslovene zárezy na nechty. Samozrejme v centre je 17m vysoký obelisk tvorený 121 ľudskými  telami navzájom poprepletanými z jedného kusu žuly, 16 rokov na ňom majster Vigeland pracoval. Potom máme úžasné múzeá, centrum mesta, národná galéria s slávnym obrazom výkriku, pre mnohých jeden z najdepresívnejších obrazov vôbec, ale patrí medzi tie najznámejšie obrazy, jeden z najvýznamnejších obrazov expresionizmu.

Máme tam napríklad budovu radnice ktorá je tiež teda takou určitou pýchou mesta Oslo v štýle národného romantizmu, keď sa na ňu pozriem, teda hlavne na jej interiér tak by som skôr možno tvrdil že to je v štýle socialistického realizmu zatiaľ čo teda tam sa nazýva tento štýl národným romantizmom a množstvo ďalších. Pešia zóna Karla Johana ktorá má dokonca ako väčšina podlahové kúrenie v zimných mesiacoch teda nie je potrebné soliť alebo teda rozsievať kamienky ale jednoducho sa zapne podlahové kúrenie a sneh sa roztopí. A množstvo ďalších, katedrála Krista Spasiteľa ktorá je vlastne evanjelický chrám až možno veľmi výrazným spôsobom prezdobený interiér z roku 1697 pochádzajúca a množstvo ďalších zaujímavostí za ktorými sa priamo teda do Osla prichádza. Moderná štvrť  Aker Brygge ktorou sa vlastne pokračuje na umelo vytvorené ostrovy, ktoré sú takou skutočnou pýchou s vlastnými plážami a teda naozaj prekrásnou modernou architektúrou to je mesto Oslo. A predovšetkým za čím sa chodí sme spomínali práve príroda to sú tie nádherné fjordy spomeniem teda dva ktoré sú v UNESCO zapísané predovšetkým podľa mnohých najkrajší Geirangerský Fjord, prípadne najužší Nærøyfjord a množstvo ďalších ako je najhlbší a najdlhší Sognefjord. Potom máme Hardangerfjord, Lysefjord a množstvo ďalších, na lofotoch Trollý fjord. A tak ďalej.

Gregorová: Je toho naozaj veľa. Pán Tichý vy ste v nórsku žily 10 rokov aké ja vaše obľúbené miesto.

Tichý: Ja som žil dosť dlho v oblasti južného nórska v Stavangeri a mne sa veľmi páčia pláže v okolí Stavangeru. Mám rád more sú tam veľmi pekné zákutia kde sú krásne majáky a veľmi rád chodím na miesta ako bolo napríklad spomenuté Preikestolen alebo Mongefossen je krásny vodopád kúsok od Stavangeru. V Nórsku je naozaj veľmi veľa krásnych miest a verím tomu že keby len tak niekam idete tak nejaké určite nájdete.

Gregorová: A ako ste sa vy vlastne dostali do Nórska, prečo ste si vybrali túto krajinu.

Tichý: Do nórska som sa vybral vlastne kvôli môjmu snu o práci na ropnej plošine od malička som tak nejak o tom sníval. Napísal som o tom aj knižku kde vlastne rozoberám celú tú moju cestu ako som sa vybral zo Slovenska. Obyčajný chalan z paneláku a išiel som do nórska prekonal vlastne všetky tie počiatočné problémy a dostal sa vlastne k tej práci. Čiže išiel som do Nórska za snom aby som sa dostal na nejaké exotické miesto čo u nás nebolo možné.

Gregorová: Práca na ropnej plošine je určite exotická na Slovensku niečo také nenájdeme. A ako to tam vlastne funguje, čo konkrétne ste tam robili.

Tichý: Ja konkrétne som skúmal kovy, venoval som sa Metalurgii robil som chemické testy alebo chemickú analýzu kovov. Predtým než môžete ísť na ropnú plošinu musíte absolvovať taký základný bezpečnostný tréning kde vám vlastne vysvetlia akým spôsobom máte reagovať keď napríklad vrtuľník potrebuje núdzovo pristáť v strede mora, akým spôsobom sa používa taký ochranný oblek. Je to vlastne suchý neoprén ktorý vám umožní prežiť v tom nehostinnom prostredí niekoľko hodín. Pretože keby ten vrtuľník musí núdzovo pristáť na vode a vy sa dostanete do tej ľadovej vody tak behom pár minút sa utopíte a nikto vás nestihne ani zachrániť. Čiže každý kto chce ísť na ropnú plošinu musí vedieť čo robiť v takomto prípade. A tak isto sa musí naučiť veľa rôznych bezpečnostných pravidiel ktoré fungujú na ropnej plošine pretože je to nebezpečné miesto a čokoľvek  sa tam stane tak v podstate musíte si vy sami pomôcť a až po nejakej dobe môže prísť pomoc z pevniny.

Gregorová: A ako vyzeral ten váš život v nórsku všeobecne? Ako možno vyzeral na začiatku a ako sa postupne vyvíjal.

Tichý: Na začiatku to bolo v podstate veľmi pekné lebo prišiel som do Nórska všetko bolo nové, také iné. Veľa nových vecí a ešte som nevedel po nórsky čiže bolo to veľmi také milosrdné, že veľa veciam som nerozumel a vnímal som iba to pekné. To je podľa mňa úžasná vec keď príde človek do zahraničia a nerozumie ešte veľa veciam, tak veľa vecí je preňho wau, takže zo začiatku je to veľmi také pekné. Potom začína človek trochu chápať nejaké veci začne sa učiť jazyk a postupom času sa tak normalizuje situácia a potom je to už také všedné. Už je to proste obyčajný stereotyp ako hocikde inde.

Gregorová: A aký sú Nóri ľudia?

Tichý: Nóri sú rôzny lebo Nórsko je veľká krajina a v Nórsku je napríklad veľmi veľa dialektov, dva oficiálne štátne jazyky, tretím je písaná ústava takže je to veľmi rôznorodé. Tak isto ako je Nórsko ako krajina rôznorodá že v okolí Stavangeru môžete ísť na krásnu piesočnú pláž a niekde v strede nórska zase môžete vyliezť na kopec a je to úplne iné, povedali by ste že ste v úplne inej krajine tak aj tí ľudia sú úplne rôzny. Myslím si že je tam strašne veľa rôznych ľudí ktorý žijú na rôznych miestach. Čiže sa asi nedá povedať že takýto sú Nóri.

Gregorová: A bola tá znalosť jazyka nevyhnutná pre ten váš život tam?

Tichý: Ja si myslím že áno, že práve to je tá kľúčová vec čo mi umožnilo ísť pracovať na ropnú plošinu, že kebyže sa ho nenaučím tak sa tam nedostanem.

Gregorová: My môžeme vidieť aj na záberoch polárnu žiaru. Určite aj za ňou chodí veľa turistov do Nórska, kde je najlepšie ju pozorovať a v akom období?

Šmátrala: Tak to je práve to, že väčšina turistov prichádza do Nórska v letných mesiacoch a to nie je práve to obdobie kedy môžeme pozorovať teda až na výnimky polárnu žiaru. Predovšetkým teda zásadne platí základné pravidlo čím severnejšie, čím bližšie teda k pólu tak tým väčšia šanca vidieť polárnu žiaru. Najlepšie obdobie je samozrejme zimné obdobie možno už od vlastne konca septembra, od druhej polovice septembra, október a potom také to úplne najlepšie obdobie je február, marec, apríl. No a samozrejme teda čím severnejšie keďže slnečný vietor na ktorom vlastne vzniká polárna žiara tak pri dotyku s atmosférou to tak veľmi zjednodušene poviem z elektricky nabitých častíc ako je elektrón, protón sa vlastne pri dotyku s atmosférou uvoľní elektrón ktorý sa pozdvihne o vyššiu energetickú hodnotu a vzápätí sa vráti naspäť tak sa uvoľní to svetlo fotón no a to je vlastne priťahované potom k pólom severnému a južnému, no a odtiaľ čím bližšie k samotnému pólu sa dostaneme tak tým väčšia šanca je teda polárnu žiaru zahliadnuť. A najlepšie adresy sú mesto Tromsø, prípadne Alta ktoré dokonca býva označované ako mesto polárnej žiary. Dokonca majú postavený aj krásny moderný kostol ktorý sa nazýva Nordlyskatedralen alebo teda Katedrála polárnej žiary. Takže to sú také tie dobré adresy hovorím väčšinou v zime február, marec začiatok apríla alebo prípadne hovorím že videli sme už aj v septembri,  prípadne koncom augusta už možno vidieť polárnu žiaru. Ale v podstate niekedy je ju vidieť nad Oslom dokonca nad strednou Európou dokonca výnimočne nad Talianskom a južnou Európou ale určite sa neoplatí čakať na našich zemepisných šírkach na to že uvidíme polárnu žiaru ale treba vycestovať, celkom určite aspoň minimálne nad polárnu kružnicu a čím severnejšie tým väčšia šanca.

Gregorová: Pán Tichý vy ste napísali knihu tiež aj o tom ako fotiť polárnu žiaru, aké máte vy s ňou zážitky?

Tichý: Mňa tento fenomén určité obdobie môjho života veľmi zaujal a podarilo sa mi vidieť polárnu žiaru napríklad v Stavangeri čo je dosť južne. Na konci augusta, bolo leto prvý krát som videl polárnu žiaru vlastne v teple bolo možno 20 stupňov a polárna žiara tancovala krásne aj v Stavangeri, nebolo to samozrejme také silné ako niekde v Tromsø, ale polárnu žiaru môžete vidieť na strašne veľa miestach a v tom možno spočíva také čaro tohto fenoménu že neviete to naplánovať, že idem sa teraz pozrieť na túru a určite tam ten kopec bude alebo ten kameň ale proste idete pozrieť na polárnu žiaru možno bude možno nebude neviete to ovplyvniť čiže to tomu pridáva také tajomstvo. Viete to ovplyvniť akurát tým že keď pôjdete napríklad do Tromsa alebo niekde takto veľmi severne tak máte takmer istotu že ju uvidíte. Takže polárna žiara je veľmi záhadný fenomén.

Gregorová: Každého cestovateľa určite zaujíma aj miestna kuchyňa, čo môžete odporučiť z tej nórskej?

Tichý: Nad týmto som premýšľal priznám sa dosť dlho, že čo by som odporučil, mňa celkom zaujalo, mám rád volá sa to Pinnekjøtt je to typicky Nórske vianočné jedlo a je to sušená baranina, jahňacie mäso je to sušené a nasolené iba sa to naparí a to by som odporučil ja vyskúšať ľuďom, mňa to zaujalo.

Gregorová: Pán Šmátrala a pre vás?

Šmátrala: Tak jednoznačne čo je také najslávnejšie z Nórskej kuchyne za čím tam vlastne naši ľudia chodia je to čo poznajú najčastejšie je nórsky losos. Nórsko ako najväčší exportér lososa na svete, ktoré teda zvyknú ochutnávať či už teraz priamo z morskej vody alebo teda z Nórskych fariem, plody mora, krevety sú výnimočné. Také možno menej poznané špeciality napríklad kaša ktorá je veľmi chutná pokiaľ nezistíte ktoré ingrediencie to vlastne všetko obsahuje. Tie ingrediencie sú vynikajúce ale spolu teda v rámci tohto pokrmu možno to nie pre každého bude stráviteľné. Je to kaša z kyslej smotany, múky trochu masla, mlieka zatiaľ všetko v poriadku do toho sa dáva slaninka alebo mäso, kúsky salámy. Zatiaľ ešte stále nič to celé sa pocukruje posype škoricou a zaleje malinovkou a celé sa to pomieša. Musím ale povedať že každý kto to ochutnal tak mu to chutilo, to je taká špecialita. Potom máme napríklad Lutefisk to je to čo sa zvykne konzumovať na Vianoce prípadne na národný sviatok 17. Mája. Pre Nórov ktorý vlastne spomínajú na tie časy spred objavenia ropy keď ešte boli chudobnou krajinou a jedávali sušené tresky, ktoré sa na vetre vysušili a potom následne keďže v minulosti neexistovali po celé stáročia chladničky a mrazničky tak bolo potrebne tú soľ odstrániť no a vlastne ponoriť do vody na 48 hodín aby to mäso nabobtnalo získalo taký rôsol na vrchu a potom sa môže tepelne upraviť, uvariť, upiecť a tak podobne. Okrem iného Fårikål možno ako jedna z národných špecialít vždy posledný septembrový štvrtok dokonca oficiálny deň keď sa konzumuje baranina s dusenou kapustou máme tam trochu zapáchajúcu špecialitu Rakfisk, je to jedlo ktoré je možné prirovnať k švédskej špecialite Surströmming, teda fermentované rybičky. Fermentovaný pstruh lososovitý ktorý sa nechá dozrieť potom za surova s cibuľkou sa zvykne konzumovať. Masové koláčiky podobne ako švédske rozdiel je ten že sú oválnejšie trošku to vyzerá ako fašírka ktorá sa tiež konzumuje so zemiakmi, brusnicovým lekvárom. Napríklad špecifický druh ovocia ostružiník moruška sa volá po slovensky ktorý predovšetkým rastie za polárnou kružnicou v tých najsevernejších častiach v Laponsku a množstvo ďalších jedál o ktorých by sme mohli rozprávať veľmi dlho. Ale každopádne odporúčam napríklad výborná je veľryba v európskej únii je zákaz lovu veľrýb tam si ju môžete dať vo forme steaku alebo teda údené. Ale musím upozorniť, že prehnaná konzumácia tejto špeciality môže spôsobiť rôzne zdravotné problémy nakoľko veľryba dokáže absorbovať všetky ťažké kovy ako napríklad olovo a to sa vlastne v tom mäse ukladá a potom ľudia ako Eskimáci prevažne teda konzumujú tulenie a veľrybie mäso majú potom zdravotné ťažkosti. No a samozrejme z diviny los alebo sob. Sob bude tak isto ako steak alebo na spôsob fine beef to je laponská špecialita so zemiakovou kašou, brusnicovým lekvárom. Sobie na rozdiel od losieho mäsa je skôr také zdravšie bohatšie na minerály zatiaľ čo los chutí ako taká klasická divina.

Gregorová: A čo ceny Nórsko je známe ako krajina s vyššími cenami, aké je to v porovnaní so Slovenskom?

Tichý: Tak v porovnaní so Slovenskom môžete povedať že niečo je naozaj extrémne drahé ale napríklad keď chcete ísť v Nórsku ísť do obchodu kúpiť maslo tak 500g masla stojí v Nórsku toľko ako na Slovensku 250g takže nie úplne všetko je v Nórsku drahšie ako na Slovensku ale keby ste porovnali napríklad ceny nehnuteľností alebo kopec vecí je na naše pomery naozaj veľmi drahé ale nájdete aj takéto výnimky ako to maslo.

Gregorová: Poďme sa na záver pozrieť na takú jednu perličku a to na Nórske súostrovie Špicbergy ktoré tvorí približne 60% povrchu ľadovce vy v cestovnej kancelárii SATUR ponúkate zájazd aj tam, aké to tam je?

Šmátrala: Tak Špicbergy sú tak isto fenomén ktorý začína byť teda v poslednom období veľmi navštevovaný nie samozrejme tak masovo ako južná časť nórska prípadne Lofoty. Ale za čím tam najčastejšie ľudia cestujú jednak už len to prostredie byť už len 1000km od Severného pólu je to taká tá drsná arktická príroda doslova ktorá vlastne ľudí láka a nie je to žiadna konkrétna špeciálna pamätihodnosť ale proste pokoj, ticho, úžasné fjordy, priamo do mora padajúce ľadovcové splazy, alebo teda priamo do fjordu padajúce okolo ktorých sa vlastne môžete v tesnej blízkosti plaviť, opustené ruské dedinky, bývalé ruské bane ako je Pyramiden. No a predovšetkým prítomnosť ľadových medveďov ktoré je možno vzhliadnuť vo voľnej prírode ktorých tam je dokonca viac než obyvateľov väčšinou teda na jedného obyvateľa pripadnú dva ľadové medvede. Aj keď postupne s otepľovaním sa viac menej sťahujú do tých severných končín takže skôr ich vidieť počas plavieb okolo súostrovia než teda priamo v okolí hlavného mesta. Ale hovorím to čo najviac ťahá ľudí to je ten pokoj, tie nádherné vyhliadky a vyslovene teda tá drsná a dravá arktická príroda ktorú tam môžu na vlastnej koži precítiť.

Gregorová: Pán tichý vy ste tiež navštívili Špicbergy?

Tichý: Áno boli sme tam tento rok v auguste a naozaj je to veľmi krásne miesto kde môžete takú tú bezprostrednú divú prírodu. Nie je to ako keď to porovnám napríklad s Islandom, na Island keď prídete tak vidíte tam autobusy turistov ale na Špicbergoch priletí za deň jedno lietadlo. Sú tam turisti možno v stovkách by som povedal kdežto inde sú v státisícoch a tak nemôžete sa tam tak voľne pohybovať ako napríklad na Islande. Na Islande môžete ísť kdekoľvek, na Špicbergoch je také veľké množstvo ľadových medveďov, že vlastne nemôžete sa len tak voľne pohybovať musíte byť ozbrojený alebo s gajdom ktorý je ozbrojený čiže to celkom limituje ten pohyb ľudí a je to naozaj veľmi zaujímavý zážitok a treba ho zažiť.

Gregorová: Páni ja vám teda veľmi pekne ďakujem za rozhovor a za vaše cenné zážitky a skúsenosti som rada že ste prišli k nám do štúdia.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.