Objavte egyptskú Alexandriu, zabudnutú perlu Stredomoria

Vychutnajte si počas poznávacieho zájazdu nielen Káhiru, či plavbu po Níle, ale aj stredomorské scenérie pri pohľade na pevnosť Qaitbey, spoznajte nesmrteľné príbehy o Kleopatre a Marcovi Antoniovi, obdivujte alexandrijskú knižnicu, ktorá bola hotovým pokladom múdrosti či grécko-rímske múzeum. Ochutnajte tunajšie ryby v jednej alexandrijskej reštaurácii a poseďte si v „európskej kaviarni“ v secesnom štýle s výhľadom na more.

Alexandria sa ťahá 35 km pozdĺž pobrežia. Obľúbená je promenáda Cornish z východného prístavu až ku centru mesta. Alexandria je po Káhire druhým najväčším egyptským mestom a má viac stredomorskú než orientálnu atmosféru. Leží severozápadne od delty rieky Níl a vyše 200 km od Káhiry. Pred Alexandriou púta pozornosť oblasť, ktorá je intenzívne obrábaná a posiata dedinami, palmami, čo v kontraste s bielymi minaretmi dotvára malebné scenérie.

....a tak v roku 331 pred n. l. Alexander Veľký vstúpil do krajiny faraónov, do malého prístavu Rhakotis v severnom Egypte. Na tomto mieste sa rozhodol postaviť svoju Alexandriu. Nechal tu svojho veliteľa Cleomenesa, aby začal s výstavbou. Do veľkolepej krásy ho vybudovala dynastia Ptolemaiovcov, ktorá Egyptu vládla 300 rokov. Stala sa dôležitým prístavom, kde sa rozvíjal obchod s Orientom a tiež domovom úžasnej knižnice a filozofického učenia. Vraj sa vtedy hovorilo, že Atény v učení a umení predstihla práve Alexandria.

Ešte v 19. storočí sa v Alexandrii nachádzali dva obelisky z ružovej žuly, ktorým sa hovorilo „Kleopatrine ihly“. Tie však podľa hieroglyfov patria Tutmosovi III. a boli sem dovezené Rimanmi z dnešnej Káhiry, asi 20 rokov po smrti Kleopatry. Obelisky mali zdobiť chrám Caesareum postavený Kleopatrou pre jej manžela Marca Antonia. Hovorí sa, že práve v tomto chráme spáchala samovraždu. Chrám nakoniec zasvätili prvému rímskemu cisárovi, Augustovi, ktorý porazil Antonia a Kleopatru pre meste Preveza v dnešnom Grécku. V 4. storočí sa z chrámu stala Alexandrijská katedrála, ktorá bola zničená v roku 912. Jeden z obeliskov bol prevezený do Londýna a stojí na Viktóriinom nábreží a druhý zdobí Central Park v New Yorku ako spomienka na otvorenie Suezského prieplavu.

Keď bol v roku 279 pred. n. l. dokončený maják v Alexandrii, hneď bol vyhlásený za div sveta. Bol vôbec prvým z veľkých majákov, ktorý dôkladne postavený tu stál vyše 1000 rokov. Zažil mnoho zemetrasení a z jeho zvyškov bola nakoniec postavená pevnosť Qaitbey, ktorá stojí i dnes. Meno dostal podľa ostrova Faros, na ktorom stál. A práve v mnohých jazykoch sveta „pharos“ znamená maják. Údajne mal výšku viac ako 120 m, postavili ho z bieleho mramoru v troch vrstvách a námorníci ho dokázali spozorovať zo vzdialenosti až 50 km.

Pred pevnosťou Qaitbey postavenou v 15. storočí na obranu proti Turkom, sa nachádza prvé podmorské archeologické múzeum „Kleopatrina ríša“. V mori sú ruiny antickej Alexandrie, a to zbytky palácov, stĺpov, lodí a viac ako 5000 starovekých sôch.

Tak ako si nechal Alexander Veľký navrhnúť mesto v pravých uhloch, tak stojí aj dnes. Pri pobreží očarí námestie Saad Zaghloul, post-koloniálna architektúra ako hotel Cecil, „európska“ časť s peknými záhradami, ulice plné obchodov a reštaurácií, staré divadlo pre 800 divákov, Pompeiov stĺp vysoký 25 ako ikona mesta, obľúbený miestny trh, mešity v tureckom štýle či mestské domy s drevenými balkónmi. V meste vyniká aj mešita El Attarine zo 14. storočia s krásnou výzdobou, ako aj najväčšia mešita Abou El Abbas El Morsi v andalúzskom štýle s umelecky zdobenými kupolami a minaretom. Priam rozprávkovo pôsobí aj palác Montazah so záhradami a krásnou pieskovou plážou.

Vedeli ste, že.....?

....prvé Múzeum a údajne tiež prvá Univerzita vznikli práve v Alexandrii?
....tu bola postavená veľkolepá knižnica s najbohatšou zbierkou kníh staroveku?
....vzniklo tu astronomické observatórium a anatomická škola so zariadením na pitvy?
....svetlo ohňa v majáku odrážalo na more obrovské zrkadlo?
....slávne alexandrijské katakomby objavil v roku 1900 oslík?

Alexandria po mnohé storočia ostala úžasnou metropolou, ktorú obdivovali mnohí cestovatelia. Vydajte sa aj vy s CK SATUR objaviť Alexandriu cez grécko-rímske poklady, ale aj arabský svet. 

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.