Panama: Rozdelená krajina - spojený svet

Tropický raj o rozlohe Česka, ktorý sa pred miliónmi rokov vyvíjal ako samostatný ostrov až do neho narazili Severná a Južná Amerika, vďaka tomu má neuveriteľne bohatú faunu aj flóru. Pôvodné druhy doplnili migranti zo severu a juhu. 1000 druhov vtákov - tukany, ary, kolibríky aj pelikány. Jaguáre, pantery, pumy, leňochody, kapibary, mravčiare, tapíre, vydry, lamantíny, kajmany, aligárori a mnohé ďalšie. Panamá znamená v jazyku pôvodných obyvateľov miesto hojnosti rýb a motýľov.

Pred príchodom Kolumba tu žilo 20 rôznych kmeňov, dnes ich narátame už len sedem. Španielske meče a choroby pôvodných obyvateľov dosť zdecimovali. Jeden z dobyvateľov sa však snažil učiť od miestnych, vďaka tomu zistil, že Panama je uzučký pás zeme a objavil Tichý oceán. Dozvedel sa o bájnej ríši Inkov so zlatými pokladmi za horami na juhu. Dnes je z neho národný hrdina, po ktorom sú pomenované námestia, pivo aj miestna mena Balboa. Platí sa tu však papierovými americkými dolármi a Balboa je už len v minciach v hodnote jedna k jednej s dolárom.

Keď sa Španielom podarilo dostať do Peru a získať mieste zlato, zistili, že najľahšie ho domov privezú loďou Pacifikom do Panamy potom na muliciach na Atlantickú stranu a potom do Európy. To lákalo anglických pirátov, kapitán Morgan zničil starý panamský prístav a získal rozprávkové bohatstvo. Áno, podľa neho bol neskôr nazvaný legendárny rum. V 17. storočí sa tu snažili vytvoriť kolóniu Škóti, ale finančne ich to zruinovalo, a to bol vraj jeden z dôvodov, prečo podpísali zmluvu o únii s Anglickom a vzniklo tak Spojené kráľovstvo Veľkej Británie. V prvej polovici 19. storočia prichádza nezávislosť od Španielska, Panama sa stáva súčasťou Kolumbie.

Prichádza zlatá horúčka v Kalifornii a ľudia sa boja cestovať cez divoký západ. Bezpečnejšie je to parníkom z New Yorku do Panamy, odtiaľ novo postavenou americkou železnicou k tichomorskému pobrežiu a ďalej loďou na západné pobrežie USA. 

Železnica nestačila, a tak sa Francúzi posmelení úspechom z vytvorenia Suezského prieplavu v Egypte rozhodli presekať Panamu. Terén bol však oveľa vyšší, zle prístupný, boli tu prudké rieky, veľa pršalo a robotníci boli neustále chorí. Presunuli viac zeme a kameňa, ako sa dovtedy podarilo v histórii ľudstva, no stále nedokázali spojiť brehy oceánov. Napokon výstavbu vzdali po finančnom vyčerpaní a strate viac ako 20 000 pracovníkov, ktorí zomreli kvôli ťažkým pracovným podmienkam, malárii a žltej zimnici.

Prieplav bol však veľmi potrebný, ušetril by námorníkom týždne až mesiace, aby nemuseli oboplávať celú Južnú Ameriku cez zradné vody okolo Ohňovej zeme. V roku 1903 situáciu sa rozhodli vziať do rúk Američania a chceli projekt od Francúzov kúpiť. To sa však nepáčilo kolumbijskej vláde. USA teda iniciovalo vznik samostatnej Panamy, s ktorou sa vzápätí dohodli na prevzatí projektu výstavby kanála. Poučili sa z chýb Francúzov, zistili, že choroby prenášajú komáre a tak ich začali skúmať a likvidovať miesta so stojatou vodou, kde sa liahnu. Namiesto úplného prekopania kanála sa americkí stavitelia rozhodli vytvoriť na rieke Charges veľkú priehradu v nadmorskej výške 27 m a pomocou plavebných komôr sa do nej dostať s loďami z Tichého oceánu preplávať vodnú nádrž a potom opäť komorami do Karibiku. Prepojenie dvoch oceánov umožnilo rýchly presun americkej vojenskej flotily z jedného pobrežia na druhé a neskôr aj rýchly presun tovarov. USA tiež získalo územie 8 km po každej strane prieplavu, ktoré spravovalo až do roku 1999.

Lode sa na preplávanie kanálom musia objednať rok - dva dopredu a za túto skratku môžu zaplatiť aj niekoľko sto tisíc dolárov. Ušetria tak minimálne 2 týždne plavby. Každú loď prieplavom prevedie za 8-10 hodín panamský pilot, ktorého nástupný plat sa vraj pohybuje okolo 28 000 USD za mesiac.

Na výstavbe železnice a prieplavu pracovalo mnoho Číňanov, Indov aj černochov z Jamajky. Vďaka týmto prisťahovalcom, je Panama kultúrne a gastronomicky bohatá. Vzniklo tu napríklad prvé španielsky spievané reggae a z neho potom vzišiel úplne nový hudobný štýl reggeton populárny po celej latinskej Amerike. 

Mnohé národnosti tu zanechali svoju pečať, a to je jeden z dôvodov, prečo v Paname stále niečo oslavujú. Vraj je tu za rok len 30 dní, kedy nie je v žiadnom meste oslava či kultúrny festival. Panamský karneval šliape na päty svojmu brazílskemu bratrancovi. Festival má aj tradičný ručne robený kroj “pollera”. Obdivovať môžete aj diabolské tance potomkov otrokov z Konga.

Medzi známych Panamčanov môžeme zaradiť Miss Universe 2002 Justine Pasek alebo lichtenštajnskú princeznú Angelu, ktorá sa, ako prvá žena afrického pôvodu vydala do vládnucej európskej dynastie. Predbehla tak Meghan Markle, vojvodkyňu zo Sussexu.

Známejší sú však Američania, ktorí sa narodili v Zóne panamského prieplavu, keď bola súčasťou USA. V roku 1919 tu prišiel na svet Edward Murphy, otec Murphyho zákonov, ktorý, ako konštrukčný inžinier americkej armády pri navrhovaní strojov hovoril, že: “Čo sa môže pokaziť - sa pokazí.” Bol to podľa neho princíp, ako vytvoriť “blbuvzdorný” výrobok, ktorý sa nemôže pokaziť. Jeho dizajnérska filozofia nebola pochopená a pod Murhyho zákonmi dnes rozumieme pesimistické bedákanie. Druhým známym “panamčamom” bol americký politik John McCain, ktorého si možno pamätáte z prezidentských volieb 2008 ako protikandidáta Barracka Obamu.

Najlepšie je pestrosť a výnimočnosť tejto najvyspelejšej latinskoamerickej krajiny spoznať na vlastné oči, pridáte sa?

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.