TOP 7 lákadiel, prečo ísť do Alžírska

Alžírska spisovateľka Assia Djebar nazvala svoju krajinu „snom o piesku“. Sahara dominuje Alžírsku, no naproti takej veľkej rozlohe je to len malý kúsok zo všetkého, čo sa tu dá objaviť. S búrlivou minulosťou konfliktov a kolonializmu zažijete na tejto prieskumnej ceste križovatku rôznych kultúr. Biele steny a kľukaté uličky v starom meste Alžír sú arabského rázu, zatiaľ čo pobrežné mestá vypovedajú o bohatstve fenického, rímskeho a byzantského života. Miestami na vás dýchne španielska či francúzska atmosféra. V púštnych oázach, medzi dunami natrafíte na Berberov, ktorí praktizujú spôsob života takmer nezmenený od 11. storočia. 

Hlavné mesto Alžírska - Alžír sa rozprestiera okolo veľkého zálivu v tvare polmesiaca. Srdcom mesta je stará "kasbah" s výhľadom na Stredozemné more, ktorú obýva približne 50 000 ľudí. Tí žijú v labyrinte ulíc, v svetlých domoch, popri ktorých vás neomrzí prechádzať sa, lebo za každým rohom číha nejaká legenda. Farebné dekorované dvere sú ozajstným lákadlom. Aj keď z vonku domy vyzerajú jednoducho, vnútri sú priestranné. Táto stará štvrť, postavená na svahu medzi 16. a 18. storočím, bola kedysi domovom pirátov a stála na začiatku cesty transsaharských karaván. Prekypuje fenickými a osmanskými architektonickými štýlmi vrátane pozostatkov veľkých palácov a citadely na kopci. Je to tiež miesto, kde stoja tie najvýznamnejšie budovy Alžíru, vrátane mešity El Kebir, ktorá je tou najstaršou v regióne.

Vedeli ste, že...: Od marca 2024 Alžír prekvapuje treťou najväčšou mešitou na svete, Djamaa El-Djazair. Má najvyšší minaret na svete s výškou 265 metrov a pojme 120 000 ľudí. Stavba trvala sedem rokov a zdobí ju mramor a drevo. Má pristávaciu plochu pre helikoptéru a knižnicu, kde je možné umiestniť až milión kníh.

Izolované údolie M’zab, schované v severnej saharskej púšti, je miesto, ktoré treba vidieť. Toto osídlenie z 11. storočia sa skladá z piatich odlišných opevnených miest: El-Atteuf, Bounoura, Melika, Ghardaïa a Beni-Isguen, z ktorých každé žiari pastelovými farbami domov a centrálnou mešitou. Nachádzajú sa na vlastnom samostatnom skalnom výbežku, čo im dodáva charakter obrannej citadely. Život v údolí M’zab je skutočne bezchybne prispôsobený púštnemu prostrediu a plynie v súlade so zákonmi púšte. Sú tu palmové háje, ktoré miestnym obyvateľom poskytujú obživu ako i príjemný svieži oddych počas horúcich letných mesiacov. Vďaka tunajšiemu vynikajúcemu plánovaniu tu život funguje rovnako ako kedysi dávno, takže tento tradičný "pentapolis" je takmer zmrazený v čase. A presne tak vám ho náš sprievodca aj predstaví.

Vedeli ste, že...: Alžírska spoločnosť uprednostňuje ženy s plnšími tvarmi. Keď sú ženy súce na vydaj príliš chudé, pošlú ich do penziónov na rýchly výkrm, aby pribrali na požadovanú váhu.

Predstavte si, že sa prechádzate antikou a počúvate príbehy o Kleopatre. Možno to ani nečakáte, ale Alžírsko priam prekvitá starovekými pamiatkami. Napríklad antické mesto Tipasa je považované za jeden z najpozoruhodnejších archeologických komplexov v severnej Afrike. Mestu vdýchli v 6. storočí pred n.l. život Feničania, potom kontrolu prevzali Rimania a až do 6. storočia ho obývali kresťania. Postavené bolo na troch malých kopcoch s výhľadom na Stredozemné more, takže si tu budete pripadať ako v Grécku. Nájdeme tu amfiteáter, zbytky chrámov bohov či nekropolu. V jej blízkosti je zaujímavá stavba kráľovského mauzólea. Tento kruhový kamenný monument bol pôvodným miestom odpočinku jedinej dcéry Kleopatry a Marka Antonia, kráľovnej Kleopatry Seleny II.

Vedeli ste, že...: Výroba vína má v Alžírsku dlhú tradíciu. Hrozno tu pestovali Feničania, Rimania, ktorí si dali záležať na kvalitnú produkciu vín. Keď v 19. storočí Alžírsko dobyli Francúzi, začalo sa pestovanie vo veľkom, a to až tak, že krajina sa stala vinárskou veľmocou. Alžírske víno má rubínovú farbu a opojne vonia ako Koutoubia či Rias.

Až 85 % plochy územia zaberá v Alžírsku Sahara. Sever krajiny mnohých prekvapí, lebo má stredomorský charakter s množstvom nádherných zálivov, krásnych pláží a pohorím Malý Atlas. Ten na južnej strane klesá k plošine bezodtokových soľných jazier až ku Veľkému Atlasu, ktorý hraničí so Saharou. Za úzkym pásom stepi začína piesočný oceán takmer bez vegetácie. Na juhovýchode sa dvíha sopečný masív Ahaggar, kde leží najvyšší alžírsky vrch Tahat vysoký 2 918 metrov. V dávnych časoch keď na Sahare pršalo, vymodelovala voda bizarné skalné útvary, tak ako to hrdo predvádza územie Tassili-N´Ajjer. Tu akoby ste sa ocitli na inej planéte. Pre Európanov bolo až do 50. rokov 20. storočia neznámou. Scenérie sú plné jedinečnej krásy, labyrintov tiesňav, skalných veží, okien a brán. Keď zapojíte fantáziu, uvidíte i kamenné sfingy. Kedysi tu boli nevysychajúce hlbočiny, kde žili endemické krokodíly, žirafy, hrochy, levy, slony a dokonca aj ľudia. Svedectvo o tom prinášajú rytiny na skalných stenách. 

Alžírsko je najväčšou krajinou Afriky a jeho rozloha činí 2 380 000 km². Asi vás to prekvapí, ale v srdci alžírskej Sahary vznikla najväčšia svetová galéria prehistorického umenia a to už približne pred 8 000 rokmi. Rytiny znázorňujú ľudí, zvieratá a rôzne scény i rituály, čo zároveň vypovedá, že Sahara sa kedysi zelenala. Alžírsko sa môže pochváliť aj prvým saharským národným parkom Tassili. Gigantický Ahaggar veľký ako Francúzsko má pozoruhodné pohorie pripomínajúce miestami zväzky špargle.

Túto krajinu, už aj tak úžasne presahujúcu všetku predstavivosť, obohacuje aj kočovný národ, čo dôverne pozná svoju zem už viac ako 2 000 rokov. Alžírsko má vyše 46 miliónov obyvateľov, z toho 8 miliónov sú Berberi. Ak si myslíte, že sa môžete ocitnúť v strede ničoho, tak zvyčajne skončíte v spoločnosti pohostinných, zvedavých a priateľských ľudí. Miestni vás preto radi pozvú na čaj, ktorý sa nalieva z čajníka z výšky a do malých pohárikov aby sa vytvorila pena. Alžírsko však nie je len púšť. Sever krajiny vás zaujme pre národný park Chréa, kde si môžete aj zalyžovať. A okrem toho má aj pekné piesková pláže s tyrkysovou farbou mora.

Pozoruhodní kočovní Tuaregovia nazývajú Ahaggar "koniec sveta", lebo tu nie je žiadna vegetácia a prší len sporadicky. Dokážu si však poradiť, a preto sa z nich stali páni púšte. Sú vysokí, majú svetlú pleť a muži si zahaľujú tvár, aby tak zabránili zlým duchom vstúpiť do nich ústami. Nosia pri sebe dlhé meče a štíty vyrobené z antilopej kože. Ich pôvod je zahalený rúškom tajomstva. Avšak pomenovanie Tuaregovia, arabsky at-Tawarika, značí "bohom opustení", lebo sa vôbec nenáhlili s prijatím islamu. Ženy nemusia nosiť závoj a v rodinných záležitostiach majú rozhodujúce slovo. Sú väčšinou monogamní. Až do začiatku 20. storočia obchodovali medzi oázami so slonovinou, zlatom a s otrokmi. Zároveň si privyrábali ako strážcovia karaván. Dnes mnohí pracujú na vrtných poliach. Pri stretnutí s Francúzmi na konci 19. storočia zanechali dojem obratných bojovníkov. Čo vám asi najviac utkvie v mysli, je ich pokoj a vyrovnanosť, ktorú čerpajú z osamelosti púšte a hôr. 

To, že aj jedlo otvára dvere k jedinečným zážitkom, je jasné. Alžírskom sa premiešalo toľko chutí, že vám to pri jeho návšteve nadá ani spávať. Ľahko tu zabudnete na prehnané kulinárske trendy. Nadýchaný kuskus je tu legendou a položený na berberských tradíciách. Zvyčajne sa podáva so zmesou duseného mäsa a zeleniny. Môžete si vychutnať kuskus s morskými plodmi v paradajkovom vývare, či hovädzí pripomínajúci guláš. Jeho chuť vás tu nikdy nesklame. A čo tak ochutnať niečo "hore nohami"? Tak sa prekladá "maklouba". Toto jedlo odkazuje na spôsob, akým sa podáva. Vrstvy hovädzieho, cibule a ryže sa spolu varia a potom prevrátia na tanier, čím odhalia krásnu mozaiku. Hotová vizuálna hostina, ktorá aj fantasticky chutí a určite podnieti konverzáciu.

Alžírsko je krajina, kde ľudia konzumujú veľké množstvo chleba. Je tu priam posvätený a takmer vždy prítomný na stole pri každom jedle. Jedno pekné príslovie hovorí: "Hospodár s chlebom a maslom, kým ti Boh nepošle med"! Kvalitný chlieb tu vyrábajú predovšetkým ženy a doma, často dvakrát denne. Výborný je napríklad "khoubz tadjine".

Návšteva rušných miestnych trhov je v Alžírsku určite nevyhnutná. Nájdete tu najčerstvejšie potraviny, ako sú šťavnaté datle, koreniny, ryby a výborný miestny med. Ak vás zláka vôňa čerstvo grilovaných klobások "merguez" alebo chrumkavých palaciniek "mhadjeb", určite ich ochutnajte. Slinky sa vám budú zbiehať aj na rýchly obed od pouličného predavača. Na konci leta sa oslavuje zber datlí a fíg. Svoju spolupatričnosť zdôrazňujú pri oslave sviatku "ashura", ktorý spadá do desiateho mesiaca islamského kalendára. Pri tejto príležitosti sa stretávajú a jedia dezert podobný pudingu.

Náš tip: Skutočnú chuť alžírskeho života vám prinesie návšteva rušnej kaviarni. Sú to skryté drahokamy v historických centrách a priam ideálne na pozorovanie ľudí, zatiaľ čo si vychutnávate šálku horúceho mätového čaju s lístkovým pečivom alebo jednoduchú berberskú omeletu.