Japonsko plné mýtov a rozkvitnutých sakúr

Podľa japonských príbehov sa tak stalo, keď dvaja duchovia - Izangi "Ten, kto volá" a Izanami "Tá, ktorá volá", miešali špičkou kópií more, ktoré zhustlo tak, že sa vynoril prvý ostrov. Na ňom sa súrodenci usadili. Po krátkom čase, Izanami brata zviedla a porodila 8 japonských ostrovov. Porodila aj Oheň, no ten ju popálil tak, že umrela. Izangi šiel za ňou do podsvetia, kde sa tak pohádali, že sa v hneve navždy oddelili. Ona za ním poslala príšery, ale on ich zaháňal broskyňami, ktoré dodnes nosia ľudom šťastie. Keď Izangi vyšiel z podsvetia, stihol splodiť bohyňu svetla, a vtedy tak prvý krát nad Japonskom zasvietilo slnko. Amaterasu sa stala zakladateľkou cisárskeho rodu a najviac uctievanou bohyňou v japonskom náboženstve - šintoizme. 

Šintoizmus sa zrodil na počiatku japonských dejín. Je poskladané zo zvykov a obyčajov, pričom jeho vyznávači uctievajú duchov prírody a duchov mŕtvych. Existovalo ešte pred zavedením budhizmu, no nikde inde na svete sa toto náboženstvo nepestovalo. Je hlboko vtesnané do každodenného života Japoncov. Dnes sa ku nemu hlási viac ako 90 miliónov ľudí. Mnohí z nich si kupujú amulety, aby ich chránili na cestách či konajú svadby podľa šintoistickej tradície. Japonci začali uctievať bohov počas poľnohospodárskych prác, pri pestovaní ryže, aby im pomáhali. Verili, že bohovia prebývajú v "šintai", teda v rôznych predmetoch uctievania, ako sú stromy, skaly či pramene. Časom sa vyvinulo "osem miliónov bohov", na čo existuje špecifický výraz "jaojorozu-no-kami". Rituály vykonávali šamani. 

Vedeli ste, že...: Veľké šintoistické sviatky sa viažu ku pestovaniu ryže. Na jar sa modlia ku „bohu ryžových polí“, na jeseň ďakujú bohom za úrodu. Počas sviatkov nosia svojich bohov na "mikoši", čiže prenosnej svätyni a pijú ryžové víno "saké" a jedia pokrm s bohmi.

Prvé správy o Japonsku sa do Európy dostali vďaka Marcovi Polovi. Jeho územie leží na 4000 ostrovoch v Tichomorskom ohnivom kruhu. Celkovo zaberá 372 200 km². Najväčším ostrovom je Honšú, kde sa nachádza hlavné mesto, Tokio. Až 80% ho tvoria vrchy, pričom vyniká sopka Fudžisan, ktorá leží len 100 km vzdušnou čiarou od Tokia. Názov pochádza zo slova "fuči", ktoré začí oheň. Jeho výška je 3776 m, kráter má šírku 700 m a obvod hory na úpätí je 125 km. Na vrchol vedie šesť upravených ciest. Na výstup sú najlepšie podmienky počas leta. Keďže sa jedná o posvätnú horu, v okolí sú svätyne patriace božstvu. Nachádzajú sa tu základne pre pútnikov, hostince a vodopády, ktoré slúžia ku očiste pred výstupom. Na vrchole je svätyňa, ale aj meteorologická stanica. 

Vedeli ste, že...: Až do roku 1872 mali ženy výstup na Fudžisan zakázaný.

Kedysi, v 17. storočí na východnom pobreží existovala malá rybárska dedina uprostred močiarov. Dnes, v 21. storočí je tu Tokio a má 38 miliónov obyvateľov. Má ozaj krátke dejiny. Keďže leží na východ od Kjóta, dostáva meno "Tókjo", teda východné hlavné mesto. Aj napriek tomu, že bolo dva krát zničené, znovu povstalo ako Fénix z popola. Prvý krát sa tak stalo po zemetrasení a následného požiaru v roku 1923 a druhý krát počas bombového útoku v 2. svetovej vojne. Súčasné Tokio je maximálne zastavané a miestami sa vám bude zdať až príliš chaotické. Srdcom mesta však ostáva cisársky palác. Neďaleko od neho stojí parlament. 

Vedeli ste, že...: V Tokiu majú železnice a metro asi 900 staníc.

Štvrť Šibuja je jednou z hlavných centier japonskej módy a tiež nočného života. Tunajšia slávna križovatka patrí medzi najrušnejšie na svete vôbec. Okrem kolmých prechodov je tu aj diagonálny, čím sa doprava zastaví vo všetkých smeroch. A keď zasvieti pre chodcov zelená, prejde po prechodoch cez 2500 ľudí. Rušné centrum nájdete i v štvrti Šindžuku, kde je najrušnejšie nádražie na svete, ktorým denne prejde 3,5 miliónov cestujúcich. Tu platí, že všetky cesty v Tokiu, vedú na Šindžuku. Symbolom tokijského luxusu je zas ulica Ginza. 

Odaiba je umelý ostrov v Tokijskom zálive, ktorý je spojený s mestom Dúhovým mestom. Na ostrove sa kedysi nachádzala pevnosť. V súčasnosti je to miesto zábavy a nákupov. Jeho symbolom je dvacaťmetrový robot z populárneho animovaného filmu Gundam, zmenšená podoba slávnej Sochy slobody, 155 metrov vysoké ruské koleso a moderná budova Fuji TV. Dokonca tu nájdete i pláž. 

Pred stovkami rokov bol čaj považovaný za liek a budhistickí mnísi ho pili na povzbudenie a počas meditácií. Do Japonska sa pitie čaju dostalo v 8. storočí, kedy sa prvý náboženský obrad konal na cisárskom dvore. Prvá plantáž vznikla na úpätí hory Hieizan. Cisár Saga bol tak chuťou a vôňou čaju unesený, že nariadil, aby boli čajovníky vysadené po celej zemi. Čajové večierky sa stali veľmi obľúbené najmä u aristokratov. Spoločné pitie čaju malo vytvárať vzájomnú úctu, podporovať zdvorilosť, učiť ako sa stať majstrom kľudu alebo ako odložiť pýchu. V 17. storočí vznikli čajové školy, ktoré sú v krajine až do dnes. O tom, že naučiť sa robiť dokonalý čajový obrad, svedčí fakt, že štúdium trvá tri roky, pričom cieľom je aj objaviť krásu v bežných veciach. 

V Kjóte sa nachádza jeden z najnavštevovanejších pavilónov. Odetý je do zlata, pričom na vode žiari ako skutočný drahokam. Na jazere sú ostrovy, ktoré dotvárajú celkovú krásu záhrady a symbolizujú duchovné hodnoty. Pri výstavbe v 14. storočí sa na ničom nešetrilo. Vtedy získal názov "raj na zemi". Údajne tu prebehol prvý čajový obrad. Prechádzka záhradami a pozorovanie zlatého odrazu pavilónu na jazere vás bude provokovať k úvahám. Všade je symbolika, dokonca aj v zlate. To je v japonskej mytológii vnímané ako očista jedinca.

Japonsko má nádhernú prírodu a každý jeden ostrov je výnimočný čímsi iným. Pokojné parky nájdete aj v rušnom Tokiu. Prvým verejným parkom v hlavnom meste bol Ueno. Ten je najkrajší na jar, keď tu rozkvitne 800 sakúr. Zdanlivo nekonečná cesta 5000 žiarivých oranžových brán, ktoré lemujú cestu ku svätyni Inari, vytvára pôsobivé prostredie a je jedným z lákadiel v Kjóto. Vzniká v 8. storočí a vtedajší obyvatelia ju zasvätili pre boha ryže. Kedysi hlavné japonské mesto, Nara sa pýši nielen chrámami a ohromujúcou sochou Budhu, ale aj okolitou prírodou, ktorú tu veselo dotvárajú jelene. Japonci Naru milujú a hlavne sem radi zájdu na piknik pod kvitnúcimi sakurami.

Výbornou kuchyňou sa Japonsko preslávilo už pred mnohými storočiami, keď miestni predavači ponúkali priamo na ulici smažené ryby, zeleninu, tofu a rezance. V Tokiu stále existujú reštaurácie, čo boli založené už v 17. storočí. Veľmi obľúbené sú malé reštaurácie "izakaja" v úzkych uličkách. Klasickou pochúťkou je polievka "ramen" s vajíčkom a cibuľkou, podľa európskeho receptu v 19. storočí vzniklo "sukijaki", kde podstatnú časť tvorí hovädzina, pór, huby, bambusové výhonky, tofu a tenké priehľadné rezance "shirataki". Skvelou pochúťkou sú vyprážané knedle plnené chobotnicami "takojaki". Neodmysliteľnou súčasťou je samozrejme suši a sašimi. Japonci si obľúbili francúzsku gastronómiu, a tak sa hovorí, že tie najlepšie francúzske reštaurácie sú v Tokiu. Každá provincia vás poteší aj svojou vlastnou špecialitou, najmä sladkým dezertom. Japonci robia i výbornú zmrzlinu. S príchuťou zeleného čaju, je nenapodobiteľná. 

Náš tip: Vyskúšajte tradičnú japonskú večeru.

Náš tip: Ochutnajte zelené tiramisu s príchuťou matcha čaju.

Vedeli ste, že...: Vo výklade ktorejkoľvek reštaurácie je biela kamenná mačka s červenou mašľou okolo krku a s jednou tlapkou zdvihnutou k uchu. To je mačka, "maneki neko". Povesť hovorí, že nosí šťastie a vábi zákazníkov.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.