TOP 7 tipov ako spoznať nepoznanú krajinu, kde sa zrodili jablká, skrotili kone a tečie mliečne šampanské

O Kazachstane je najlepšie začať hneď zostra. Aj preto, lebo je to deviata najväčšia krajina sveta, plná koní, jazier, nomádov, stepí a jabĺk, ktoré údajne pochádzajú odtiaľto. Rozlohou ako vnútrozemská zem sveta nemá páru. Obýva ho 130 etnických skupín, roztrúsených na ploche viac ako 2,7 mil. km², aj keď na svoju rozlohu má len necelých 20 miliónov obyvateľov. Jeho susedov tiež tvoria velikáni ako Rusko a Čína. Kazachstan je európsky aj ázijský, lebo ho na západe pretína rieka Ural, ktorá tvorí tradičnú hranicu medzi kontinentami. Vyniká svojim bohatstvom na ropu a jeho zásoby väčšie ako v Arábii či Iraku, ho predurčujú stať sa lídrom ropného priemyslu. Uvidíme časom. Svoju "ruletu šťastia" o budúcnosti energií odštartovalo už počas EXPO 2017. Okrem podzemného bohatstva, na svojom povrchu hrdo ukazuje perly nielen z piesku a skál, ale i moderných miest, aj keď o tom vie len málokto. Poďte preto s nami za poznaním toho najkrajšieho, čo Kazachstan ponúka.

Astana či Nur-Sultan? Dnes už opäť Astana. Názov Nur-Sultan sa používal od roku 2019, ale vydržal len tri roky. Hlavné mesto Kazachstanu vyniká architektúrou, ktorá kombinuje moderný dizajn s orientálnou atmosférou. Krása a výška budov v Astane je porovnateľná s Tokiom, New Yorkom či Dubajom. V roku 1999 získalo mesto cenu UNESCO  ako „mesto pre mier“. Hlavné námestie ohraničuje komplex budov senátu, parlamentu či prezidentskej rezidencie. Palác mieru a harmónie je jedinečná pyramída s výškou 62 metrov. Symbolom mesta je určite Bayterek, veža 97 metrov vysokého topoľa (po kazašsky bayterek) vyrobená zo skla, kovu a betónu. Na jej vrchole žiari "zlaté slnko". Orientálna elegancia je šikovne skombinovaná v nádhernej bielej mešite. Ako veľká biela plávajúca ryba sa cez rieku Ishim predvádza 314 metrov dlhý most Atyrau, ktorý je dizajnérskym kúskom. Keď po ňom prejdete, uvidíte prečo. Zábava v Astane tiež nemá konca kraja. Moderný futbalový štadión, ľadová aréna Alau, ktorá so svojou technológiou umožňuje vytvorenie „rýchleho ľadu“, alebo obchodné a zábavné centrum Khan Shatyr, postavené do podoby stanu, čo ho tak činí najväčším na svete.

Najväčším národným parkom je Altyn Elmel, ktorý leží 250 km severovýchodne od Almaty. Svoj názov odvodzuje od mongolskej legendy a značí "zlaté sedlo". Keď na začiatku 13. storočia prechádzal tadiaľto s armádou Džingischán, uvidel počas západu slnka hory pokryté žltou trávou. Zadíval sa na horizont a zvolal "zlaté sedlo". Park tvorí skalný a púštny terén o rozlohe 4600 km² medzi riekou Ili a pohorím Aktau, ktoré vo svojom názve kazašskom nesie "ak", čo značí biely a "tau", čo značí hora". Aktau však žiari do okolia nielen v bielej, ale aj červenej či ružovej farbe. Na povrch sa tu dostali aj 400 miliónov rokov staré geologické formácie, čím vytvárajú scény ako z rozprávok. Východnú časť národného parku tvorí pohorie Katutau. Do tejto chaotickej ale úchvatnej podoby až do výšky 1720 m, ho vytvorili sopky.

Hlavnou atrakciou NP Altyn Emel sú pieskové duny, ktoré sú považované sa jeden zo 7 prírodných divov krajiny a sú nazývané i spievajúcimi dunami. Keď sa suchý piesok pohybuje, zrnká piesku sa o seba trú, čo vytvára neustály hlasný zvuk, podobný tichému spevu. Tento spievajúci zázrak je dlhý 1,5 km a vysoký 150 m. Zaujímavým javom je, že duna zostáva už celé veky na svojom mieste a vôbec sa nemení. Z juhozápadnej strany je hladká, zo severovýchodnej ju tvorí niekoľko hrebeňov s miernymi svahmi. V parku archeológovia objavili hroby staré viac ako dvetisíc rokov. Tvoria ich mohyly vysoké 20 metrov a preto pripomínajú anglický Stonehenge. Pohrebné komory, kde boli pochovaní vládcovia dynastie Skýtov, boli zhotovené z dreva, ktoré sem doviezli po rieke Ili neuveriteľných 250 km.

Národný park Charyn s nádherne vymodelovaným kaňonom pripomína tak trošku ten americký Grand Canyon. Milióny rokov silný tok rieky Charyn vytvoril kaňon dlhý 150 km, ktorý na miestach padá až do hĺbky 300 m. V samotnom kaňone leží Údolie hradov, Dračia a Čarodejnícka roklina. Stĺpy a skalné útvary vytvárajú impozantné až bizarné tvary. Tie má na svedomí silný vietor, ktorý priam sochársky tvaruje tunajšie skaly. Niektoré časti sa pred vami vynárajú ako pevnosti či hrady, ale bez vody. Rieka tečie až o čosi ďalej.

„Mliečne šampanské“ je označenie pre kazašský nápoj "kumis". Vyrába sa z kobylieho mlieka a verí sa, že je liekom na všetko. Kobyla sa dojí päťkrát denne a môže dať jeden a pol litra mlieka. Kazachovia ho dávajú aj dojčatám. Je potrebné toto mlieko dlho miešať a do rána sa nechá odležať. Potom sa pije mierne kyslé. Neustále dolievanie čerstvého mlieka do starého umožňuje tak piť tento nápoj celý deň. Treba ho však miešať, inak by začalo kvasiť. Nápoj sa podáva s chlebom a tvorí základnú stravu pastierov. Kazachovia žijúci na stepiach tiež pijú "shubat", čiže ťavie mlieko. Národným jedlom je "beshbarmak", ktorý miestni nazývajú "päť prstov", pretože pri jedle používajú všetky prsty. Základ tejto pochúťky tvoria veľké kusy baranieho alebo konského mäsa, veľké rezance z vývaru, cibuľa a petržlen.