TOP 10 zážitkov, ktoré ponúka len Kambodža

V prvom rade archeologický komplex, ten jeden chrám, čo poznáme z katalógov, je Angkor Wat. No pozor. Chrámov sú tu v Angkore desiatky. Angkor je ríša. Ak ste túžili vidieť pyramídy a sen ste si už splnili, neváhajte nad Kambodžou. Rovnako majestátne a rozum zastavujúce stavby tisíc rokov staré. Architektúra jednotlivých miest je mnohokrát úplne iná. Či sa už vyberiete na preslávený Angkor Wat, ktorý ako jedinú ľudskou rukou vybudovanú stavbu nájdete i na kambodžskej vlajke (je po ňom pomenované i pivo a vlastne takmer všetko, čo v krajine nájdete), alebo neuveriteľne fotogenický Bayon s 216  tvárami Budhu, resp niektorí tvrdia, že to mohol byť tunajší najväčší staviteľ zo všetkých angkorských panovníkov Jayavarman VII.,  pri každom máte minimálne hodinku čo robiť. Po stopách Angeliny Jolie alias Lary Croft (natáčal sa tu film Kolíska života podľa počítačovej hry) by ste sa vydali v chráme Ta Phrom, jednom z najúchvatnejších svedectiev sily prírody, ktorej stromy a ich korene si chrám doslova prevŕtavajú svojimi mohutnými koreňmi. Sediac pri chladenom miestnom pivku sedávame i pri chrámoch, ktoré sú mimo turistickej trasy, no zaručene sme tu sami. Tu sa najlepšie počúvajú príbehy vzniku hinduistického sveta a miestnych božstiev (králi ríše boli pôvodne hinduisti, neskôr sa priklonili k budhistickému učeniu). Angkor je miesto, kde dýchate a počujete históriu, viete tu sledovať neuveriteľne krásne prepracované chrámové reliéfy vyobrazujúce historické eposy o hrdosti, udatnosti i láske, ale i reálnu históriu miesta. Šum mníchmi vyslovených modlitieb vám ostane v pamäti na veľmi dlho.

Niežeby ktokoľvek chcel niečo takéto zažiť. Jedna z najväčších genocíd v dejinách ľudstva páchaná na svojich vlastných občanoch v nie tak dávnych rokoch 1975-1979. Takmer tretina obyvateľstva zahynula rukami vlastných ľudí v masových hroboch (pozrite si silný film s Jeremym Ironsom Killing Fields alebo staršiu československú koprodukciu s Milanom Kňažkom v hlavnej úlohe Deväť kruhov pekla). Pol Pot, vodca tzv. Červených Khmérov, doviedol Kambodžu o niekoľko storočí naspäť. Uzavretie hraníc, zavádzanie roku 0 agrárnym spôsobom života, neuveriteľný teror a masové vraždenie napríklad len z dôvodu nosenia okuliarov (prejav buržoáznej inteligencie), zrušenie pojmu rodina a deštrukcia takmer všetkého, čo krajina mala zapríčinilo, že v Kambodži akoby chýbali starší ľudia. O hrôzach režimu, ktorý skončil v roku 1979 (mnohí vtedajší politickí pohlavári však nikdy neboli za svoje skutky potrestaní), si mnohí myslia, že tu stále je, sa dozviete kúsok od hlavného mesta Phnom Penh na tzv. vražedných poliach alebo vo väznici S21 (Tuol Sleng), bývalej školy, z ktorej si Khméri urobili vyhladzovací tábor pre politických väzňov (hoci len v tínedžerskom veku). Mnohí ľudia pomreli na nedostatok zdravotnej starostlivosti, choroby a hlad aj po ukončení režimu, ktorého stúpenci operovali z džungle partizánskym spôsobom ešte mnoho rokov po genocíde.  Ako vnímavý turista si potom budete vážiť život omnoho viac.

Hlavné mesto Kambodže je ukážkou toho, ako vedľa seba dokáže kráčať neuveriteľná chudoba pol metra od luxusu a prepychu. Mesto, ktoré sa buduje jedna radosť a kde námestia a luxusné hotely rastú v ostatnom čase ako huby po daždi asi meter od slumov ponúka toho mnoho. Prekrásny kráľovský palác (vedeli ste, že kambodžský kráľ hovorí plynule po česky? – v Prahe študoval roky balet, neskôr v Severnej Kórei filmovú réžiu a jeho život by vydal na lepší scenár ako Hry o tróny), Striebornú pagodu, múzeum genocídy i plavby pri západe po rieke Mekong a Tonle. Možno to nie je najkrajšie mesto na svete, ale je tak silné a fascinujúce, že i keď si ho nezamilujete, nikdy nezabudnete.

Keď už sme pri tých riekach. Tonle Sap je prírodný fenomén. Druhé najväčšie jazero v JV Ázii, ktoré počas roka v období prílivových dažďov dokáže nadobudnúť takmer 10x viac zo svojho pôvodného objemu. Silnejší Mekong v bode stretnutia s odtiaľto odtekajúcou riekou Tonle v Phnom Penhe rieku Tonle zatlačí v protiprúde jej toku a jazero Tonle Sap tak naplní. Jazero je pre tunajších ľudí tak dôležité – okrem toho, že je to prirodzený ekosystém a zásobáreň vody, je tu obrovské množstvo rýb. Najrozšírenejšia ryba – riel - dokonca dala pomenovanie tunajšej mene. Okrem toho na jazere navštevujeme tunajšie plávajúce dediny, v období po lete (nadchádzajúca jeseň) sa zvykneme plaviť pomedzi fascinujúce mangrovníkové lesy. Nezabudnuteľný pohľad z loďky na toto vnútrozemské more pri západe slnka je krásna bodka za dňom na jazere.

Pri vode ešte ostaneme. Kambodža na juhu – nie vo svojom najväčšom prístave Sihanoukville (pomenovanom po otcovi súčasného kráľa), ale pod ním, na ostrovoch Koh Rong a Koh Rong Samloem ponúka dostupnejšie Maledivy. Neuveriteľne krásne blankytné more s v noci fosforeskujúcim planktónom, až 9 km dlhými plážami s bielym pieskom a možnosťami treku po miestnej džungli vás presvedčí o tom, že TOTO je krajina, kde sa viete nielen slniť, ale i poznávať. To, čo boli ostatné okolité krajiny 15 rokov.

Čoho? Čaju, kávy, korenia. SV krajiny a tamojšie provincie Mondulkiri a Ratanakiri sú známe nielen pre kolóniu divoko žijúcich ázijských slonov, či množstvu munície napúšťanej Američanmi počas bombardovania Ho Chi Minhovej cesty na pohraničnom území susedného Vietnamu. Miestna klíma, daždivé podnebie a nadmorská výška je ideálnym miestom na pestovanie jemnučkého čaju, čokoládovo voňajúcej kambodžskej kávy a množstvu korenín. Čierne korenie zas nájdete na juhu v okolí mestečiek Kampot a Kep, odkiaľ je vraj jedno z najlepších korení v Ázii. Tu nájdete i neuveriteľne fotogenické soľné políčka, na ktorých pracujú miestni. Systémom vysúšania morskej vody tu produkujú kryštalickú jedlú soľ.

Kambodžská kuchyňa je menej pikantná ako indická, menej polievková ako vietnamská a menej aromatická ako thajská. Kambodžská zmes korenín však tunajšiemu jedlu dodáva nenapodobiteľnú chuť a jedlá ako lok lak (hovädzie, ktoré si poľahky pripravíte i doma) alebo amok (ako typické jedlo tunajšej kuchyne – či už z kuracieho, rybieho, krokodílieho mäsa) si zamilujete. Krokodílie mäso, čítate správne. Krokodíly sa tu vo veľkom chovajú najmä pre svoju kožu – kabelky, opasky a iné výrobky kúpite kdekoľvek v meste, najmä turistickom Siem Reape – východiskovom bode na poznávanie krásneho Angkoru. Tu môžete ochutnať i krokodílí burger či pizzu.

Pri pohľade do očí najmä tým starším ľuďom vám mnohokrát zomkne srdce. V ich tmavých očiach možno čítať utrpenie a strach, ktorým si prešli pár desiatok rokov dozadu. Napriek tomu sú títo ľudia otvorení a čistí – vo význame nepokazení. Vnímaví a usmievaví Khméri, ktorí majú život vpísaný nielen vo vráskach, no i tých tmavých očiach, sú navyše nadmieru talentovaní. Obrazy, strieborné výrobky, výrobky z dreva a mnohé hudobné nástroje, to je len malá časť toho, čo títo krehkí, no napriek tomu húževnatí ľudia dokážu a radi to ponúknu ďalej. Dajte im šancu.

V minulosti patrila Kambodža do Francúzskej Indočíny. Dnes sa tu francúzsky už dávno nehovorí, poľahky sa ale dorozumiete po anglicky (hoci oficiálnym jazykom je khmérčina). Vplyv a čaro francúzskej koloniálnej architektúry však nájdete práve v týchto dvoch južanských prímorským mestečkách. Prechádzky na bicykli po týchto turistami ešte neobjavených uličkách si vychutnáte najmä večer.

„Je to bezpečné? Veď ešte nedávno sa tam navzájom zabíjali. Tam by sme nešli.“ Je rok 2019 a čuduj sa svete, mnoho ľudí má i dnes o Kambodži podobnú mienku. Nie, nezabijú vás tam. Ani nezjedia, a ani neoklamú.