TOP 10 zážitkov, ktoré si odnesiete len z Kirgizska

Hory, to je to, čo v Kirgizsku uvidíte na mnohých miestach. Prakticky takmer všade a všetko - hory, kaňony i púšte. Keď budete prechádzať okolo jazier, čakajú vás prekrásne pohľady na zasnežené kopce okolitých pohorí, ktoré tvoria prirodzenú hranicu s Kazachstanom, no i susednou Čínou. Oblasť jazera Song Kuul, čo je rozprávka sama o sebe, skrýva prekrásne kaňony s miestnymi nomádmi kočujúcimi za pastvinami a na zimu vracajúcimi sa do nížin. Hranice s Čínou a hory Tian Shan, to je výzva pre každého horolezca – najvyšší bod má 7439 m. Údolie Altyn Arashan v rokline pod Tianshanskými kopcami je rozprávka naživo, Ala Archa kúsok od hlavného mesta Biškeku je zas národný park známy svojou čistou vodou a ideálnym východiskom na kratšiu pešiu turistiku.

Prísť do Kirgizska a nestráviť aspoň jednu noc v autentickom jurtovom kempe? Akoby ste v krajine ani neboli. Azda nie je lepšieho miesta, kde sa rozložiť v tomto prastarom príbytku nomádov, ktorého symbol sa nachádza napr. i na kirgizskej vlajke. Jurty nájdete v Kirgizsku na mnohých miestach (vyrábajú sa tu i pre susedný Kazachstan), no málokde nájdete krajšie prostredie, ako pri jazere Son Kul. V preklade značí "Posledné jazero", ktoré je inak druhé najväčšie v krajine s nadmorskou výškou 3016 metrov nad morom. Prechádzka na koňoch touto čarovnou a malebnou prírodou bez nulového svetelného či iného smogu, je jedným z top zážitkov z Kirgizska.

Nemrznúce jazero Issyk Kul je skutočnou perlou krajiny. Prekladá sa ako "Teplé jazero", nikdy totiž nezamŕza. Jeho hĺbka činí 668 metrov.  Jedná sa tak o piate najhlbšie na svete. Dokonale čistá a priezračná voda v nadmorskej výške 1600 metrov nad morom, podľa rôznych prameňov (a vraj i objavov) má neďaleko svojich brehov ukrývať prastaré mestá. V pobrežnej dedinke Svetly Mys má dokonca odpočívať Sv. Matej a na brehoch jazera je pochovaný i objaviteľ a geograf Przewalski (známy aj pre „Przewalskeho“ kone - v Mongolsku boli vo voľnej prírode vyhubené a do prírody sa vrátili vďaka zoologickým záhradám a súkromným zbierkam). V 14. storočí tu vraj začal čierny mor, ktorý vyhubil obrovskú časť populácie nielen vtedajšej Európy, ale i Ázie. Dnes je to tu úplná rozprávka.

A pri rozprávkach ostaneme, lebo práve tento kaňon ňou naozaj je. Zmenšenina Grand kaňonu v Arizone je akousi kirgizskou odpoveďou na svojho väčšieho a známejšieho amerického bratranca. Do červena sfarbené pieskovcové a vápencové skaliská, vyhliadky na okolie a panoramatické pohľady na jazero Issyk Kul, množstvo miest, kde sa viete na chvíľku stratiť z dohľadu ostatným a vychutnať si rozprávkovo červené dúhové kopce. A možno aj zo zasneženého jazera Son Kul sa viete v priebehu dňa ocitnúť v tejto červenej skalnatej púšti. Za jeden jediný deň tak môžete zažiť štyri ročné obdobia.

Tradícia orlích lovcov je stará stovky, ak nie tisícky rokov. Mieste rodiny chovajú najmä orlice, z ktorých sa, de facto, stáva člen rodiny. Člen rodiny zabezpečujúci príjem - lovom divokých horských mačiek, líšok, vlkov i zajacov sa z orlice stáva nenahraditeľný spoločník. Láska a vzájomná úcta človeka a orla, ktorá medzi nimi panuje už pri letmom pohľade, dáva nahliadnuť do starých a ojedinelých tradícii tohto národa. V Kirgizsku je 34 druhov dravcov, ktorých vedia ľudia domestifikovať a loviť s nimi. Samotný výcvik zaberie 3-4 roky a z orlice sa stáva člen rodiny. Lovec sa volá "berkchut" a práve orol zlatý je aj symbolom krajiny. V histórii a tradíciách má nezameniteľné miesto tak, ako jurta. V krajine sa viete zúčastniť i národných hier orlích lovcov.

Tradície nie sú len o orloch, ale nimi je pretkané celé Kirgizsko. História, návyky a činy miestnych sú dôsledkom tisícročných miešaní jednotlivých etník na tak malom území. V krajine sa vyznáva najmä islam, ktorý je však tak ovplyvnený nomádskou kultúrou a šamanizmom, až sa občas čudujete, či to stále islam je. Tunajšia gastronómia je nenapodobiteľná a mieša rôzne kuchyne. Špecifické chute vytvorili xingjianskí čínski utečenci Ujguri a Dungani, ktorí sem okrem iného priniesli aj architektúru čínskych budhistických kláštorov aplikovanú na islam. Nelegálne únosy neviest, pohrebné rituály, akási obroda nomádskeho spôsobu života, rozorvanosť po páde Sovietskeho zväzu, schizofrénia medzi tradičným nomádskym spôsobom života počnúc pastierstvom po stavby júrt či túžbou žiť modernejším životom, cestovať a chodiť do škôl. Zvyšky kolchozov, kolektívnych fariem z čias Rusov, sú akousi reminiscenciou na časy uplynulé, tak ako socha súdruha Lenina otočená v hlavnom meste Biškeku smerom na kampus americkej univerzity. Kirgizsko nie je o UNESCO stavbách, hoci i tie tu nájdeme, ako čarovná veža Burana stojaca na ceste do Biškeku od jazier. 

Suveníry ako napríklad náušnice, šperky, doplnky z ovčej plsti farbené prírodnými farbivami či vlnené svetre odrážajú dômyselnú ručnú prácu. Je známe, že Kirgizi si radi vypijú, hlavne koňak, čo je tiež dobrý suvenír. Ikonický mužský biely, čiernym vyšívaný vyvýšený klobúk "kalpak" zatieni v horúčave, zahreje v zime, drží i pri cvale na koni. A podľa tradícií sa tento klobúk podobne ako chlieb, nikdy nesmie pokladať na zem. Najpraktickejší a najtradičnejší suvenír však bude bezpochyby "shyrdak". Výroba tohto kirgizského koberca z ovčej plsti je zapísaná na zozname UNESCO. Vyrába sa mlátením, dupaním, farbením, prešívaním, premývaním, zošívaním a pri speve. Treba na to silu, zručnosť a znalosť miestnej symboliky a kultúry.

Gastronómia je dôležitou súčasťou každej kultúry. Kirgizská je ovplyvnená nielen ruskou pre tradičné polievky, ale i čínskou, ktorá spočíva na zeleninovej báze etnika Dunganov. V tomto prípade máte hotový raj na stole. Ak ste boli v Uzbekistane alebo v iných krajinách Strednej Ázie, možno vám budú povedomé viaceré jedlá. Hranice krajín neboli do 20. storočia reálne určené a jedlo, vône i chute sa tak navzájom stierajú. Korenie nepozná hranice a Kirgizsko je toho vynikajúcim dôkazom. Jedno je isté, každý si tu príde na svoje!

Z často zasneženého jazera Son Kul sa viete v priebehu dňa ocitnúť v červenej skalnatej púšti Rozprávkového kaňona a za jediný deň tak zažiť naozaj 4 ročné obdobia. Kedy teda vycestovať do Kirgizska? Medzi ideálne mesiace na treking a návštevu miest patria máj - september (sever a stred krajiny) a marec - október (juh a východ krajiny). Ak si chcete vychutnať noc v tradičnej jurte s výhľadmi na Pamír ideálnym obdobím je máj - začiatok septembra. Pretože pred a po týchto mesiacoch nomádi odchádzajú do miest. Obdobím, kedy sú mnohé horské priechody nepriechodné a mestá ponuré sú mesiace november až február.

V mnohých krajinách, kam turizmus dorazil už dávnejšie, už akosi počítame s pascami na turistov. Kirgizsko to ešte nepostihlo. Ľudia tak zvedaví, úprimní a čistí sa radi dozvedajú o našich tradíciách, o podobnostiach s nimi a pohľadoch na ich kultúru. Všadeprítomná ponúknutá pomoc bez očakávania odmeny je v dnešnej dobe už viac ako prekvapivá. Tu sa s tým však všade stretnete. Kirgizsko je mladá a krehká krajina. Istoty, ktoré mali obyvatelia počas Sovietov sú razom preč. To, čo im bolo kedysi odopierané, avšak najmä ich nomádska kultúra, sa po desaťročiach pomaly, no veľmi krehko vracia.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.