TOP 10 zážitkov z Gruzínska

O krajine sa hovorí ako o jednej z kolísok civilizácie. Tbilisi založil kráľ Vachtang Gorgasali asi v 5. storočí nášho letopočtu, hoci okolie mesta bolo osídlené slušných 6000 rokov dozadu. Dnešné Tbilisi je mixom starovekých pamiatok, čarovných kostolov, úzkych uličiek s magickými balkónmi, módnymi barmi a kaviarničkami, pekárňami a terasami, obchodíkmi a po uliciach hrajúcimi a spievajúcimi pouličnými umelcami. Je to mesto, v ktorom sa dokážete len tak potulovať, prejsť si za jeden deň nejedno z múzeí, navštíviť starý bazár, objaviť jednu z mnohých vinární s koštovkami gruzínskych vín, vyviezť sa lanovkou na Peržanmi založenú pevnosť Narikala zo 4.storočia a odtiaľ cez miestnu botanickú záhradu prejsť starými uličkami okolo horúcich prameňov – ktoré dali mestu názov „tbili“ znamená v gruzínčine „teplý“ a oddýchnuť si v jednom z viacerých hammamov, kúpeľov.

Po rieke Mtkvari, ktorá preteká mestom, by ste sa mohli plaviť a obdivovať novú architektúru, ktorá sa začala budovať počas vlády bývalého prezidenta Saakashviliho – pre niekoho je práve kontrast medzi starým a kvázi futuristickým dôvod, prečo je Tbilisi unikát. Mesto je krásne a bezpečné, do miestnej mešity sa chodievajú modliť sunniti i šíti, nájdeme tu staré arménske kostolíky, ale najmä gruzínske kostolíky, ktoré na vás čakajú na každom kroku.

Odhliadnuc od toho, či ste veriaci, alebo nie, kostolom sa nevyhnete a v konečnom dôsledku by ste ani nechceli. Väčšina pamiatok, ktoré v krajine sú, sú náboženského alebo obranného charakteru. Pevnosti nad mestami a fortifikácie starých mestečiek vtesnaných medzi vrcholky hôr sú čarovné rovnako ako kostolíky na prekrásne vybraných miestach. Bez návštevy aspoň zopár kostolov nebudete veľmi schopní pochopiť nielen legendy a príbehy, ale najmä tradície, mentalitu a všadeprítomné výjavy na maľbách a stenách, ktoré tu uvidíte.

Najdôležitejšia katedrála v krajine v mestečku Mtskheta, Sveticchoveli z 11. storočia je miesto, kde mala byť pochovaná svätá Sidónia s Ježišovým rúchom v náručí. Podľa legendy jej ho priviezol z Jeruzalema jej brat Eliáš, no po tom, ako jej ho dal, v silnom zápale viery odpadla a zahynula. Nad mestom zas nájdeme kostol Džvari, kde v 4. storočí Svätá Nino, patrónka Gruzínska a rodáčka z tureckej Kapadokie, umiestnila kríž. Práve toto miesto sa pokladá za základ šírenia kresťanstva v krajine. Tu sa mali diať zázraky a vďaka vyliečeniu svojej sleposti a chorôb jeho manželky Nany, prijal vtedajší kráľ Mirian kresťanstvo za oficiálne náboženstvo a z Gruzínska sa tak stalo po Arménsku druhé najstaršie kresťanské kráľovstvo.

Kláštor Davida Garedži v polopúštnej stepnej oblasti na samej hranici s Azerbajdžanom je jedným s najdôležitejších v krajine. Odhliadnuc od vierovyznania, ide o neskutočnú náboženskú, ale i historickú pamiatku. Dokopy zhruba 15 kláštorov tvoriacich komplex v tejto mesačnej krajine tu založili asketickí sýrski otcovia, darilo sa tu známej škole fresiek a prepisovali sa tu rukopisy. Jednotlivé kaplnky a kostoly v jaskyniach na skalnatom úbočí, fascinujúce fresky z 10. storočia a história dýchajúca z miesta, kde mnísi stále žijú, si zapamätáte nadlho.

Víno sa tu vraj začalo produkovať už pred 8000 rokmi a do dnešného dňa sa vyrába tradičnou metódou, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO. Do veľkých nádob, čo pripomínajú amfory – tu sa však volajú kvevri, sa naloží nevyžmýkané hrozno, takže obsahuje šupky, semienka, ale mnohokrát i stopky. Víno je nefiltrované a prírodné, pričom desaťtisíce rodín robia doma víno touto metódou. Počas Sovietskeho zväzu dávali Gruzíncom Rusi objednávky na tuhšie vína. Od získania nezávislosti v roku 1991 sa opäť preferuje výroba vína tradičným spôsobom. Kachetia, región na východe krajiny, známy svojimi úrodnými miestami, je vinársky raj. Z 2000 druhov vínnej révy, ktoré poznáme, je cez 500 gruzínskych. V Krajine by sme našli 12 podnebných pásiem, a v Kakheti sa vyrába viac než polovica v gruzínsku vyprodukovaných vín. Tsinandali alebo Chvančkara chutia asi každému. 

Akokoľvek zvláštne to znie. Josip Vissarionovič Džugašvili sa narodil v Gruzínsku, mestečku Gori. Samotné mesto okrem fortifikovanej pevnosti týčiacej a Stalinovho múzea mnoho neponúka. Ale pozor. To múzeum. Ak máte radi popieranie reality a chcete byť svedkom neustáleho budovania a živenia kultu osobnosti človeka, ktorý sa radí medzi 3 najväčších vrahov v dejinách, ste na správnom mieste. Mnohí miestni sa modlia k Stalinovi, i jeho potomkom. Mnohí tu stáli niekoľkokrát na námestí, keď boli snahy o odstránenie Stalinovej sochy, ktorú sa podarilo odstrániť až v roku 2010 v noci, a to za asistencie polície.

Múzeum stojace na mieste jeho rodného domu ponúka náhľad na Stalinovo detstvo, na dary, ktoré dostal od ostatných krajín, na jeho literárnu tvorbu a faktografické okienka zabúdajúce na gulagy, hladomor, i tajnú políciu. Miestni na Stalina väčšinou nedajú dopustiť a keď spomeniete to zlé, čo sa počas jeho vlády dialo, tak buď sa to nedialo, alebo Josip o tom jednoducho nevedel. Vedľa múzea je železničný vagón, v ktorom, keďže na rozdiel od nás nerád lietal lietadlom, cestoval i na konferencie v Jalte a Teheráne. Máte tu možnosti nakúpiť všetky suveníry od výmyslu sveta, prevažne však so Stalinovou podobou. Možno to nie je obdiv, ale skôr hrdosť na miestneho chlapca, ktorý to dotiahol na čelo najväčšej mocnosti svojej doby. Každopádne, je to miesto a mesto tak kontroverzné, ako bol Stalin sám.

Batumi, hlavné turistické stredisko, je moderné mesto s luxusne vyzerajúcou promenádou. Krásne útesy neďaleko a čarovné západy slnka nad morskou hladinou, pohár kvalitného gruzínskeho vína  a pochúťky z mora sú ideálna predstava letnej dovolenky azda každého. Možnosť navštíviť neďaleké pamiatky a vydať sa na kratšie, i dlhšie treky neďaleko, príslovečná pohostinnosť miestnych a príbehy starovekej Kolchidy, ako sa tento región kedysi nazýval, ešte umocní váš náhaľad na toto mesto. Údajne sa práve sem grécky hrdina Jáson na lodi Argo doplavil so svojou družinou a našiel tu bájne zlaté rúno. Áno, zlaté rúno, je z Gruzínska. V miestnych horách sa ovčia kožušina využívala na získavanie zlata v miestnych riekach.

V Batumi sa nachádzajú pohyblivé sochy "Ali a Nino", ktoré sú vraj podľa miestnych oslavou skutočnej lásky bez hraníc a predsudkov. Majú 7 metrov výšku a vyrobené sú z ocele. Pomaly sa ku sebe posúvajú a vytvárajú na chvíľu jeden celistvý kus. Tento proces sa opakuje každých 10 minút. Román Ali a Nino, o ktorom sa predpokladá, že ho napísal Kurban Said, inšpiroval sochárku Tamaru Kvesitadzeovú k vytvoreniu tohto umeleckého diela. Kniha bola prvýkrát vydaná v roku 1937 v Rakúsku v nemeckom jazyku a odvtedy bola preložená do ďalších 32 jazykov. Kniha rozpráva príbeh lásky medzi Alim Shervanshirom, moslimským azerbajdžanským chlapcom, a Nino Kipiani, kresťanským gruzínskym dievčaťom. Román reflektuje obdobie prvej svetovej vojny na Kaukaze.

Fascinujúce jaskynné mestá. Uplistsikhe neďaleko Stalinovho rodiska Gori vzniklo už v 6. st. pred našim letopočtom. Jedno z hlavných politických a náboženských centier predkresťanskej doby zasvätené najmä bohyni slnka je neskutočnou reminiscenciou kultúrneho centra, ktoré malo v časoch svojej najväčšej slávy až 20 tisíc obyvateľov. Ležiac na karavánnej ceste z Ázie do Európy obsahovalo divadlo, tunely, kostoly, lekárne.  Vardzia, neuveriteľná pamiatka, opäť mesto v skalách, umiestnená v dramatickej scenérii krajiny, je kultúrnym symbolom a spomienkou na zlaté časy krajiny, v ktorej vládla preslávená a všetkými milovaná kráľovná Tamar. Posvätné miesto kedysi obývané 2000 mníchmi malo vyše 400 miestností, 13 kostolov, 25 vínnych pivníc. 

Gruzínska vojenská cesta vedúca až do Vladikavkazu, miesto, kade sa Rusi dostávali do Gruzínska, vedie až ku Kazbegu, prekrásnemu vrchu o výške 5049 m na hranici s Ruskom. Cestou z Tbilisi míňame Ananuri, prekrásnu gruzínsku pevnosť neďaleko vodnej nádrže, prechádzame prekrásnymi serpentínami, malými dedinkami na úpätí hôr až cez  Gudauri, vychytenou destináciou pre lyžiarov ! Spod Kazbegu sa vieme vydať na niekoľko túr do okolia, do hôr, ale i na kostol sv. trojice – Gergeti Triniti. Neuveriteľné pohľady na Kaukaz, čarovný kostolík vpredu a prekrásne pasienky pokryté lúčnymi kvetmi. Nepremeškajte!

Neuveriteľne magické kaukazské kopce, úprimní ľudia a krajina, do ktorej sa turizmus dostáva len pomaly. Ak máte radi vychádzky prírodou, neobjavené trasy, dramatické priesmyky, "koškebi"- kamenné obranné a obytné veže, "chatebi" - niekdajšie animistické náboženstvá v Tušetii pripomínajúce kamenné svätyne, ozdobené rohmi obetovaných kôz a oviec, ku ktorým sa ženy nesmú priblížiť. Zajazdiť si na koni, zatrekovať si po panenskej prírode kaukazských hôr v Tušeti, zažiť tajomnú a starobylú oblasť historickej Svanetie, malebné dedinky a snehom pokryté vrcholky hôr, vysokohorské lúky a kultúru ešte donedávna ovplyvňovanú krvnou pomstou. Ušguli je skupina 4 dediniek vo Svenétii je dokonca zapísaná na UNESCO zozname.

Hríby z lesov, kuracie mäso, mix byliniek, kde veľkú úlohu zohráva koriander, neskutočné množstvá syrov, vlašské orechy, omáčky, fantastické plnené taštičky chinkali, chačapuri – kysnutá chlebová placka so syrom a vajíčkom, to je len pár ikonických jedál a ingrediencii. V Gruzínsku sa nie naje, ale prežerie každý. Ak nie, určite to nebude vinou miestnych

Dôvodov, prečo navštíviť a najmä zažiť však nachádzam omnoho viac. Kto nezažil, nepochopí. Miesto, kde predkovia a korene rodín hrajú veľkú úlohu, miesto, kde kultúra a história je tak bohatá a tradičná, je čisté. Nielen prírodou, ľuďmi, ale i postojom k nám, prichádzajúcim turistom. Objavte a zažite ho.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.