TOP 8 zážitkov, ktoré ponúka Azerbajdžan

Dostupná a neďaleká exotika je dokonalou alternatívou vzdialenejším destináciám. Krajina s pamiatkami ešte z doby bronzovej, neskôr ležiaca na preslávenej Hodvábnej ceste, kde sa vystriedala väčšina svetových náboženstiev, krajina roky rokúce ovplyvňovaná Sovietskym zväzom a komunizmom, je mixom toľkých kultúr, jazykov, štýlov, architektúry, náboženstiev, vôní a chutí! Cestujúc Azerbajdžanom, pre nás zväčša neznámou krajinou, si uvedomíte jeho rôznorodosť a šarm, zistíte, že akékoľvek predsudky a obavy z neho boli úplne zbytočné. Konflikt o Náhorný Karabach s Arménskom je stále živí, vás ako cestovateľov sa však nedotkne. Prečo by ste teda mali zaradiť Azerbajdžan na váš bucket list – okrem toho, že tu nestretávate ostatných turistov?

Azerbajdžan má obrovské zásoby ropy z Kaspického mora, ropa prináša peniaze. Hlavné mesto krajiny je akýmsi dieťaťom čarovného perzského mestečka, moderného Dubaja, šmrncnuté sovietskou výstavbou a všadeprítomnými orientálnymi kobercami. Islamská krajina, kde hlavné mesto pripomína moderné metropoly Perzského zálivu a správanie, otvorenosť a výzor miestnych zas mladých Európanov.  Rozdelíme ho na staré a nové.

• Staré Baku – časť mesta obkolesená vysokými hradbami, ktorá sa dostala na zoznam UNESCO. Prekrásne kamenné domy, kaviarničky, karavansaraje, predajne ikonických azerbajdžanských kobercov a reštaurácie, kde viete stráviť množstvo času popíjaním miestneho azerbajdžanského čaju nasávajúc atmosféru tohto unikátneho miesta. Všetko sa to deje okolo akéhosi symbolu mesta – Panenskej veže. Podľa miestnej legendy si dievčinu chcel vziať za ženu vlastný otec. Ona si dala postaviť túto vežu, vyššiu, než ostatné budovy v meste, a keď usúdila, že vež je dostatočne vysoká, skočila z jej vrcholu, aby sa vyhla nedobrovoľnému sobášu. Prechádzkami mestom nevynechajte Palác Širvanšáhov, pieskovcový palácový komplex z 15. storočia a námestie fontán, chvíľu venujte i múzeu miniatúrnych kníh.
• Nové Baku – Baku vás prekvapí novými a modernými budovami – zájdite do fantastického múzea kobercov – v tvare zmotaného koberca! Po pobreží Kaspického mora sa promenádou dostanete až ku Kryštálovej hale – miestu diania Eurovízie v r. 2012. Krásne nasvietená je po zotmení. Kultúrne centrum Hejdara Alijeva – bývalý prezident, ktorého tu považujú za otca národa – je úchvatná stavba britsko-iránskej architektky Zahy Hadid. Ikonické a nezameniteľné Plamenné veže – kontrast k starobylému mestu ležiacemu pod nimi, uvidíte asi odvšadiaľ v meste. Symbol krajiny – oheň – je najviac zreteľný za tmy – na mrakodrapoch z modrého skla sa striedajú motívy ohňa, národnej vlajky a tečúcej vody.

Azerbajdžan je síce moslimská krajina – hlavným náboženstvom je tu šiítsky islam, kedysi tu však prevládalo náboženstvo vyznávačov ohňa – zoroastrizmus. Navštívte polostrov Abseron a jeho ohňový chrám Suraxani.  Zakladateľom zoroastrizmu je prorok Zarathuštra – toho spomína vo svojom diele i filozof Nietsche. Filologický rozbor najstarších posvätných textov ukazuje, že jeho počiatky siahajú až do druhého tisícročia pred Kr., prípadne ešte ďalej. To činí zo zoroastrizmu najstaršie monoteistické náboženstvo. V strede komplexu nájdeme večne plajúci oheň, okolo neho jednoduché kamenné kobky, kde bývali veriaci.

V dedine Qala neďaleko nájdete archeologické a národopisné múzeum pod holým nebom, v ktorom sa prenesiete do minulosti a vyskúšate i tradičné jedlo.

Už Marco Polo spomínal večné abseronské plamene šľahajúce zo zeme. Zájdite na Yanar Dag – Horiacu horu, kde zo skalnatých štrbín šľahá plameň už takmer 70 rokov – mal ho kedysi zapáliť pastier, keď tu odhodil cigaretu. Vravím, krajina ohňa!

Ďalšia pamiatka na zozname UNESCO, petroglyfy – figurálne skalné rytiny 12 tisíc rokov staré, znázorňujúce najmä lovcov, zvieratá, šamanov, lovecké techniky, ale i plávajúci rákosový čln. Petroglyfy sú jasne viditeľné, je tu vždy takmer prázdno a prechádzkami po rezervácii máte pocit, že ste v nejakom dobrodružnom filme. Tajomná krajina a skalnatý terén s útesmi týčiacimi sa nad roklinami, na ktoré mali kedysi lovci nadháňať svoju korisť, je ako z filmu.

Neďaleko od Gobustanu nájdete kopec Dasgil. Akoby ílovitou, púštnou krajinou sa dostanete na plochu posiatu malými bahennými sopkami – Azerbajdžan ponúka 40% z celosvetového počtu bahenných sopiek. Vitajte na ceste do praveku, kde na akoby mŕtvej ploche jediný život predstavuje bublajúce ťažké, šedé, studené, avšak vraj liečivé bahno. Navôkol je to síce pustatina, čo pocit praveku alebo akéhosi scifi momentu len umocňuje.

Historické mestečko zaklieštené v prekrásnych azerbajdžanských horách je asi najkrajším v krajine. Naučte sa, ako sa vyrába sebeke, prekrásne vytrážne sklo a zložité drevené rámčeky pospájané bez akéhokoľvek kovu. Xan Sarajy z 18. storočia je bývalý chánov palác, magické miesto a podľa mnohých jedna z najkrajších architektonických stavieb celého Kaukazu. Zasadený v ružovej záhrade so 500-ročnými platanmi sa môže fotiť len zvonku. Neskutočne magický interiér – najmä teda vytrážne sklo odrážajúce lúče slnka fantasticky sfarbené svetlo si tak musíte pozrieť na vlastné oči.

Sheki však nie je len o paláci. Centrum mesta a historický karavansaray, kde sa dá ubytovať, impozantné arkády a história dýchajúca zo stien historickej budovy, kde sa kedysi stretávali karavány celého Orientu. Okrem toho mám pocit, že je to miesto s najväčšou koncentráciou ľudí so zlatými zubmi v krajine – nimi sa vo všeobecnosti nahradzujú tie vypadané, ale v Sheki si ich asi naschvál vybíjali.

Je jedno, či ste fanúšikmi kostolov. Kostolík v dedinke Kiš v prekrásnom prostredí vás nadchne. Nezabudnite sa zastaviť na čaj na vedľajšej terase – nebuďte prekvapení, keď k nemu dostanete kocky cukru, či džem – to sa dáva pod jazyk a z čaju z typického poháriku „armudu“ sa pomaly usrkáva. Kostolík je najlepším miestom, kde sa zoznámite s tajomnou Kaukazskou Albániou – kresťanskou zemou, ktorá kedysi zaberala väčšinu územia dnešného Azerbajdžanu. Kosti, ktoré tu nájdete, sú vraj ešte z doby bronzovej.

Neďaleko hraníc s ruským Dagenstanom nájdete jedno z najčarovnejších miest Kaukazu vôbec – vraj najvyššie položená európska dedina – nad 2200 metrov nad morom. Prekrásne masívy kaňonov Quby posiate pasúcimi sa ovcami, atmosférické horské dedinky, kde pred 50 rokmi nebolo o elektrine ani slychu, kde sa cesty spevňovali len nedávno a kde si miestni vytvorili nielen svojské tradície, ale dnes už vymierajúci, no unikátny jazyk. Krajina, o ktorej sa píše v mnohých reportážnych cestopisoch, je popretkávaná kmeňovými príbehmi a príbehmi predkov, ktoré sú tu tak dôležité. Okrem Múzea Xinaliqu, ktoré tvorí jedna miestnosť, pamiatky tu nehľadajte, nájdete omnoho viac. Dušu. Dušu miest s 360 stupňovými pohľadmi na kaukazské vrcholy, stupňovité terasy s dobytkom a miestnych na konských chrbtoch. Okolie Quby je miesto pre skutočných, vnímavých cestovateľov. Miesto, kam sa svet, tak predošlý sovietsky, ako i ten po osamostatnení v 1991, dostával a prenikal len pomaly. To sa dosť možno s pribúdajúcim záujmom o bezpečný Azerbajdžan zmení, tak sa poponáhľajte.

Sú krajiny, v ktorých vám ani zbehlý sprievodca nevie odporučiť, čo si odtiaľ priniesť, ak neholdujete lapačom prachu. V Ázii vždy zafunguje čaj. Čaje pestujú i v Azerbajdžane, na juhu nájdete plantáže a na miestnych bazároch – trhoch – ich nájdete za smiešne ceny. Ochutené všadeprítomným granátovým jabĺčkom – z toho sa tu vyrába i víno, či šafránom. Ikonické azerbajdžanské koberce na vás kričia odvšadiaľ. Koberce sú národnou pýchou – už sme si spomínali novootvorené múzeum kobercov. Koberce, to je kultúra, história, zvyky a tradície vtkané do pár metrov štvorcových. Nájdete tu i prekrásnu keramiku, porozhliadnite sa po bazároch a antikvariátoch. Nezabudnite navštíviť miestny bazár – s ovocím, zeleninou a cukrovinkami – majú väčšinou samostatné oddelenie. Ak sa nechystáte na turistiku po Veľkom Kaukaze, nechoďte sem veľmi nabalení. Budete sklamaní, keď nebudete mať miesto na všetky tie – teraz pozor – praktické suveníry.

„Z lacného mäsa dobrú polievku neurobíš.“ Azerbajdžanské príslovie. Nuž, jedlo je dôležitým prvkom každého dobrého výletu. Azerbajdžanská kuchyňa je zmesou mäsa a zeleniny. Kebab, jahňacina a hovädzie mäso takmer vždy prichádzajú na stôl s čerstvou zeleninou, syrmi a chlebom. Ten je tu posvätný a nevyhadzuje sa – mnohokrát vidíte z okien v taškách visieť ten starý. Vyskúšajte zeleninovú dolmu, kuracie levengi, či miestne rebierka. Ak máte radi mäso, vyskúšajte „piti“ – kocka jahňacieho tuku plávajúca vo vývare. Natrhajte chlieb, zalejte vývarom, pridajte korenie, ktoré dostanete na stôl. Polievka je hotová, to je chod číslo 1. Chod číslo 2 – pevnú zložku piti roztlačte vidličkou a zjedzte. Je to ten loj. Akokoľvek to znie, ľuďom to chutí. A zas, slovenská zabíjačka tiež neznie vábne.

Navštíviť sa tu dá toho omnoho viac – pobrežie Kaspického mora, novovznikajúce lyžiarske strediská, čajové plantáže. Azerbajdžan ponúka prekrásne trasy pre pohodovú, no i náročnú vysokohorskú turistiku. Ponúka mix kultúr, bezpečie, úprimných a zvedavých ľudí neskazených turistickým priemyslom. Pred návštevou odporúčam prečítať si knihu Prípitok predkom alebo Planétu Kaukaz. Venujú sa všetkým trom juhokaukazským krajinám – Gruzínsku, Arménsku, i Azerbajdžanu. Príbehy ľudí a rodín v nich vám otvoria oči i srdcia a po prílete na letisko Heydara Alijeva v Baku sa tu budete cítiť, akoby ste tu už párkrát boli. Pretože už len úsmev šoféra, alebo ochota kohokoľvek, čo tu stretnete, vám zabezpečí príjemný pocit, že dať Azerbajdžanu šancu nebola chyba.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.