Transsibírska magistrála - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

Všetko o mieste, ktoré vo vás zanechá zážitky na celý život prezradí náš najlepší sprievodca Marcel Šmátrala.

O Transibírskej magistrále rozprávajú:

• Marcel Šmátrala, sprievodca CK SATUR
• Michal Tlelka, cestovateľ

Gregorová: Páni Transsibírska magistrála patrí k najzaujímavejším železniciam na svete, je snom mnohých cestovateľov chcú ju vyskúšať aspoň raz za život. Povedzme si na úvod aspoň také základné informácie, aká je dlhá a kam všade sa ňou dostaneme?

Šmátrala: Transsibírska magistrála je určite železničný fenomén našej planéty jednoznačne teda začína sa z Moskvy končí potom vo Vladivostoku s tým že jej celková dĺžka činí 9288 km, pričom ale s výstavbou sa začalo vo Vladivostoku to bolo ešte v 1891 roku za čias ruského cára Alexandra III. čo bol otec posledného cára Mikuláša II. Preto vlastne ten originálny alebo teda vlak číslo 1 premáva z Vladivostoku do Moskvy no a tá častejšie navštevovanejšia a používanejšia trasa z Moskvy do Vladivostoku je teda značená číslom 2, teda ten známy vlak ktorý môžeme vidieť na obrázku Rossija začína v Moskve končí vo Vladivostoku a teda tá 1 opačne pretože tam sa začalo s výstavbou samotnej Transsibírskej magistrály. Celková stavba trvala 26 rokov teda od 1891 do 1916 roku kedy bola dokončená no ale ešte omnoho dlhšia bola jej elektrifikácia takmer 74 rokov no a ukončiť sa ju podarilo až v 2002 roku. Čím sa samozrejme aj výrazným spôsobom zredukovala doba jazdy zo 16 dní na 6 a pol, teda pokiaľ by ste z vlaku nevystúpili, vlak neopustili tak vlastne z Moskvy do Vladivostoku to zaberie približne 6 a pol dňa. S tým že jednak vďaka tomu že sa jednalo o nákladnú železnicu od japonského mora z tichooceánskeho pobrežia do Moskvy tej európskej časti vlastne dokáže previesť 6000 ton v súčasnosti teda vďaka elektrifikácii. V minulosti slúžila Transsibírska magistrála na prepravu osôb naozaj teda tým že vlastne to trvalo 16 dní mnohý zamestnanci ktorý  pracovali teda v Moskve a cestovali potom Transsibírskou magistrálou domov tak mnoho krát išli 14 dní domov a 14 dní naspäť a vlastne bolo po mesačnej dovolenke. Tak vďaka tomu sa doba jazdy vo vlaku nezapočítavala do dovolenky a tým pádom mohli byť mimo zamestnania 2 mesiace. Dnes ale trvá tá jazda 6 a pol dňa približne pokiaľ by ste teda naozaj vlak neopustili.

Gregorová: Pán Tlelka vy ste jazdu Transsibírskou magistrálou absolvovali tento rok čím vás zaujala.

Tlelka: Čím ma zaujala? Je to cesta ktorú nikde inde na svete nezažijete, tie dlhé trate napríklad v Kanade alebo Číne majú okolo 4500 km čiže toto je raz tak dlhé a je to zaujímavý pocit že nastúpite do vlaku a ste tam 6 dní ja som ten príklad toho ako spomínal tuto kolega že my sme to išli na jednu šupu čiže sme nevystupovali, nedávali sme zastávky v mestách.

Gregorová: A ako to vlastne v týchto vlakoch vyzerá?

Šmátrala: Sú rôzne kategórie môžete si vybrať od tej 02 Rossija potom cez rôzne regionálne vlaky až po ten najkomfortnejší tzv. cárske zlato. To premáva raz do týždňa tam v podstate len teda lístok na tento vlak stojí okolo 5000€ je teda výrazne drahší ako mnoho zájazdov do týchto končín. Ale so všetkým komfortom, sociálnym zariadením samozrejme vlak zastavuje čaká na turistov ktorý si pozerajú mestá a môžu sa ísť odfotografovať do lokomotívy a tak podobne. Je to vyslovene pre takých zámožnejších turistov čo je tiež svojim spôsobom zážitok, taký ten komfortný spôsob cestovania potom väčšinou teda ako v zásade platí pravidlo čím vyššie číslo vlaku tak tým menej kvalitný vlak by sa malo jednať. Ja s tým nie celkom súhlasím pretože záleží mnoho krát od súpravy, od samotnej tej sprievodkyne ako sa stará o ten vlak ako povedzme často upratuje, vysáva a tak ďalej. Stalo sa nám napríklad že vlaky s číslom v druhej, tretej  desiatke boli omnoho špinavšie a zanedbanejšie ako povedzme s číslom vyše 100 alebo 300. Takže nezdielam ten názor že to pravidlo musí zaručene platiť ale tá kvalita vlaku je rôzna. Obyčajne sa spí v štvorlôžkových kupé, sú výnimočne aj dvojlôžkové ale nie teda v každej vlakovej súprave až po takzvané plackarty to máte vlastne veľkoplošný vagón s množstvom lôžok nad sebou. Je to také družnejšie je to samozrejme na úkor súkromia, ja väčšinou teda preferujem tie štvorlôžkové kupé, kde vlastne sú to 2 manželské páry ktoré sa poznajú alebo vyslovene pánske alebo dámske kupé. Väčšina vlakov má taktiež jedálenský vagón ale hovorím tiež to nie je podmienka vlakov na kratšie vzdialenosti. Ten vlak 02 Rossija vychádza každý druhý deň z Moskovskej stanice Yaroslavskiy Vokzal do Vladivostoku ale dajú sa tieto úseky absolvovať aj mnohými inými vlakmi. Tie ktoré povedzme cestujú jeden, dva, tri dni to sú tie takzvané kratšie trate tak tie nemusia mať jedálenský vagón a tie majú aj to vlakové číslo aj trochu vyššie.

Gregorová: Vy ste išli vlakom 6 dní pán Tlelka, čo sa dá v tom vlaku ešte robiť predpokladám že ste iba nesedeli a nepozerali von z okna?

Tlelka: No dosť často sme to robili, že pozerať von oknom a vidíte tam stále brezy a zrazu nejaká zastávka. My sme mali také kratšie zastávky v rámci tých povinných zastávok ktoré má ten daný vlak, bolo ich 63 s tým že niektoré sú iba také 5-10 minútové, niektoré 30-50 minútové čiže cez tie dlhšie je to vcelku fajn tam sa dá aj vyjsť z toho vlaku a pozrieť si aspoň okraj nejakého mestečka nakúpiť nejaké veci, tí ktorý fajčia tak na nejakú cigaretku. Pre mňa bolo úplne fascinujúce to ako sa nielen menil tip tej krajiny ale aj tých ľudí ktorý napríklad vonku predávali. Lebo vždy ste mali nejaké tetušky pred tým vlakom ktoré už očakávali a predávali nejaké svoje vlastné produkty, takže toto bolo veľmi zaujímavé. A ešte na doplnenie tak v každom vozni je veľký bojler na teplú vodu, takže máte vlastne prístup vždy k vriacej vode, takže sa dajú zalievať nejaké čaje, kávy ráno, prípadne nejaké instantné polievky.

Šmátrala: Som zabudol ešte z jednej aj druhej stany máte vždy toaletu. V tých novších je to fajn pretože sú nepretržite otvorené, v tých starších sa to zamyká nejakých 30 min pred príchodom do stanice a potom samozrejme po nejakých 20 minútach zase odomyká ale to sú naozaj také tie staršie aby teda nepadalo vyslovene v tých staničných priestoroch na koľajnice. Tie samovary sú horúca voda je dokonca zdarma pre každého, čaj a kávu pokiaľ nemajú vlastné tak si už musia zakúpiť. Každá sprievodkyňa má taký malý studený bufet a možnosti stravovania sú buď navštívite jedálenský vagón počas tých dlhších zastávok ako Michal spomínal tie vlaky stoja niekde povedzme 5 minút niekde 20 minút čo je optimálne pre fajčiarov hlavne a potom si môžete v tých bufetoch priamo na nástupištiach zakúpiť niečo alebo možno také najlepšie sú také tie tradičné bábušky predávajú svoje produkty aj keď tento fenomén sa pomaly stráca pretože Rusko to vníma určitým spôsobom že nechcú mať takéto klišé rozvojovej krajiny kde teda vyslovene nejaké palacinky predávajú ešte tieto bábušky. Preto je ich čím ďalej tým menej, ale čím ďalej od Moskvy tým potom trošku pribúda na niektorých staniciach to ale je. A myslím že je to skvelé pretože sú to domáce veľmi dobré a kvalitné veci s ktorými sa dá nasýtiť veľmi lacné peniaze.

Gregorová: A ako je to vlastne s tým zastavovaním vlaku keďže on ide cez rôzne časové pásma?

Šmátrala: On prechádza vlastne presne 8 časovými pásmami teda medzi Moskvou a Vladivostokom, úplne presne prekračuje 16 veľkých riek, 89 miest a vyše 400 staníc. V takých menších zastavuje iba na pár minút tam v podstate sprievodkyňa nedovolí fajčiarom ani vystúpiť. Niekde sa stojí tých 10-20 minút vtedy sa dá ísť trochu nadýchať čerstvého vzduchu, poprechádzať sa. V tých najväčších mestách 45-60 minút v Novosibirsku a tak podobne. Takže v tom prípade sa dá zabezpečiť nie len zásoby ale pozrieť prípadne nejaké okolie stanice. Menšie mestečká ako napríklad Barabinsk je možné navštíviť kompletne celé, pozrieť si nejakú sibírsku architektúru z tých pastelových sibírskych drevených domčekov alebo Leninovo námestie a tak podobne. Takže tam sa dá relatívne veľa stihnúť za tento čas.

Gregorová: Pán Šmátrala na Transsibírsku magistrálu sa napája aj Čínska, Mongolská a Stredoázijská železničná sieť vy v cestovnej kancelárii SATUR ponúkate zájazd ktorý ide cez Rusko, Čínu a Mongolsko. Mohli by ste nám o ňom povedať viac ako to vlastne vyzerá v praxi?

Šmátrala: Ono vlastne na Transsibírsku magistrálu sa potom napája viacero železníc či je to Bajkalsko-amurská železnica alebo transmongolska železnica to je práve tá pre nás najzaujímavejšia a množstvo ďalších. Ono ten zájazd ktorý ponúkame, sú samozrejme rôzne možnosti, ten ktorý sa ponúka v cestovnej kancelárii SATUR tak už je s príletom do Moskvy. Tam pobudneme jednu noc pozrieme si najdôležitejšie pamätihodnosti pretože Moskva nie je tým hlavným cieľom, pozrieme si Kremeľ, Červené námestie, prípadne ak stihneme plavbu po rieke Moskva, tie najkrajšie stanice metra takzvané podzemné paláce, vyhliadka z vrabčích hôr, Novodievčí cintorín s hrobmi slávnych osobností ako napríklad Chruščov alebo Jeľcin, Katedrálu Krista Spasiteľa takže vlastne tie najvýznamnejšie pamätihodnosti. Potom sa pokračuje práve teda Transsibírksou železnicou, veľmi dôležité z môjho pohľadu je aby sa nešlo v kuse pretože ako Michal spomínal keď idete 4 dni vo vlaku nie je tam až tak veľmi čo robiť okrem pitia vodky lebo za oknom sú stále len brezové hájiky ktoré sa občas zmenia na stepnú oblasť alebo tundru ale väčšinou sú to práve teda tie tajgy a nekonečné množstvo lesov, sú tam nejaké drevenice ale omnoho zaujímavejší je tú cestu prerušiť vystúpiť a pozrieť si nejaké tie mestá ako napríklad Jekaterinburg, Novosibirsk, Omsk a množstvo ďalších veľmi zaujímavých miest.

Prechádza sa cez Ťumeň čo je najstaršie sibírske mesto v Ruskej časti odkiaľ pochádza Anastasiya Kuzminová. A aj teda zo sociálneho hľadiska pretože vo vlaku sa nenachádzajú žiadne sprchy takže prespať na nejakom hotely, pozrieť si rôzne zaujímavé miesta povedzme v meste Jekaterinburg nie len teda Chrám na krvi kde bola postrieľaná posledná cárska rodina, posledný cár Mikuláš II. aj teda s rodinou. My teraz máme teraz krásny kostolík na dome Ipatieva, pohorie Ural, ten známy obelisk na hranici medzi Európou a Áziou na 1797 km, tak isto povedzme okolie tradičným spôsobom geografická hranica prekračuje so šampanským, bonboniérou a certifikátom v takom ruskom štýle, potom kláštor Romanovcov, lesnú mohylu kde boli nájdené telá posledného cára. Mestá ktoré ponúkajú čaro napríklad z Omsku sa dá vyraziť ak by ste mali chuť odbočiť tiež teda do Kazachstanu, jednu noc to trvá do hlavného mesta Astana čo je hyper moderné, nádherné mesto tak isto nové hlavné mesto Kazachstanu a potom sa vrátiť späť do Omsku a tak podobne. Novosibirsk povedzme čo je vlastne 3. najväčšie mesto Ruska po Moskve a Saint Petersburgu (Petrohrad) tak neoplýva až takou nádherou ale samozrejme vynechať 3. najväčšie Ruské mesto ktoré v podstate vzniklo iba na konci 19 storočia a je to vďaka tomu čírou náhodou keď sa vlastne staval most cez rieku Ob tak tí robotníci ktorý na ňom pracovali tak potrebovali sa niekde ubytovať tak postavili drevenice a prvé domy a vlastne aj rok založenia mesta je 1893 v čase kedy stavali tento most cez rieku Ob a tým vlastne nechtiac založili aj mesto dnes 3. najväčšie v Rusku. Má tiež svoje krásne zákutia ako univerzitná časť alebo Kaplnka Romanovcov ktorá vlastne bola pri príležitosti 300 výročia zasadnutia na trón tejto 2 dynastie po Rurikovcoch v roku 1913 bola postavená vtedy ešte netušili že o pár rokov ich vláda skončí. Možno takou najvýznamnejšou stavbou je tzv. Sibírska opera čo je vlastne najväčšia do plochy vôbec v Rusku a množstvo ďalších povedzme drobných veselých skulptúr ako je Skulptúra laboratórnej myši a tak podobne. Sú tam také tie zákutia ale hovorím mesto je na maximálne 3 hodiny a potom treba pokračovať ďalej prekrásne mestá ktorých návštevu vrelo odporúčam sú mestá Irkutsk tzv. brána k Bajkalskému jazeru, a tak isto Ulan-Ude ako hlavné mesto Buriatskej republiky, jedna z dvoch autonómnych republík v rámci Ruskej federácie ktorá má nádherne zachované centrum.

No a práve z Ulan-Ude sa odpája Transs-Mongolská magistrála ktorá je z turistického pohľadu atraktívnejšou by som povedal. Potom Transsibírskou sa dá ďalej pokračovať na mestá Čita, Chabarovsk, Ussuri, Vladivostok je možno taký jediný zaujímavý ale predsa len pre turistov je atraktívnejšie vidieť Mongolsko a Čínu už vlastne železnica ktorá nie je elektrifikovaná. Z Ulan-Ude smerom na Naushki a ďalej do Mongolska my ponúkame aj túto možnosť. Vidíme nie len hlavné mesto Ulanbátar ale navštevujú sa aj národné parky so známymi korytnačími skalami alebo kde ako jediné vo voľnej prírode žijú kone Przewalského no a potom mesto Karakorum čo bolo hlavné mesto bývalej ríše chánov. Teda tá najväčšia sláva Mongolskej ríše odtiaľto z tohto mesta bolo vládnuté, je to 360km od hlavného mesta Ulanbátaru tiež celkom zaujímavé vidieť. No a potom sa pokračuje buď leteckou formou tým sa trochu ušetrí čas vlastne do Pekingu do Číny alebo druhá možnosť je vlakom cez púšť Gobi čo je vlastne druhá najsuchšia púšť našej planéty po púšti Atacama v južnej Amerike. Možno trochu atrakciou je aj takzvané prezúvanie podvozkov vlaku keď vo vlaku zostávate, oni vás nadvihnú a prezujú. Pretože v Rusku a Mongolsku máme takzvanú širokorozchodnú železnicu 1520mm a Čína už má tie klasické Európske rozmery 435mm to znamená že je potrebné prezuť podvozky a potom sa pokračuje ďalej do Pekingu.

Gregorová: Poďme sa teda vrátiť späť do toho Ruska, pán Tlelka vy ste rovnako mali ešte iný cieľ cesty boli ste na Kamčatke my môžeme na televíznych obrazovkách vidieť aj vaše fotografie, tak aká bola vaša cesta.

Tlelka: Transsibírska magistrála pre nás bola iba takzvaná bokovka zvažovali sme že akým spôsobom pôjdeme na Kamčatku najprv sme si kúpili spiatočnú letenku z Kamčatky na späť a až potom sme plánovali že ako sa tam reálne dostaneme. Takže sme si zvolili tú cestu Transsibírskou magistrálou preto sme ani nevystupovali. Celkovo ja s kamarátom Slávkom s ktorým som bol tak nemáme veľký vzťah k mestám, máme skôr vzťah k horám, divočine takže preto sme si zvolili aj túto variantu že nebudeme veľmi strácať čas vystupovaním a skúmaním nejakých miest ale išli sme už vlastne potom rovno na Kamčatku. Vo Vladivostoku sme strávili jeden deň a potom sme išli letecky ešte 3 hodiny na Kamčatku. No a Kamčatka to už je úplne iný svet. Z môjho pohľadu to ani nie je Rusko, tak ako Aljaška podľa mňa nie je Amerika tak pre mňa Kamčatka nie je Rusko a je to úplne iný svet aký som ešte do teraz nezažil.

Gregorová: A čo vás tam najviac zaujalo, na čo máte najlepšie spomienky?

Tlelka: Asi na tých ľudí ktorý tam fungovali a to ako sa tam dá fungovať v súlade s prírodou, v s súlade so živočíchmi ktoré tam žijú s medveďmi a podobne.

Gregorová: A čo by mal podľa vás každý kto navštívi Kamčatku navštíviť, čo netreba vynechať.

Tlelka: Ja nie som z tých ľudí ktorý by radi nejako radili ostatným že čo. Ja to všetko robím tak pudovo že čo sa má stať sa stane, nemám žiadne plány tak isto to bolo aj na tomto  výlete. Nech si každý nájde to dané svoje čo tam chce vidieť, my sme tam išli bez plánov a dopadlo to úplne fantasticky dostali sme sa k miestnym ľuďom kde sme fungovali pár dní s nimi, dostali sme sa do originál ruskej bane, dostali sme sa na mieste kde veľa ľudí asi ako turistov nebolo do teraz, viackrát sme boli s miestnymi chytať ryby, termálne pramene v horách sú neskutočné dajú sa nájsť miesta kde absolútne nestretnete žiadneho človeka. Napríklad na takomto mieste sme stretli Kuzminovú. Kúpali sme sa v takých termálnych prameňoch ďaleko v horách nahý lebo sme tam boli úplne sami a užívali sme si tú slobodu. Ja som si robil ešte nejaké fotky schádzame dole a počujem že Slávko tam rozpráva niečo po slovensky, ja si hovorím že Slávo s kým môže hovoriť po slovensky však mesiac sme sa s nikým po slovensky nerozprávali, prídeme tam zrazu Nasťa s rodinkou s manželom s deckami a ešte s nejakými kamarátmi. Takže sme mali polhodinový skvelý rozhovor s ňou a je to skvelá osoba.

Gregorová: A treba niečo špeciálne pred takouto cestou do Ruska vybaviť, ako je to napríklad s vízami.

Šmátrala: Tak Rusko je vlastne posledná krajina v rámci Európy kam ešte platí vízová povinnosť dokonca už aj Bielorusko čiastočne zrušilo pokiaľ teda krajinu opustíme do piatych dní. Ale čo je dôležité pokiaľ idete povedzme na takýto zájazd aj s Mongolskom a Čínou tak sa odporúča v dostatočnom predstihu si vybaviť víza na koľko ten pas musí ísť na Ruské veľvyslanectvo respektíve vízové centrum potom aj čínske preto čínske sa na hraniciach dá kúpiť iba pre provinciu Kuang-tung. Do Hongkongu a Taiwan víza nie sú potrebné ale zvyšnej časti Číny sú potrebné. A tak isto Mongolsko opäť obnovilo na jeden rok pokusne zrušili vízovú povinnosť potom zistili že zrejme asi prichádzajú o množstvo financií tak opäť teda zaviedli túto vízovú povinnosť takže vlastne je potrebné si vybaviť víza v dostatočnom predstihu. Pokiaľ idete samozrejme cez cestovnú kanceláriu tak až tak veľa toho nie je naopak keď idete individuálne tak je tá príprava trošku potrebnejšia a dôkladnejšia určite od lístkov ktoré sa dajú kúpiť či už dokonca aj cez internet cez ruské železnice alebo teda sa dajú zohnať aj na našich železničných staniciach určité úseky predávajú, dá sa kúpiť lístok až po Vladivostok ale potom dôležité sú práve teda tie jednotlivé rezervácie teda miestenky či už to bude v kupé alebo teda v tom plošnom vagóne. Takže určitá príprava samozrejme pokiaľ idete individuálne aby ste vedeli čo vlastne chcete vidieť. Najnavštevovanejšou lokalitou celkom určite je Bajkalské jazero počas cesty alebo čo vás zaujme ale víza sú potrebné do všetkých troch krajín.

Gregorová: A je takáto cesta vhodná aj pre nejakých cestovateľov začiatočníkov nie je to náročné?

Tlelka: Z môjho pohľadu nič nie je náročné náš Svet je veľmi malý za pár hodín letu sa dá dostať úplne všade na svete a je to iba o tých predsudkoch možno ktoré majú ľudia že sa boja cestovať niekde ďalej čiže ja odporúčam určite aj pre začiatočníkov.

Šmátrala: Celkom určite áno. Povedal by som že určitým spôsobom sme si zaškatuľkovali Rusko že je to nejaká nebezpečná východná krajina. Ale nie naopak veľmi bezpečná aspoň teda časť Transsibírskej magistrály. Každopádne určite tiež musím povedať že vlaky sú mimoriadne presné keď sa aj náhodou stane že prídu trošku neskôr do stanice je tam časová rezerva v tom prípade tam nestojí 45 minút alebo povedzme len 20-25 minút takže na čas zase odchádza. Takže sú to vlaky ktoré naozaj vydržia obrovské teplotné rozdiely od -40°C do +40°C. No každopádne to odporúčam. Ale možno by som ešte doplnil že nie je to vyslovene komfortná cesta ak niekto ide vyslovene za luxusom, tá čínska časť je napríklad veľmi príjemná s plnou penziou a krásnymi hotelmi ale Mongolsko ale teda hlavne Rusko by som nazval že to je vyslovene zájazd z kategórie s nádychom dobrodružstva. Pretože môžete mať samozrejme zabezpečený všetok servis ale ako náhle vystúpite z vlaku na ruských staniciach nie sú žiadne eskalátory, žiadne výťahy proste musíte si vziať svoje kufre, svoje batožiny do rúk a použiť najbližší nadchod alebo podchod ísť po schodoch a tam vás čaká autobus alebo tam máte úschovňu batožín a tak podobne čiže po tejto stránke to nie je úplne najkomfortnejšie toto sú veci s ktorými sa musí počítať takto to proste v Rusku funguje. Ale vhodné je to určite pre ľudí ktorý sú poznania chtivý a chcú naozaj toho čo najviac vidieť tak je to naozaj vhodné a minimálne raz za život by som túto cestu odporučil.

Gregorová: A povedzte nám na záver je ešte teda nejaké ideálne obdobie kedy takúto trasu absolvovať.

Šmátrala: Ja by som odporučil teda určite letné mesiace medzi júnom až septembrom je také možno najvhodnejšie práve teda v tej sibírskej časti. Najteplejšie býva obyčajne v júli ale niektoré tie staršie súpravy ktoré nie sú klimatizované tak tam pocítite že aj v nočných hodinách je trochu dusnejšie. My to väčšinou absolvujeme v júli alebo septembri. V septembri v niektorých sibírskych mestách napríklad v Ulan-Ude snežilo v raných hodinách. Takže ťažko vybrať jedno najlepšie. Na Bajkalské jazero možno najlepší by som odporučil august vtedy sa tam dá kúpať pretože voda už nie je studená ako ešte v júli a septembri už obyčajne býva studená pretože má tak do 10°C. Ale na tú Čínsku stranu by som povedal možno september, október alebo máj sú najkrajšie mesiace. Mongolsko určite asi júl, august. A tá Ruská časť by som vybral možno tiež medzi júlom a prvou polovicou septembra je také najvhodnejšie obdobie na návštevu teda týchto sibírskych končín.

Gregorová: A na Kamčatku?

Tlelka: Na Kamčatke to funguje tak že sú tam dva mesiace kedy reálne nesneží ale aj v rámci tých dvoch mesiacoch, my sme tam boli celý august tak sa nám stalo že bolo okolo -3°C až -5°C a teda párkrát nám aj zasnežilo to sú tie dva mesiace a záleží od toho čo tam ten daný človek chce ísť robiť je to Mekka freeride lyžovania a snowbordingu takže tí ktorý milujú lyže a snowboard tak určite od decembra až po júl a naopak zas tí ktorý tam chcú ísť na spoznávanie prírody, fotenie medveďov a podobne tak tie letné mesiace.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.