Veľkonočné zvyky vo svete

Rovnako ako na Slovensku aj v Chorvátsku sa na Veľkú noc zdobia vajíčka. Tejto tradícii sa hovorí „pisanica“. Pri nej proti sebe súperia jednotlivé vajíčka tak, že jedno udiera do druhého. To, ktoré ostane nerozbité, môže pokračovať v hre ďalej. Tradičným jedlom je počas Veľkej noci šunka, ktorá sa podáva s rôznym doma napečeným pečivom. Veriaci berú jedlo do kostola, aby sa posvätilo a až potom sa z neho môže jesť.

Gréci počas Bielej soboty vyhadzujú z okien hlinené riady, aby si zabezpečili bohatú úrodu, pečú sladký chlieb „tsoureki“. Vajíčka zdobia červenou farbou, čo symbolizuje Kristovu krv. V sobotu večer sa koná nočná omša, po ktorej sa ľudia navzájom vítajú zo zapálenými sviečkami.

V krajine tisícich ostrovov - na Filipínach, prežívajú veľkonočné oslavy pomerne dramaticky a to v podobe sebaukrižovania a sebabičovania, s tým, že sa tak očistia od všetkých svojich hriechov.  V nedeľu sa oslavuje „salubong“, stretnutie vzkrieseného Ježiša s Máriou.

Taliani milujú slávnosti a procesie a preto ich majú aj počas Veľkej noci. Zážitok je byť v tom čase v Ríme alebo na Sicílii. Nezabúdajú ani na „dolce vita“ a ich najtradičnejším veľkonočným sladkým koláčom je „la colomba di Pasqua“ v podobe holubice.

Deti v Nemecku pred Veľkou nocou vyrábajú slamené hniezda, do ktorých rodičia vložia farebné vajíčka a sladkosti a tie ukryjú do záhrady. Úlohou detí je hľadať vajíčka, ktoré tam priniesol veľkonočný zajac.

Francúzi majú svoje čokoládové vajíčka v tvare volského oka. Je to vraj preto, lebo podľa jednej legendy sa vajíčka prenášali do Ríma, avšak v Marseille sa rozbili.

Po celom Španielsku prebieha Svätý týždeň, v španielčine pod názvom „Semana Santa“, počas ktorého sa konajú pompézne procesie so sochami Ježiša a Panny Márie. Sviatky ukrižovania a vzkriesenia ľudia slávia v sprievode mestami a dedinami, pričom sú oblečení v tradičných dlhých odevoch s vysokými kapucňami.

Severania milujú krimi a tak sa už vyše sto roko počas veľkonočných sviatkov tradične vydávajú veľkonočné thrillery. Dokonca tieto kresťanské sviatky sú tu známe pod názvom „Paaskekrim“, čo značí Veľkonočný zločin. 

Vedeli ste, že...: Anglické pomenovanie Veľkej noci „Easter“ a nemecky Stern sa odvodzuje od mena anglosaskej bohyne Eastre.

U protinožcov prichádza Veľká noc na konci leta, začiatkom jesene. V týchto pre nás ďalekých končinách veľkonočného zajačika nahrádza ohrozené zvieratko „bilby“, ktoré je symbolom ochrany prírody. Austrálčania si sviatky spestrujú výletmi do prírody či piknikmi.

Vo farebnom Mexiku je farebná i Veľká noc. Je plná osláv vrátane dramatických divadelných predstavení Kristovho utrpenia. Tradične sa pália figuríny predstavujúce Judáša ako toho, ktorý zradil.

Vo Fínsku je tradícia Veľkej noci podobná tej halloweenskej. Deti chodia po domoch oblečené ako čarodejnice a dostávajú čokoládové vajíčka. Fíni si sadia semienka ražnej trávy do misky alebo vkladajú brezové vetvičky do vázy, čo je symbolom nového života a prebúdzanie z dlhej zimy do jari.

Veľkonočný piatok berú Íri veľmi posvätne a vážne, no v sobotu sa poriadne odviažu, tancujú, súťažia v kotúľaní vajíčok z kopca. Na smaragdovom ostrove si pripomínajú počas sviatkov skutky Ježiša ako i Judášovu zradu, ukrižovanie i zmŕtvychvstanie.

U našich susedov je zvyk pálenia ohňov a skákanie nad ním a to počas Veľkonočnej nedele. Typické sú v tomto období trhy, ktoré Rakúšania vedia dokonale vyšperkovať. Tradičným sladkým dezertom je baranček.

Možno sa pýtate, ako obyvatelia Veľkonočných ostrovov oslavujú Veľkú noc. Nijako. Názov získali v 18. storočí, keďže boli objavené v Tichom oceáne práve na Veľkú noc.

Veľkonočné sviatky sú aj o oddychu, načerpaní nových síl a trávení času s rodinou a svojimi blízkymi. Spestriť si ich môžete aj s CK SATUR na poznávacom či pobytovom zájazde. Radi vám pri výbere poradíme, lebo na starostlivosť od SATURU nemá nikto.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.