Zanzibar - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Zanzibare rozprávajú:

• Nora Fedorová, riaditeľka CK SATUR
• Silvester Trnovec, afrikanista z Ústavu orientalistiky SAV

Gregorová: Zanzibar, to je azúrové more, krásne pláže s bielym pieskom a vôňa korenia na každom kroku. Spolu sa vám pokúsime čo najlepšie priblížiť túto časť Afriky, ktorá v sebe ukrýva okrem množstva rozprávkovokrásnych miest aj veľmi zaujímavú históriu a kultúru. Afrika oddávna láka cestovateľov z celého sveta. Pre koho je Zanzibar ideálnou destináciou?

Fedorová: Tak Zanzibar je Afrika, aj taká tá, by som povedala, že exotika v tom zmysle, že zažijeme tam naozaj aj časť tej pravej africkej kultúry. Tým, že je to síce ostrovná krajina a je len kúsok vzdialená od Tanzánie, tak je to ešte aj ostrovný charakter. Ale pre koho je teda určená, je určite pre tých, ktorí majú naozaj radi to teplé more, tyrkysové more, biele pláže, radi šnorchlujú, potápajú sa, ale teda radi aj niečo poznávajú. Pretože práve tým, že je to taká exotika, ktorá je aj prijateľná, aj s malým časovým posunom, to je veľmi dobre. A samozrejme cenovo prijateľná, pretože je momentálne veľa dobrých leteckých spojení, ktoré tam idú a tak isto v rámci hotelov all inclusive sú ceny veľmi prijateľné.

Gregorová: Aj keď si mnohí myslia, že Zanzibar je iba jeden ostrov, nie je to pravda. Pán Trnovec mohli by ste našim divákom na úvod vysvetliť, kde sa presne nachádza a čo ho tvorí?

Trnovec: Tak Zanzibar vlastne z takého historicko-geografického hľadiska je súostrovie pri pobreží východnej Afriky, vlastne kúsok od rovníka, čiže leží v tropickom pásme. A tvoria ho také štyri veľké ostrovy, plus mnoho ďalších, menších, ktoré nie sú obývané. Z toho tri sú také najznámejšie, je to Unguja, ktorá sa teda dnes nazýva Zanzibar ako taký a ktorá dala potom meno celému súostroviu. Potom je to Pemba a ostrov Mafia, taký zaujímavý názov má. No a z politického hľadiska je vlastne toto súostrovie súčasťou Tanzánie, respektíve je to taká poloautonómna časť Tanzánie, ktorá má vlastnú politickú správu a s Tanzániou vlastne tvoria nejakú takú federáciu.

Gregorová: Už ste spomínali teda, že Zanzibar obmýva Indický oceán. Často sa o tomto mieste hovorí, že sú tam vôbec najkrajšie pláže na svete. Môžete to z vlastných skúseností potvrdiť?

Fedorová: Tak pre mňa sú to určite jedny z najkrajších pláží. Ja by som to prirovnala k Maledivám možno charakterom. A hlavne, mne čo sa páči na Afrike, sú tie farby pri východe Slnka, pri západe Slnka. Zanzibar presne toto má, že je to taký farebný, voňavý ostrov s veľmi milými miestnymi ľuďmi. To je ten rozdiel oproti Maledivám, že vlastne, keď idete na dovolenku na Maledivy, tak ste na jednom malom ostrove uzavretí v podstate, kým jednak viete vy z rezortu prechádzať sa po pláži, vidíte ako miestni žijú, naozaj vidíte a stretávate sa s tou miestnou kultúrou. Či už výletmi do Stone Townu, čo je hlavné mesto alebo výletmi po ostrove a pôsobí to veľmi bezpečne ako miesto.

Trnovec: Určite tie pláže sú jedny z najkrajších, aké môžu naši turisti kde navštíviť. Ako bolo spomenuté, je to výborne dostupné. Samotné more je na niektorých plážach pomerne plytké, častokrát je treba dávať si pozor na koraly, nie všade sú dobre zaznačené. Ale inak to more je tam naozaj úžasné, je veľmi príjemne teplé, more je skutočne tyrkysové. Naozaj, ako bolo spomenuté, ľudia na tých plážach môžu vidieť skutočný život obyvateľov Zanzibaru, ktorí sami sa zdržujú pri tých plážach, keďže tam pestujú tie rôzne morské riasy alebo sa venujú rybárstvu. Nie sú tam len teda predajcovia suvenírov, ktorí sú aj tam všade na každom kroku, ale skutočne je tam možno pri oddychovaní na pláži vidieť aj veľkú časť z lokálneho života.

Gregorová: Ktoré konkrétne sú podľa vás najkrajšie?

Fedorová: Určite na severe ostrova, medzi Nungwi a Kendwa, to sú také dve pláže, ktoré sú aj s najmenším odlivom a prílivom. Pretože to treba vedieť, že keď človek ide na Zanzibar a vyberá si východné alebo západné pláže alebo pobrežie, tak sú tam silné prílivy a odlivy a to naozaj môže znamenať aj to, že sa pol dňa vlastne v rámci dňa nemôžete kúpať v mori, pretože to more úplne odíde. Na druhej strane ale zase, keď sa prechádzate po tej pláži, aj keď to more odíde, tak zase môžete vidieť aj tie koraly a vlastne potom sa viete dostať až k tým koralovým útesom ďalej. Čo sa týka ale ďalších pekných pláži, ešte juh v rámci pláže je veľmi pekné miesto na kúpanie. Samozrejme, vždy treba dávať pozor aj na to, lebo napríklad ten juh je trošku veternejší, sú tam napríklad aj kitesurfisti, čiže to je také, čo treba brať do úvahy v rámci výberu.

Gregorová: Čítala som, že Zanzibar je aj ideálnym miestom pre potápačov. Čo všetko tam môžu vidieť pod vodou?

Trnovec: Tak určite sú tam miesta, samostatné atoly, kde teda ľudia vôbec nežijú a kde si ľudia môžu priamo zaplávať či už s veľkými korytnačkami, ale je to aj úžasný podmorský koralový svet, proste okolo takmer celého ostrova je možné sa potápať, šnorchlovať. A je to také šnorchlovanie, ktoré napríklad od toho známeho Egypta je odlišné v tom, že nie je tak preplnené ľuďmi alebo teda potápačmi a ten podmorský svet je tam skutočne úžasný.

Gregorová: Okrem tých pláží toho Zanzibar ponúka určite viac. Čo ďalšie sa tam oplatí zažiť a vidieť?

Fedorová: Tak ja určite odporúčam ísť sa pozrieť do Stone Townu, do toho hlavného mesta, ktoré je okrem iného rodiskom Freddie Mercuryho. Je tam síce už len jeden jeho rodný dom, ktorý je momentálne hotel a jeho fotky z detstva, ale napriek tomu nám to pripomína aj túto časť. Okrem toho veľmi pekné je vidieť Foodmarket, ktorý je v blízkosti pláže a v blízkosti teda záhrad. Kde môžete ochutnať presne to tradičné jedlo, ktoré na Zanzibare je, ale samozrejme kúpiť si aj neskutočné množstvo čerstvého, dobrého ovocia. Či už je to mango, rôzne typy banánov, aj také, ktoré my vôbec nepoznáme a môžu sa konzumovať len grilované. Ale teda aj ochutnať tú ich korenistú miestnu stravu. Či už je to tá omeleta s hranolkami, ktorá je typické jedlo, čo tak čudne znie, ale chutí naozaj veľmi dobre. Alebo rôzne ražniči alebo špízy, ktoré oni veľmi radi jedia. Ale hlavne je to o tej atmosfére, ktorú tam zažijete, pretože napríklad nevidíte tínedžerov, ktorí majú mobily. Vidíte ich ako v podvečernom Slnku skáču zo skál do mora. Čiže tá atmosféra je tam naozaj úžasná. Samozrejme, to hlavné mesto Stone Town bolo mestom, kde teda bolo zrušené otroctvo v 1873 a sú tam vlastne aj pozostatky toho, čiže vidíte tam vlastne aj tie miesta, kde tí otroci žili v tom čase a aj tie podmienky. Dokonca je tam múzeum dokumentujúce to, ako vlastne to tam celé vyzeralo. Lebo Zanzibar bol v rámci východnej Afriky najväčším miestom obchodu s otrokmi. Čiže to je taká smutná čsť histórie Zanzibaru, ale zase je to zaujímavé vidieť, ako to vyzeralo.

Gregorová: K tej histórií sa ešte dostaneme. Pán Trnovec, vy ste Zanzibar niekoľkokrát tiež navštívili. Čo tam vás najviac zaujalo?

Trnovec: Ja by som ešte doplnil k tomu Stone Townu, ktorý tu bol spomenutý. Je to skutočne fascinujúce miesto, ktoré je zapísané do UNESCO, tuším od roku 2000. A sú tam naozaj veľmi vzácne pamiatky, ktoré častokrát búrajú taký mýtus, ktorý u nás panuje o rovníkovej Afrike, že Afričania sú ľudia, teda u nás je dodnes taká predstava, ktorí žili až donedávna v nejakom stave blízkom prírody a do histórie vstúpili len pred nedávnom. Skutočne Zanzibar dokumentuje veľmi takú širokú a dávnu históriu tejto časti východnej Afriky. A sú tam skutočne zaujímavé múzeá, ktoré sa určite oplatí navštíviť, či už je to spomínané múzeum obchodu s otrokmi alebo sú to sultánske paláce, ktoré sú dnes prerobené na múzeum sultánskej rodiny alebo dom zázrakov, takzvaný „House of Wonders“, kde je dnes múzeum svahílskej kultúry, ktorú možno budeme dnes ešte neskôr trošku spomínať. A ešte, čo by som ja osobne odporučil návštevníkom tohto ostrova, okrem teda návštevy Stone Town, čo by mala byť taká povinná jazda, je takzvaná „Spice Tour“ alebo takzvaná návšteva plantáží korenia. Keďže tento ostrov sa v minulosti stal teda známy najmä vďaka produkcií rôznych korenín. A táto Spice Tour, skôr či neskôr sa návštevník stretne, že mu niekto bude ponúkať takúto Spice Tour, netreba sa báť, cestovky lokálne to majú či už im to sprostredkuje hotel alebo cestovná kancelária alebo lokálni ľudia. Tak určite sa to oplatí navštíviť. Uvidia, ako sa pestuje napríklad vanilka, klinčeky, popri tom budete vidieť skutočne lokálny život v dedinách vo vnútrozemí ostrova, v takých malých dedinkách. Dajú vám ochutnať, častokrát je súčasťou takýchto Spice Tour, ja som ich niekoľko absolvoval, ochutnávka tropického ovocia. Aj dokonca také, ktoré neviem pomenovať slovenským jazykom. Takže to by som určite ešte na tomto ostrove navštívil.

Čo sa týka takých mojich pocitov, čo na mňa najviac zapôsobilo vždy, keď som na tento ostrov prišiel a čo si doteraz na tejto krajine veľmi cením, je náboženská tolerancia. Vzhľadom na to, že to bol ostrov, kde sa skutočne miešali kultúry, rôzne náboženstvá, väčšina populácie je moslimská, nájdete tu ale aj kresťanov, nájdete tu dokonca hindov, ktorí tu majú vlastné chrámy. A nikdy pokiaľ viem, neboli medzi týmito náboženstvami na ostrove nejaké veľké nezhody. A dodnes, ale hlavne teda v dnešnej dobe, kedy na vytvára rôzny priestor na náboženské konfrontácie, tak na tomto ostrove dokážu úplne v pohode fungovať moslimovia a kresťania. Každý si rieši svoje názory, náboženstvo, ale vôbec sa z ničoho neobviňujú. Dokonca je tuším taká poštová známka, na ktorej môžete vidieť hinduistický chrám, hneď vedľa toho je mešita a hneď vedľa toho je Katedrála sv. Jozefa, tuším, tá najznámejšia, ktorá tam je. Čiže toto mňa najviac na tom ostrove, okrem teda tých milých ľudí, tak zaujalo, že na malom kúsku toľko náboženstiev, ktoré v pohode spolu vychádzajú. Je to vzácne.

Fedorová: Ako, keď už o tých ľuďoch hovoríme, tak tá atmosfére je tam naozaj taká dovolenková. Keď stretnete niekoho, tak vás pozdraví „Jumbo“, to je taký ten ich typický pozdrav na pláži. Oni sú veľmi komunikatívny, naozaj chcú s tými ľuďmi rozprávať, aj keď im chcú niekedy niečo predať, ale aj bez toho, oni sú skrátka milí ľudia. Dokonca, keď navštívite tie dedinky a vidíte, že tí ľudia naozaj veľa toho nemajú. Ja vždy odporúčam zobrať cukríky, perá alebo nejaké také drobné veci pre tie deti, pretože okamžite máte okolo seba strašne veľa detí. Dokonca sme zažili také, že sa rozdelili s tými cukríkmi a s čokoládou s rodičmi, za ktorými potom utekali. Čiže strašne to je také pekné, také až dojímavé chvíľami. No a žijú podľa toho motta „Hakuna Matata“, čiže nič nie je problém a je to cítiť zo všetkého.

Gregorová: Ako to tam vyzerá, taký ich bežný život – tých obyvateľov Zanzibaru?

Trnovec: Tak oni, samozrejme, je to krajina, ktorá patrí, ako som spomínal, k východnej Afrike, je súčasťou Tanzánie. A je to určite oblasť, kde väčšina obyvateľov, teda minimálne polovica, žije pod hranicou chudoby. Ten ich životný štýl je preto veľmi skromný. V podstate takým najväčším príjmom celého ostrova, ale aj Tanzánie, čo sa týka tých pobrežných oblastí a národných parkov, je turizmus. Určite je najdôležitejší. A popri tom tí lokálni ľudia si privyrábajú alebo teda žijú z farmárčenia, pestujú rôzne morské riasy. Môžete vidieť na plážach také ďalekosiahle, keďže to more je na niektorých plážach veľmi plytké. Alebo teda si privyrábajú rybárčením, rôznymi týmito sprievodcovskými službami, poprípade tropickým ovocím. Stále ešte pomerne veľkú časť tvorí vývoz korenia, nie je to už tak ako v minulosti, samozrejme, ten trh svetový je dnes úplne niekde inde ako povedzme na začiatku 20. storočia. Ale žijú pomerne skromným životom, tá životná úroveň miestneho obyvateľstva je v konfrontácií s tým, čo vidíte napríklad v tých luxusných hotelových rezortoch úplne odlišná ako život v uliciach.

Gregorová: Poďme sa teda pozrieť na tú spomínanú históriu, ten Zanzibar ju má naozaj bohatú. Navyše sa hovorí, že je akousi križovatkou kultúr národov. Ako to tam teda je?

Trnovec: No Zanzibar skutočne už od, ak by sme to mohli požívať tie naše pojmy, od staroveku je v oblasti, ktorá od dávnych dôb bola proste centrom obchodu. Indický oceán bol vždy sieťou medzinárodného obchodu, ktorý spájal arabské krajiny, Indiu a teda pobrežie východnej Afriky. To bolo spôsobené tými monzúnmi, ktoré viali od novembra do mája zo severovýchodu a potom opačne. Čiže lode mohli v pohode plávať naprieč týmto Indickým oceánom. No a Zanzibar bol práve takým miestom, kde obchodníci z arabských krajín a z indických krajín pristáli a pripravovali sa na príchod na africkú pevninu, na to východné pobrežie Afriky, kde potom obchodovali. Keďže teraz Zanzibar bol ostrov, bol ľahko brániteľný, tým pádom sa tam už od dávnych obchodovalo. Vyvinula sa tam dokonca taká špecifická islamská civilizácia známa ako svahilská, ktorá, ako som už spomínal, patrí medzi tých búračov mýtov, že Afrika nemá dejiny. Pretože keď Portugalci v 15. storočí priplávali do tejto oblasti, tak tu našli pomerne vyspelé mestské štáty, ktoré mali kamenné pevnosti. Žili v nich, ak by sme mohli povedať, čierni Afričania. Portugalci ich začali nazývať čierni arabi, pretože vyznávali islam. A práve ten islam ich tak spájal a vytváral takú tú ich národnú identitu, takú náboženskú identitu tej svahilskej civilizácie. Takže tie dejiny sú tu skutočne pomiešané na tom ostrove. A takým zásadným zlomom v dejinách tohto ostrova bol začiatok 18. storočia, kedy sa ostrov dostal pod vplyv ománskych sultánov. A v polovici 19. storočia tu dokonca sultán Said preniesol hlavné mesto z Maskatu v Ománe priamo na Zanzibar a odtiaľ ovládal pomerne veľkú ríšu, ktorá sa rozkladala po dlhej dĺžke východoafrického pobrežia. Ovládal mestá ako dnešná Mombasa a podobne. A ako už bolo spomenuté, bohatol predovšetkým aj z obchodu s otrokmi, jednak so slonovinou, ale obchod s otrokmi prevažoval. Čo sa týka, títo ománski sultáni potom začali zavádzať takzvané „Cash crops“, trhové plodiny, medzi ktoré patrili klinčeky alebo teda koreniny, po ktorých bol obrovský dopyt. A na týchto koreňových plantážach pracovali otroci.

Gregorová: Odráža sa tá zmes kultúr aj v jedle? Aká je miestna kuchyňa?

Fedorová: Určite sa to odráža. Je to taký mix arabskej, indickej, ale teda aj africkej kuchyne. Kukuričná kaša je veľmi obľúbeným jedlom, takisto ryža na rôzne spôsoby. Z mäsa najviac sa teda je hlavne hovädzie a kozie mäso, na rôzne spôsoby popripravované, teda veľmi korenisté. Tým, že je to vlastne ostrov klinčekov, tak to sa prejavuje v podstate aj vo všetkých tých jedlách, ktoré jedia. No a čo sa týka dezertov, to mňa teda veľmi zaujalo, že napríklad vyprážané banány alebo mango, to sú také tie typické ich sladké dezerty, ktoré jedia. A veľmi dobré je to, že naozaj je tam strašne veľa čerstvého a dobrého ovocia. V podstate šťavy z tých čerstvých ovocí viete dostať takmer v každom hoteli, aj v tých úplne jednoduchých v rámci raňajok alebo večerí. Čiže naozaj to, čo si tu kupujeme za drahé peniaze, je v podstate tam súčasťou všetkého, tým, že je to vlastne ten ostrov, že to všetko tam dopestujú. No a aj na miestnych trhoch, treba si trochu vybrať tie stánky, ale dá sa veľmi dobre a chutne najesť a hlavne teda veľmi lacno. A určite to stojí za to aj pre tých, čo idú do hotela aspoň vyskúšať tú miestnu kuchyňu, naozaj v tých miestnych podmienkach niekde.

Trnovec: Ja by som tiež doplnil, skutočne je tá kuchyňa rôznorodá, ovplyvnená od afrických, ázijských, dokonca od európskych vplyvov, či už to boli portugalské alebo aj anglické, keďže Briti od konca 19. storočia ovládali aj ostrov Zanzibar v rámci svojho Britského impéria. Ale aj čínske vplyvy sú tam dosť prítomné, hoci dnes už čínska menšina na Zanzibare prakticky neexistuje, zanechala taký symbol svojej kuchyne, to je sójová omáčka. Môžete nájsť teda sójovú omáčku v rôznych jedlách.

Gregorová: Keď sa povie Afrika, ja si automaticky predstavím národné parky a safari. Môžeme takéto niečo vidieť aj na Zanzibare?

Fedorová: Tak priamo na Zanzibare je iba jeden menší park Jozani, kam sa chodí za opicami, špeciálnymi, ktoré sa teda živia iba listami. Ale dve hodiny letu odtiaľ, v podstate zo Zanzibaru, sú národné parky, ktoré sú v Tanzánií, ktoré určite treba vidieť. Pretože to sú jedny z tých najzaujímavejších národných parkov, ktoré sa dajú vôbec navštíviť. Čiže podľa mňa ideálna kombinácia pobyt pri mori tu spolu so safari v Tanzánii, je to kúsok odtiaľ.

Trnovec: Skutočne tie národné parky, ktoré sa nachádzajú, ako bolo spomenuté, možno dve hodiny letu, sú možno na svete jedny z unikátov, predovšetkým Serendeti a sopečný kráter Ngorongoro, ktorý sa nachádza neďaleko, v Tanzánií vo vnútrozemí. Plus Kilimandžáro, kde sa dá pristáť na letisku v Arushi a odtiaľ je skutočne dvojhodinový let. Čiže na Zanzibar je to ideálne spojenie, si napríklad pozrieť safari parky a potom si pár dní oddýchnuť pri mori.

Gregorová: A kedy je teda ideálny čas navštíviť Zanzibar?

Fedorová: No v podstate, kedy nie je dobrý čas, je počas tých ich monzúnov, kedy intenzívne prší a je to od toho začiatku apríla, polovice apríla, sa to trošku posúva, až vlastne do konca júla. A potom v podstate už od augusta až do toho konca marca je dobré počasie, stabilné počasie, relatívne ešte trošku monzúnových dažďov, ale len tak mierne, je v novembri, ale inak je tu už to teplé podnebie, teplé more a veľmi príjemná klíma. Čiže jedine sa treba počas týchto troch, štyroch mesiacov vyhnúť tomu a inak celoročne.

Gregorová: A aké sú na Zanzibare ceny a služby?

Fedorová: No ceny, keď budeme hovoriť o tom, čo si ľudia môžu kúpiť, keď vyjdú von z rezortov, tak by som povedala, že záleží či idú do miestnych reštaurácií, ktoré sú napríklad v turistických rezortoch alebo ak idú úplne, napríklad v Stone Town-e nájdu aj miesta, ktoré nie sú až také veľmi turistické. Čiže v tom je veľmi veľký rozdiel, pretože na tých miestnych trhoch a v miestnych reštauráciách sa vedia najesť aj za jedno-dve eurá. Kým už potom, keď idú do tých turistickejších reštaurácií, napríklad v strediskách, aj keď sú popri pláži, tak tam už je to samozrejme drahšie. Stále by som povedala, že Zanzibar má, aj čo sa týka hotelov, veľmi prijateľné ceny, aj keď posledný rok bol obrovský boom po Zanzibare, je to cítiť, že v podstate z roka na rok cítime, že tie ceny rastú. Ale stále je to veľmi prijateľné cenovo, ale otvára sa veľmi veľa nových hotelov. Tam by som ale povedala, že tým, že je vlastne Zanzibar africkou krajinou, tak je veľmi dôležité dobre si vybrať hotel, pretože naozaj tam môže na vás čakať aj nepríjemné prekvapenie.

Gregorová: Je to bezpečná krajina? Môžu sa tam turisti bez obáv pohybovať všade?

Trnovec: Určite je, čo sa týka nejakých takých, ako na to, čo sme niekedy zvyknutí z médií, že v Afrike sa dejú nejaké prevraty nebezpečné a tak ďalej, tak niečo také naposledy tam bolo tuším niekedy v roku 2001, kedy skutočne neodporúčali ľudia navštevovať tento ostrov, že tam hrozili nejaké verejné násilnosti. Ale dnes už v podstate za tých 17 rokov je tá krajina úplne stabilizovaná. Napriek tomu, že majú samozrejme svoje vnútorné problémy, ale ako bezpečnosť ako taká je tam určite, aj čo sa týka návštevy, že by sa vybral návštevník mimo hotela, treba si samozrejme dávať pozor. Aj vo večerných hodinách v Stone Towne, pokiaľ sa človek veľmi nevie pohybovať sám v tomto geografickom prostredí Afriky alebo teda blízkeho východu a Afriky, tak vo večerných hodinách radšej tam nechodiť. Ale to sa vám môže samozrejme stať aj v New Yorku, že vás niekto niekde okradne alebo napadne, čiže tie bezpečnostné riziká sú tam také. Ale ako taká krajina je to určite bezpečné, určite sa ale neodporúča v okolí Stone Town po zotmení pohybovať po verejných plážach, tam môže na vás čakať, ako bolo spomenuté, nepríjemné prekvapenie v podobe mladých ľudí, ktorí vás môžu okradnúť alebo zaútočiť. Ani by som veľmi neodporúčal navštevovať lokálne diskotéky, lokálne podniky, na ktoré vás môžu pozývať ľudia na ulici, môžu vám dávať rôzne letáky. Tam, ak sa chce človek zabaviť a nepozná to tam, je lepšie využiť hotelové diskotéky, ktoré sú určite bezpečnejšie.

Gregorová: Vyzerá to tak, že Zanzibar je naozaj tým pravým pre všetkých milovníkov prírody. Ja vám veľmi pekne ďakujem za návštevu v štúdiu.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.