Ekonomický a každodenný chod krajiny sa čisto pragmaticky riadi Gregoriánskym kalendárom, presne ako v Európe aj na celom svete. Avšak všetky náboženské sviatky v krajine sa slávia výhradne na základe židovského kalendára, ktorého začiatok sa viaže na stvorenie sveta (čiže 3761 pnl) a jednotlivé roky majú na rozdiel od povedzme moslimského kalendára rôznu dĺžku. Všetky náboženské sviatky sú preto pohyblivé. Takisto nový deň v judaizme nezačína o polnoci, ale západom slnka. Takto napríklad šabat začína piatkovým západom slnka a trvá až do sobotného západu.
Šabat – v skutočnosti najvýznamnejším židovským sviatkom je každá jedna sobota. Pravoverný žid sa nesmie od svojho domu vzdialiť na viac než 2000 krokov, nesmie pracovať, variť, obsluhovať stroje (stlačiť tlačidlo), je to výhradne deň radosti, modlitieb a velebenia Pána.
Purim – asi najveselší sviatok v krajine, ktorý cudzincovi môže pripomínať Halloween. Obyvateľstvo chodí v maskách a pre veriacich je doslova prikázaná zvýšená konzumácia vína.
Jom Kippur – deň zmierenia. Asi najprísnejší sviatok v Izraeli a zároveň jediný, počas ktorého sú uzavreté hranice a prakticky nič nefunguje, celá krajina sa ponorí do meditácie a doprosuje sa odpustenia hriechov.
Pesach – sviatok nekvasených chlebov, ktorý pripomína odchod židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Počas trvania tohto sviatku nezoženiete v krajine žiadny kvasený chlieb, len nekvasené macesy, prípadne zemiakový chlieb.
Sukkot – sedemdňový „sviatok stánkov“, veriaci sa modlia a stavajú si improvizované príbytky z trstiny.
Roš ha-šana – Nový rok
Chanuka – osemdňový sviatok svetiel