Albánsko

V Tirane žije približne 570 000 obyvateľov a má nepochybné južanské čaro. Centrum bolo v 30. rokoch navrhnuté talianskymi architektami, vyznačuje sa pravidelnou sieťou bulvárov a historických budov. Ako počet obyvateľstva narastal, vyrastali ako huby to daždi viacposchodové panelové domy v štýle socialistického realizmu až brutalizmu. Preto sa istý prominentný návštevník vyjadril, že Tirana je ako kríženec Neapola s Novosibirskom. Šedé depresívne fasády obytných blokov našťastie v posledných rokoch ožili do sviežich, priam fosforeskujúcich farieb. Nie nadarmo sa preto Tirane hovorí „najfarebnejšie hlavné mesto Európy“. Srdcom mesta je hlavné Skanderbegovo námestie s budovou opery, krásnou osmanskou Ethem Bejovou mešitou z konca 18. storočia a brutalistickou budovou Národného historického múzea. Nech vás neodradí jeho fasáda, jednoznačne stojí za návštevu. Pri vstupe do niekdajšej prominentnej štvrti Blloku pre komunistické špičky natrafíte na klasický bunker ako pripomienku neslávnej minulosti. Neďaleko odtiaľ sa vypína pyramídová štruktúra, ktorá je pamätníkom na komunistického vodcu Envera Hoxhu. Všadeprítomné kaviarničky svedčia o vysoko rozvinutej kultúre „kávičkovania“. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni dokážu viesť siahodlhé veselé rozhovory pri šálke tohto životabudiča. Nočný život je priam legendárny a mesto vďaka študentom miestnych univerzít pôsobí mladým a sviežim dojmom. 

Kým Durrës leží pri Jadranskom mori s pieskovými plážami, druhé najvýznamnejšie letovisko krajiny – Saranda – leží na úplnom juhu, pri Iónskom mori s kamienkovými plážami. Voda je čistejšia než na severe a na mnohých miestach nadobúda krásnu tyrkysovú farbu. To platí hlavne pre pláž Ksamil, najznámejšiu pláž Albánska. Medzi Sarandou a neďalekým gréckym ostrovom Korfu v letnej sezóne pravidelne premávajú rýchlolode aj bežné plavidlá, preto je Saranda pomerne známa aj u zahraničných turistov. V mestskom centre sa nachádza antický vykopávkový areál so stopami po niekdajšej židovskej synagóge. Vo večerných hodinách ožíva príjemná pobrežná promenáda, v centre je množstvo barov a kaviarní. Hotely sú rovnako ako v prípade Durrësu postavané veľmi nahusto a v mnohých prípadoch si doslova sami sebe prekážajú, to ale neodmysliteľne patrí ku koloritu krajiny. Nad mestom sa týči pevnosť Lëkurës so skvelým výhľadom, kde sa v lete počas sezóny konávajú folklórne vystúpenia. Na okolí stále môžete naraziť na všadeprítomné betónové bunkre, ktoré sa zrejme už nikdy nepodarí úplne odstrániť.

Druhé najväčšie mesto Albánska známe aj pod slovanským názvom Drač. Je to najväčší prístav krajiny ležiaci pri Jadranskom mori. V jeho južnej časti popri dlhej piesočnatej pláži vzniklo množstvo hotelov a penziónov, od skromnejších až po päťhviezdičkové komplexy. Väčšinu návštevníkov tvoria hlavne domáci a Kosovčania, obľubu však letovisko získalo aj u Čechov, Slovákov a Poliakov. Budovy hotelov stoja veľmi husto seba a svedčia o snahe využiť každý jeden meter pobrežia. Nekontrolovateľný rozvoj ubytovacích kapacít spôsobil tiež problémy s dopravou, čo však už akosi k juhu Európy patrí. Historické centrum ponúka zvyšky mohutných hradieb, rímsky amfiteáter a trhovisko, veľkú mešitu a niekoľko kostolov.

Legendárne „mesto tisícich okien“ a asi najfotogenickejšie mesto Albánska. Leží vo vnútrozemí juhu krajiny pri meandroch rieky Osum. Návštevu je ideálne začať prehliadkou pevnosti na vysokom kopci nad mestom. V jej uličkách nájdete staré domy, záhrady a pôsobivé múzeum ikon. Na zvláštne rozorvanej hore oproti pevnosti sa ešte dnes dá vidieť obrovský nápis „Enver“ venovaný diktátorovi Enverovi Hodžovi, momentálne je ale upravený na „Never“. Priamo pod pevnosťou sa týči spleť uličiek historickej moslimskej časti Mangalem s bielymi domami osmanského typu, vďaka ktorej mesto získalo svoju prezývku. Na opačnom brehu rieky Osum je zase bývalá kresťanská štvrť Gorica s domami obdobného typu. V meste tiež môžete nájsť etnografické múzeum v ukážkovo zrenovovanom sedliackom dome, niekoľko historických mešít a kostolov (ktoré po období brutálneho ateizmu museli byť zreštaurované). Nad riekou sa týči typický osmanský most, hlavný bulvár zase evokuje časy socialistického realizmu.

„Kamenné mesto“ Gjirokastër zapísané na zozname UNESCO je historickou dominantou juhu krajiny. Miestnym rodákom bol slávny spisovateľ Ismail Kadare, ktorý ho opísal ako mesto, pri prechádzke ktorým si môžete odložiť klobúk na špičku minaretu. Uličky tu naozaj klesajú a stúpajú ako v San Franciscu, takže často sa ocitáte nad úrovňou striech susedných budov. Materiálom na pokrývanie striech sú tradične šedé bridlicové škridly, vďaka čomu získava mesto jednotný farebný ráz. Akoby tvorilo súčasť samotnej hory, do ktorej úbočia sa šplhá. Vysoko nad údolím sa vypína pevnosť s hodinovou vežou, v ktorej areáli sa už dlhé roky konáva najväčší folklórny festival v krajine. Spletité uličky historického centra ponúkajú množstvo kaviarní či suvenírových obchodov a je možné prezrieť si aj niekoľko tradične zariadených starých domov.

Vďaka pomernej blízkosti ostrova Korfu je tento rozsiahly archeologický areál spolu s Gjirokastrom najnavštevovanejším miestom krajiny. Starý grécky „Bouthrothon“ bol už od 4.st. pnl dôležitým strediskom tejto oblasti a nezávislým mestom. Na polostrove vybiehajúcom do okolitého jazera vznikla rozsiahla akropola. Neskôr pribudlo trhovisko a veľké divadlo. Mesto prekvitalo aj za rímskych čias, kedy pribudli kúpele, fontány a akvadukt. Za byzantských čias bolo miesto sídlom biskupstva, dodnes sa zachovali zvyšky baziliky a krásne mozaiky. V múzeu sa nachádzajú viaceré významné antické torzá a busty. Areál je pomerne rozsiahly a na jeho prehliadku si treba vyhradiť pár hodín. Výhodou je, že celý vykopávkový komplex sa nachádza v hustom lesíku, ktorý aj v letných mesiacoch návštevníkom poskytuje príjemný tieň. 

Ak je Tirana hlavným mestom krajiny a ekonomickým centrom, tak historickým srdcom Albánska je jednoznačne Kruja. Nachádza sa pol hodiny jazdy od Tirany na úbočí hory Sari Salltik v nadmorskej výške 600 m. Predstavuje tak akési „okno na Jadran“ a v prípade dobrej viditeľnosti sa dá dovidieť až do Talianska. Srdcom Kruje je historická pevnosť z 15. storočia, v areáli ktorej sa dnes nachádzajú strážna veža, množstvo historických domov, etnografické aj historické Skanderbegovo múzeum. Bojovník proti Turkom Skanderbeg je najväčším národným hrdinom a legendou albánskej histórie. Pevnosť Kruja za jeho vlády odolávala až dvom tureckým obliehaniam, zakaždým úspešne. Svojimi hrdinskými činmi počas vyše dvadsiatich rokov odporu tak značne spomalil postup Turkov do Európy. Centrom mesta je starý bazár, ktorý rozsahom svojej ponuky pre turistov nemá v Albánsku obdobu. Jedná sa o jednu dlhú kameňmi dláždenú uličku obklopenú z oboch strán množstvom drevených obchodíkov s ponukou všetkého možného aj nemožného z oblasti albánskych suvenírov.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane, Rruga „Skenderbej“ Nr. 8, Tirana

Tel: +355 4227 4917
Mobil: +355 6890 82308 (pohotovostná služba)
Email :emb.tirana@mzv.sk

Pre dovoz tovaru do krajiny platia prakticky rovnaké bezcolné limity ako pre zvyšok Európy. Osoba nad 18 rokov veku môže bezcolne privážať 200 ks cigariet, 1 l tvrdého alkoholu alebo 2 l vína a rozumné množstvo parfumov.

Stav a vek vozového parku v Albánsku môže u zahraničného návštevníka vyvolať úsmev, prípadne mu spôsobiť pozdvihnutie obočia. Autobusy, ktoré boli v Nemecku a vo Francúzsku vyradené v 80. rokoch, tu s novou vervou brázdia cesty. Takisto autobusy MHD sú prevzaté či už darom, alebo kúpou od krajín západnej Európy. Lístok v MHD v Durrëse sa kupuje nie od vodiča, ale od sprievodcu. Následne si ho treba uschovať, pretože pomerne často nastupujú revízori, ktorí kontrolujú správnosť cestovných lístkov. Medzimestská doprava sa realizuje buď veľkými autobusmi, ktoré majú pevný jazdný poriadok, ale omnoho častejšie tzv. „furgonmi“, čiže minibusmi s flexibilným jazdným poriadkom. Na autobusových staniciach stoja tzv. „vyvolávači“, ktorí vykrikujú názov mesta, kam dotyčné vozidlo pôjde (resp. trasa je uvedená na prednom skle), no a furgon vyráža až vtedy, keď je zaplnený do posledného miesta.

V Tirane, Durrëse aj iných veľkých mestách premáva veľké množstvo žltých a zreteľne označených taxíkov. Veľmi často túto funkciu plnia staré spoľahlivé Mercedesy. Pri ceste v rámci mesta vodič spúšťa taxameter, čiže zjednávanie o cene nie je možné. Ceny sú aj tak v porovnaní so Slovenskom veľmi nízke. V prípade, že sa taxíkom vyberiete na dlhšiu trasu, dá sa na cene vopred dohodnúť. V Albánsku sú zastúpené viaceré medzinárodné siete požičovní áut. Záujemca o požičanie musí mať vek minimálne 21 rokov a vlastniť medzinárodný vodičský preukaz. Požičať auto sa dá na viacerých miestach v Tirane, alebo priamo na letisku. V takom prípade sa odporúča rezervovať si auto už vopred. Takisto je možné rezervovať si auto aj s vodičom. Hlavné ťahy v krajine sú v pomerne dobrom stave, akonáhle sa však ocitáte na vedľajšej ceste, povrch sa zreteľne zhorší. Práve z toho dôvodu domáci preferujú autá s kvalitným pružením, hlavne staré Mercedesy. Štýl jazdy mnohých domácich je agresívny a nepredvídateľný, ak ste však zvládli šoférovanie napríklad v Taliansku, zvládnete aj Albánsko.