Alexandria

Počas vlády Ptolemia I. nazývaného Sotér, teda „Záchranca“, ktorý nastúpil po smrti Alexandra, sa mesto stalo hlavným hospodárskym, ekonomickým a kultúrnym centrom vtedajšieho antického sveta. A tak ostala aj po smrti slávnej Kleopatry VII. Rímsky cisár Augustus pripojil po víťaznej bitke, ktorá sa odohrala v Grécku pri dnešnom meste Preveza, Egypt ku Rímskej ríši. Alexandria v čase svojej antickej slávy mala údajne až pol milióna obyvateľov. Aj tu však dochádzalo ku rôznym nepokojom v 1. a 2. storočí n.l. Za rímskeho cisára Trajana vypuklo židovské povstanie.

Dôležitú úlohu zohrala Alexandria aj pri vzostupe kresťanstva, dokonca bola strediskom kresťanského učenia a sídlom biskupa. Počas 4. storočia n.l. sa postupne ničili staré pamiatky, ako chrám Serpeion alebo Pergamská knižnica, ktorá tu bola presťahovaná z Pergamonu. V 7. storočí Egypt dobyli Arabi, ktorí svoju pozornosť sústredili viac na oblasť dnešnej Káhiry. Tá sa neskôr stala hlavným mestom Egypta a je ním dodnes.

Mestom prechádzali dve hlavné ulice, Dromos a Mesion Pedon. Tam kde sa ulice stretli, vznikla agora. Kráľovská rodina bývala pri pobreží v štvrti Basileia či Brucheion, na východe mesta bola židovská časť a na západe Emporion. Kráľovský palác údajne stál pri Museione, ktoré bolo vedeckým centrom, ktorého súčasťou bola aj slávna knižnica, ktorá neskôr vyhorela. Mesto malo aj svoj chrámový okrsok, Serapeion, ktorý bol zasvätený bohu Serapidovi.

Z helenistického a rímskeho obdobia sa zachovalo len málo, ale zaujímavé sú napríklad katakomby, Pompejov stĺp, antické divadlo a ostatné častu pohltila neskoršia výstavba. Z islamského obdobia sú pekne zachované mešity zo 17. a 18. storočia v andalúzskom štýle, ktoré sa nachádzajú pri pobreží, v blízkosti pevnosti. V miestach historického antického centra sa dnes nachádza Alexandrijská univerzita. 

Koptská katedrála sv. Marka nachádzajúca sa v Alexandrii je zároveň historickým sídlom alexandrijského patriarchu. Katedrála bola postavená na mieste, kde nechal postaviť v roku 60. n.l. kostol sv. Marek, ktorý sem prichádza po smrti Ježiša. Počas Markovho pôsobenia v Alexandrii mnoho ľudí konvertovalo na toto nové náboženstvo. Sv. Marek sa stal prvým alexandrijským biskupom. Sv. Marek bol uväznený a mučený počas festivalu na počesť boha Serapisa v roku 68.  Pochovaný bol pod kostolom, ktorý v Alexandrii založil. V roku 828 jeho telo bolo ukradnuté benátskymi kupcami a prenesené do Benátok, kde je dnes bazilika sv. Marka a námestie sv. Marka. Hlava sv. Marka ostala v Alexnadrii. Relikvie sv. Marka drží každý novo vymenovaný egyptský patriarcha. Katedrála sa v súčasnosti využíva na bohoslužby. 

V súčasnosti je Alexandria moderným mestom, najvýznamnejším egyptským prístavom, sídlom vedeckovýskumných ústavov, knižníc, ako je moderná Bibliotheca Alexandrina, ktorá bola otvorená v roku 2002, univerzity z roku 1942. Je tiež sídlom pravoslávneho alexandrijského patriarchu a jedno z dvoch sídel (popri Káhire) koptského ortodoxného patriarchu.

Alexandria má i pekné zachované budovy v koloniálnom štýle. Medzi najkajšie stavby sa radí Alexandrijská opera, ktorá bola postavená v roku 1918 za vlády kráľa Fuada I. Pomenovaná je po Mohamedovi Alim. Pôvodným majiteľom opery bol Badr El Din Kerdany. Ten vymenoval francúzskeho architekta Georga Baroqueho, aby urobil návrh budovy. V roku 1921 opera hostila slávnych arabských a zahraničných spevákov. V roku 1962 bola opera premenovaná na „Sayed Darwish Teater“ a to na počesť slávneho egyptského hudobníka Sayeda Darwisha. Práve Sayed Darwish je aj zakladateľom egyptskej národnej hymny. Budovu bolo potrebné rekonštruovať a dnes je možné obdivovať jej krásne dekoratívne prvky. Opätovné otvorenie opery sa uskutočnilo v roku 2004. Dnes sa tu konajú umelecké predstavenia operných spevákov a operných a baletných súborov. Medzi ďalšie pekné budovy sa radí hotel Cecil v centre mesta. Hotel sa nachádza na námestí Tahrir, ktoré počas koloniálneho obdobia bolo európskym centrom nazývaným Fran Square. Nachádza sa tu socha Mohameda Aliho. 

V Alexandrii sa narodil v roku 1863 známy básnik Constantine Cavafy. Jeho byt je dnes múzeum, ktoré funguje pod záštitou gréckeho veľvyslanectva v Káhire. Nachádza sa v gréckej štvrti Chatby v blízkosti námestia Saad Zaghloul. Po jeho smrti v roku 1933 sa jeho byt zmenil na lacný hostel. Hoci básnikov nábytok predali jeho dedičia, jeho knižnica sa zachránila. Ako múzeum bolo otvorené v roku 1992. Fotografie, ktoré sa tu našli slúžili ako pomoc pri rekonštrukcii nábytku a vybavenia jeho bytu. Múzeum obsahuje bibliografický materiál, preklady básnikovej poézie v 20 jazykoch od 40 rôznych učencov. Doba keď básnik, žil v Alexandrii bola úplne iná ako je dnes. A vidieť to aj cez jeho diela, ako v prípade E.M. Forstera, Lawrence Durella a Stratisa Tsirkasa.

Peknou budovou je aj synagóga Eliyahu Hanavi, ktorá sa nachádza v Alexandrii na ulici Nabi Daniel a postavená bola v roku 1354. Synagóga bola bombardovaná Francúzmi počas ich invázie v roku 1798. Egyptskí židia tvoria jednu z najstarších židovských komunít na svete. Mnoho židov prichádza do Egypta aj po ich vyhostení zo Španielska, ich počet sa zvyšoval aj po otvorení Suezského prieplavu v roku 1869. Aj keď Európu zasiahol mor v 19. storočí, mnoho z nich emigrovalo do Egypta. V 40. a 50. rokoch minulého storočia bolo židovské obyvateľstvo z Egypta vyhnané a zbavené majetku. Od vojen s Izraelom a Suezskou krízou v roku 1956 sa ich komunita zmenšila. Z vtedajších asi 80 000 židov, je ich dnes asi 40.Synagóga ma impozantný interiér s týčiacimi sa talianskymi mramorovými stĺpmi. Vojde do nej 700 veriacich. K dispozícii je tiež sedenie na poschodí pre ženy. V prednej časti synagógy je malá komora, kde sú zvitky Tóry. Keď boli egyptské židovské synagógy zatvorené, zbierali sa sem zvitky z ďalších mestských synagóg. Patrí medzi najväčšie synagógy na Blízkom východe. 

Alexandria leží v západnej časti delty rieky Níl. Delta Nílu sa nachádza v Dolnom Egypte, kde sa rieka Níl rozprestiera a odteká do Stredozemného mora. Je to jedna z najväčších riečnych delt na svete – od Alexandrie na západe po mesto Port Said na východe. Pokrýva 240 km pobrežia Stredozemného mora a je bohatým poľnohospodárskym regiónom. Zo severu na juh je delta dlhá približne 160 km.

Delta začína mierne dole prúdom od Káhiry. Delta je rozdelená na časti, pričom Níl sa delí na dva hlavné rozvody, Damietta a Rosetta, tečúce do Stredozemného mora v prístavných mestách s rovnakým názvom. V minulosti mala delta niekoľko rozvodov, ktoré však boli stratené v dôsledku protipovodňovej ochrany, zanášania a zmeny reliéfu.

Suezský prieplav sa nachádza východne od delty a vstupuje do pobrežného jazera Manzala severovýchodne od delty. Na severozápade sú ďalšie tri pobrežné jazerá alebo lagúny: jazero Burullus, jazero Idku a jazero Mariout. Níl je považovaný za "oblúkovú" deltu (oblúkovitý tvar), pretože pri pohľade zhora pripomína trojuholník alebo kvet. Niektorí vedci, ako napríklad Aristoteles, napísali, že delta vznikla na poľnohospodárske účely kvôli vysychaniu oblastí Egypta.

V modernej dobe vonkajšie okraje delty Nílu erodujú a niektoré pobrežné lagúny zaznamenali rastúcu úroveň slanosti, pretože ich spojenie so Stredozemným morom sa zvyšuje. Keďže delta už nedostáva ročný prísun živín a sedimentov z horného toku v dôsledku výstavby priehrad v Asuáne, pôda záplavových oblastí sa stala chudobnejšou a v súčasnosti sa používa veľké množstvo hnojív. Ornica v delte môže mať hĺbku až 21 m.

Ľudia žijú v oblasti delty Nílu už tisíce rokov a intenzívne obrábajú tuanjšiu úrodnú pôdu najmenej posledných päťtisíc rokov. Delta bola hlavnou časťou Dolného Egypta a v delte a jej okolí existuje mnoho archeologických nálezísk. Artefakty patriace k starodávnym miestam boli nájdené na pobreží delty. Rosettská doska bola nájdená v delte v roku 1799 v prístavnom meste Rosetta (arabsky názov je Rashid).

V júli 2019 bol v potopenom meste Heracleion, hovorovo známom ako egyptská Atlantída nájdený malý grécky chrám, staroveké žulové stĺpy, lode nesúce poklady a bronzové mince z vlády Ptolemaia II., ktoré sa datujú do 3.- 4. storočia p.n.l. Skúmanie egyptských a európskych potápačov viedol podvodný archeológ Franck Goddio. Odkryli tiež zničený historický chrám pod vodou pri severnom pobreží Egypta.

V januári 2019 archeológovia pod vedením Mostafu Waziriho pracujúci v oblasti Kom Al-Khelgan v delte Nílu objavili hrobky z druhého prechodného obdobia a pohrebiská z éry Naqada II. Pohrebisko obsahovalo pozostatky zvierat, amuletov a skarabeov vyrobených z fajansy, okrúhle a oválne hrnce s rukoväťami, kamienkové nože a keramiku. V pohrebiskách sa našli lebky a kostry v ohybovej polohe.

Záznamy z dávnych čias, napríklad od geografa Ptolemaia ukazujú, že delta mala sedem rozvodov z východu na západ, a to: Pelusiac, Tanita, Mendesian, Fhatnitic, Sebennytic, Bolbitin a Canopic. V dôsledku protipovodňovej ochrany sú teraz len dve hlavné vetvy, a to Damietta (Fhatnitic) na východe a Rosetta (Bolbitin) v západnej časti delty. Delta zvykla každoročne prinášať záplavy a teda úrodnú pôdu, čo sa však zastavilo výstavbou priehrad v Asuáne.

V regióne nílskej delty žije asi 40 miliónov ľudí. Mimo veľkých miest je hustota obyvateľstva v delte v priemere 1 000/km2 (2 600/m²) alebo viac. Alexandria je najväčšie mesto v delte. Medzi ďalšie veľké mestá v delte patria Shubra El Kheima, Port Said, El Mahalla El Kubra, Mansura, Tanta a Zagazig.

Počas jesene sú časti rieky Níl červené s lotosovými kvetmi. Dolný Níl (sever) a horný Níl (juh) má množstvo rastlín, ktoré tu rastú v hojnosti. Už v čase staroveku symbolom horného Nílu bol egyptský lotos a dolného Nílu papyrus (Cyperus papyrus). Z nílskeho papyrusu sa vyrábal v starovekom Egypte papyrusový papier. Avšak už nie je ani zďaleka taká hojnosť týchto rastlín ako kedysi a stávajú sa pomerne zriedkavými.

V delte zimuje niekoľko stoviek tisíc vodných vtákov, vrátane najväčších koncentrácií čajok a fúzatých ternov na svete. Medzi ďalšie vtáky, ktoré sa udomácňujú v delte, patria volavky sivé, kormorány a ibis. V delte Nílu žijú živočíchy, ryby, žaby, korytnačky. Krokodíly nílske a hrochy, v staroveku rozšírené v delte sa tam už nenachádzajú.

Delta má horúce podnebie ako zvyšok Egypta, ale jej to najsevernejšia časť, ktorá je najvlhkejšou oblasťou v krajine. Má relatívne mierne teploty, pričom maximá zvyčajne v lete neprekročia 30 °C. Delta je najteplejšia v júli a auguste s maximálnym priemerom 35 °C. Zimné teploty sa vo všeobecnosti pohybujú v rozmedzí od 9 °C v noci do 19 °C počas dňa. Oblasť delty Nílu sa počas zimy stáva vlhkou s chladnejšími teplotami a dažďom. Počas priemerného roka padá na oblasť delty iba 100 – 200 mm zrážok, a to väčšinou v zime.

Tam kde stojí dnešný El Alamein stálo pred dvetisíc rokmi mesto Locassis, čo znamená „biela škrupina“. Taký názov dostalo podľa nádherných bielych pláží. Leží medzi Marsa Matruh a Alexandriou. Do dejín vstúpilo mesto El Alamein v roku 1942, keď tu prebehli kruté boje medzi nemeckým vojskom pod vedením generála Rommela proti spojencom na čele s generálom Montgomerym, ktorý nakoniec zvíťazil. Pri bojoch tu však zahynulo až 80 tisíc vojakov z radov Talianov, Britov a Nemcov. Tí boli pochovaní na troch vojenských cintorínoch v časti Tell al Aisa. Dnes je tu na túto počesť dostupné vojenské múzeum.   

Aj keď samotné mesto Marsa Matrouh, ktoré leží cca 300 km západne od Alexandrie nemá výraznú architektúru, má peknú pobrežnú promenádu, mešitu Al Awam, kostol Panny Márie, mestské múzeum a zaujímavý je starý líbyjský trh, kde sa oplatí zájsť, keďže tu vládne typický arabský ruch. Medzi tunajšie atrakcie patrí 5 km dlhá Kleopatrina pláž s bustou kráľovnej a lagúna medzi skalnými masívmi, kde sa kedysi kúpala. Západne od centra leží ďalšia krásna pláž Ageebah. 

Z čias druhej svetovej vojny bolo v Marsa Matoruh sídlo nemeckého veliteľstva, a tak tu došlo aj ku niekoľkým bojom. Do dejín sa tu zapísal nemecký generál Rommel, známy pod prezývkou Púštna líška, ktorý odrážal útoky spojencov. Ak ste milovníci vojenskej histórie, pri pobreží sú jaskyne, kde bolo vybudované Rommelovo múzeum, ktoré je v súčasnosti prístupné. Nájdete tu mapy, fotky, zbrane a osobné Rommelove predmety a v mori aj vraky lodí.

Smerom na juhozápad od Marsa Matruh, leží nádherná oáza Siwa, akoby v srdci samotnej  Sahary, v prepadline 17 m pod úrovňou mora, len 50 km od líbyjských hraníc. Tvoria ju vodné pramene, ktorých tu vyviera asi 300, úchvatné soľné jazerá slanšie než Mŕtve more, datľovníky, historické stavby a domorodý berberský kmeň.

V tunajších soľných jazerách sa dá i oddychovať. Pre vysokú koncentráciu soli sa tu plávať nedá. Pri vstupe do jazera treba byť opatrný. Pod zemou je veľké jazero slúžiace ako zdroj pitnej vody pre Egypt. Práve v tejto oblasti sa nachádza jeden z najväčších dunových pásov na svete a to s dĺžkou 140 km. Za pozornosť stojí Hora mŕtvych s množstvom starovekých hrobov objavených náhodou, keď sa miestni obyvatelia ukrývali v roku 1944 počas 2. sv. vojny. Pekne sa dochoval hrob Siamuna s bohatou grécko-egyptskou výzdobou a hieroglyfmi. V Siwe kedysi stál i chrám boha Amona a slávna veštiareň, kde si údajne nechal veštiť aj Alexander Veľký. Strávil tu len tri dni a potom sa vydal na svoju cestu na východ. Niektorí sa domnievajú, že tu bol po svojej smrti v Babylone pochovaný. Aj keď sa z chrámu veľa nedochovalo, je odtiaľto pekný výhľad na oázu.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire 3, Adel Husein Rostom, P.O.BOX 450, 11794 - Ramses Post Office Dokki, Cairo, Egypt

Tel: +20 / 2 / 33358240, 33357544, 33376901
Mobil:  +201 000 060 968 *
Email: emb.cairo@mzv.sk

* pohotovostný mobil po pracovnom čase a v dňoch pracovného pokoja

Do Egypta potrebujete pas, ktorý musí byť platný minimálne 6 mesiacov po návrate. Rovnako do Egypta budete potrebovať turistické víza - na jeden vstup – platné 3 mesiace s maximálnou dĺžkou pobytu 1 mesiac, viacnásobné – platné na 6 mesiacov, maximálna dĺžka pobytu 1 mesiac).

Zakázaný dovoz alkoholu, pornografie, zbraní a všetkých druhov drog. Zo skúseností vieme, že kvôli jednej fľaši alkoholu v hlavnej batožine vás nezatknú. Za predaj a prechovávanie drog sa udeľujú veľmi vysoké tresty (desiatky rokov odňatia slobody, vo výnimočných prípadoch trest smrti). Je nutné pripomenúť, že je striktne zakázaný vývoz pamiatok a zlata v nespracovanej podobe, flóry, fauny, zvlášť koralov, ale aj mušlí.