Káhira

Pevnosť Babylon je príkladom gréckej a rímskej kultúry v srdci Káhiry, kde sa nachádza známy Visutý kostol, najstaršie káhirské kostoly a strom Panny Márie.

Islamská Káhira má jedinečný architektonický štýl badateľný v pevnosti Al- Qal´a a alabastrovou mešitou Mohameda Aliho. V roku 641 Egypt dobyl Amr ibn al-´As, a tak Káhira začala rozvíjať islamskú architektúru. Mesto bolo rozdelené na tri hlavné časti, Al-Fustat, Al-Askar a Al-Qata´i.

Káhiru zdobí aj mešita Al-Azhar a univerzita, založená vodcom Fátimovcov El-Muizzom Ledin Allahom. V islamskej časti Káhiry stoja tie najkrajšie pamiatky, citadela, madrassa a mauzóleum sultána Barquqa, mešita sultána al-Ashrafa Qaytbay, mešita sultána Hassana či veľký trh Khan el-Khalili.

Oficiálny názov Káhiry je al-Qáhirah, čo značí „dobyvateľ“ alebo „víťaz“. Káhiru založili Fátimovci pod vedením generála Jawhar al-Siqilliho, ktorý prijal príkazy od fátimovského khalifa El-Mo´ez Ledin Allaha, aby sa stala Káhira novým hlavným mestom Fátimovcov. Najskôr bolo mesto pomenované Al-Mansuriyyah a neskôr zmenená na Káhiru. Káhira je však známa aj pod iným názvom ako „Mesto tisícich minaretov“, a to pre množstvo mešít. Predpokladá sa, že názov „Káhira“ pochádza z arabského názvu planéty Mars „Al Najm Al Qahir“, ktorý vznikol v deň, keď mesto založila dynastia Fátimovcov v 10. storočí. Národným dňom Káhiry je 6. júl, keď generál Jawhar al-Siqilli položil základný kameň mesta v roku 969. Ikonou Káhiry je stará mešita Al-Azhar.

Moderná Káhira sa nachádza 20 km ruín Memphisu, kedysi prvého hlavného mesta nielen Egypta ale aj na svete, ktoré bolo založené okolo roku 3100 pred n.l. Prvou osadou v súčasnej Káhire bola rímska pevnosť Babylon postavená v roku 150 n.l. Arabskí dobyvatelia tu založili v roku 642 vojenské veliteľstvo, ktoré sa stalo základňou Umajjovcov a Abbásovcov a vznikla tu prvá mešita v Afrike. Keď severoafrická šiitská dynastia Fátimovcov v roku 972 dobýva Egypt, začínajú sa písať nové islamské dejiny mesta. Mešita Al-Azhar dala podnet ku vzniku mesta ako centra islamského učenia a filozofie. Seldžukovia v polovici 11. storočia dobyli Káhiru a Saladin a jeho ďalší nástupcovia mesto rozširovali. Najstaršia časť Káhiry leží východne od Nílu. Pri Níl, južne od mesta je dnes stále poľnohospodárska oblasť. Západné časti Káhiry postavil podľa vzoru Paríža Isma´il Pasha v polovici 19. storočia a majú široké bulváre, verejné záhrady a otvorené priestranstvá.  

Staršia, východná časť mesta je odlišná, lebo vyrastala v priebehu storočí. Je plná uličiek a preplnených štvrtí s obytnými budovami. Západnej Káhire dominujú skôr vládne budovy a moderná architektúra. Rozsiahle vodné systémy umožnili mestu expandovať na východ do púšte. Káhirou keďže preteká Níl, brehy sú spájané cez ostrovy mostami. V centre je ostrov Gezira a Roda, kde je tiež množstvo vládnych budov. Západne od Gízy je púšť a staroveká nekropola Memphis a priľahlá nekropola Sakkára. Tieto mestá boli v tejto časti Egypta starovekými predchodcami Káhiry. Na ostrove Manial sa nachádza palác Manesterly a nilometer, ktorý slúžil na meranie hladiny Nílu.

Keď bol v roku 1258 vyplienený Bagdad, Káhira sa stala popredným intelektuálnym a umeleckým centrom Blízkeho východu na nasledovných 250 rokov. Politická moc sa však presunula z arabského sveta na sever a mesto v roku 1517 zabrala Osmanská ríša za Selima I. Avšak vládnuci Mameluci sa rýchlo vrátili k moci ako vazali osmanského sultána.

V roku 1798 dobyl Egypt Napoleon a Káhira mu odovzdávajú vládnuci Mameluci. Napoleon priviedol sebou armádu vedcov, učencov a umelcov, aby založili francúzsku kultúrnu základňu v Egypte. Urobili prvú európsku štúdiu o krajine, publikovanú ako Le description de l ´Egypte. Napoleon opustil Egypt po tom, čo bola jeho flotila zničená v bitke pri Aboukirskom zálive v auguste 1798, pričom na čele zostal generál Jean Baptiste Kléber. Ten bol však v roku 1800 zavraždený a trojročná francúzska okupácia mala malý trvalý účinok. V Egypte v 19. storočí začína modernizácia. Bola zavedená železničné spojene do Alexandrie v roku 1851.

K výraznej zmene však došlo za vlády Isma´Ila Pašu, keď v roku 1863 výstavba Suezského prieplavu priniesla značný počet nových obyvateľov z Európy. Sieť plynového osvetlenia inštalovala francúzska spoločnosť a rozšírili sa železničné trate. V roku 1867 Isma ´il Paša navštívil Paríž, aby sa zúčastnil Svetovej výstavy, kde videl novozrekonštruované mesto baróna Haussmanna a s prostriedkami z prosperujúceho obchodu s bavlnou sa rozhodol prestavať Káhiru podľa  európskeho vzoru. Veril, že sa mu to podarí do roku 1869, keď zástupcovia z celého sveta prišli na otvorenie Suezského prieplavu.

No namiesto prestavby starého mesta sa Isma´il rozhodol pridať novú štvrť k západnej časti pri brehu Nílu. Projekt realizoval Ali Pasha Mubarak a navrhol ho francúzsky urbanista Pierre Grand. Bola postavená nová oblasť luxusných víl a apartmánov. V starom meste sa otvorili veľké ulice a začali premávať električky. Nová prestavba, ktorá začala v roku 1882 viedla k pokračovaniu prestavby Káhiry. Bol inštalovaný moderný kanalizačný systém a v púšti vznikli nové predmestia ako Heliopolis. Populácia Káhiry v počte 374 000 z roku 1882 vystúpila v roku 1937 na 1 312 000. Mesto však ovládli aj Európski obyvatelia a preto vznikol dôraz na kresťanské mešity pred mešitami.

Moderná Káhira zostala centrálnym mestom Egypta počas obdobia britskej nadvlády. V 20. storočí mnoho poľnohospodárov z brehov Nílu prichádza do mesta za prácou v továrňach. Mesto prijalo utečencov z vojen s Izraelom, najmä zo Sinaja. Od 19. storočia sa stala Káhira centrom cestovného ruchu pre pamiatky a artefakty starovekého Egypta, hlavne pyramíd.

Ikonou planiny Gíza sú pyramídy z obdobia Starej ríše, z doby 2560 pred n.l. Najväčšou pyramídou je Cheopsova, s výškou 137 metrov, kedysi 147 metrov.  Faraón Cheops nechal uviesť do pohybu 6 miliónov ton kameňa, aby na rozlohe ako 8 futbalových ihrísk postavil svoju hrobku. V jeho pyramíde bol pohrebná komora neobvykle preložená, najskôr bola pod zemou, potom v strede a nakoniec hore vo Veľkej galérii.

Jeho syn Chefrén nechal postaviť v roku 2530 pred n.l. pyramídu s výškou 143,5 m, na ktorej sa dodnes zachovalo biele obloženie v jej najvyššej časti. Pri pyramídach sa nachádzajú mastaby – horby úradníkov.

Tretiu pyramídu nechal okolo roku 2500 pred n.l. postaviť Mykerínos s výškou 66 m. Jej obloženie bolo vyhotovené z ružovej žuly, ktorá sa zachovala v spodnej časti pyramídy.

V pyramídovom komplexe je Veľká sfinga, Údolný chrám faraóna Chefréna, hrobky a otvory, kde boli objavené veľké drevené lode slúžiace na prevoz faraóna do „podsvetia“. Sfinga je dlhá 73,5 m a vysoká 20 m. Pri nohách sfingy sa nachádza žulová stela kráľa Tutmosa IV. z roku 1390 pred n.l. 

Pyramída má svojho predchodcu v stupňovitej mastabe, ktorú nechal postaviť architekt Imhotep pre kráľa Džosera z 3. dynastie, okolo roku 2650 pred n.l. Jedná sa o prvú kamennú stavbu na svete. 

Táto Džoserova stupňovitá mastaba sa skladá zo 6 oddelených a na seba posadených a smerom nahor stále sa zmenšujúcich asi 10 m vysokých kamenných „lavíc“. Veľké stupne boli vždy viditeľné. Malý zádušný chrám a palácový komplex sú pripojené k severnej stene mastaby. Tu tak mohol faraón sídliť po odchode na večnosť.

Vhod do komplexu lemujú stĺpy, ktoré sú i dnes dobre zachované. Za stĺpmi sa nachádza veľké nádvorie, ktoré sa používalo pre faraónove rituály, ktoré boli potrebné ku jeho "obnove, sile a na večnosť".

V Sakkare počas 7. až 1. storočia pred n.l. vzniklo Serapeum, kde boli pochované býky, ktoré Egypťania nazývali Apis. Z 5. dynastie, z roku 2340 pred n.l. tu bola postavená Unova pyramída s výškou 43 m, niekoľko krásnych mastáb, kde sa dochovali farby na reliéfoch, ako mastaba Ti, ktrú objavil Francúz Auguste Mariette v roku 1860, či Ptahhotepova alebo Mererukova mastaba s krásnymi scénami vtedajšieho života.

Memphis bol kedysi prvým hlavným mestom Egypta a rozkvital pred viac ako 4500 rokmi. Grécky názov Memphis je odvodený od egyptského Men-nefer-Pepi, čo bolo meno pyramídového mesta a pyramídy faraóna Pepyho I. Okolo roku 1250 pred n.l. tu bol postavený chrám zasvätený egyptskému bohovi Ptahovi. Z tohto obdobia boli objavené sochy vysoké skoro 4 m znázorňujúce Ramesseho II, Ptaha a bohyňu Sekhmet ako aj balzamovacie stoly pre býkov.

Mešita al-Azhar sa začala stavať v roku 969 a dostavaná bola v roku 972 vojenským vodcom Gawhar al-Siqilli. Od svojho vzniku bola niekoľkokrát prestavaná. Dnes tu je  jedna z najdôležitejších univerzít pre výučbu islamu na svete. Samotná stavba zaberá plochu 6000 m^2.

K najväčším zmenám došlo v 18. storočí počas vlády Osmanov. Mešita bola centrom práva, teológie a radí sa medzi najstaršie na svete. Dnes tu študuje 85 000 študentov v rámci 9 fakúlt. V univerzitnej knižnici je viac ako 60 000 kníh a 15 000 rukopisov. Pri mešite sa nachádza park al-Azhar.

Citadela pod názvom al-Qal´a je masívna pevnosť, kde sa nachádza múzeum, paláce, tri mešity, z ktorých je najznámejšia mešita Mohameda Aliho. Pevnosť bola postavená v roku 1176 sultánom Saladinom na obranu mesta pred križiackymi výpravami. Neskôr sa stala hlavným sídlom mameluckých sultánov.

Prvá mešita v pevnosti bola postavená v 14. storočí, ostatné dve počas otomanskej nadvlády v 16. storočí a za vlády Mohameda Aliho v 19. storočí. Mohamed Ali nechal svoju mešitu vybudovať z bieleho alabastru, preto sa jej zvykne hovoriť aj "alabastrová mešita". Mohamed Ali je v mešite aj pochovaný. Na otvorenom priestranstve mešity sa nachádzajú hodiny od francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa, ktoré daroval Mohamedovi Alimu v roku 1846. V rámci pevnosti boli postavené aj paláce, Gowhara a Harim, ktoré je vojenským múzeom. Celý areál využívali britskí vojaci až do roku 1946.

Starou Káhirou prechádza dôležitá ulica al-Muizz, ktorá patrí medzi najstaršie v meste. Vedie zo severu na juh a po jej oboch stranách boli postavené tie najdôležitejšie historické stavby, ako sú mešity a školy. Má dĺžku skoro 1 km a vedie od brány Bab Zuweila po bránu Bab Futuh. Je rušná, hlučná a ohromujúca. Dnes je tu veľa obchodov, hammamov, či trh na výrobu stanov.

Mešita sultána Hassana sa nachádza pri citadele. Postavená bola v 14. storočí počas mameluckej doby. Vedľa tejto mešity ja mešita Al-Rifa´i, postavená na konci 19. storočia lady Khushiar Hanim, aby tak rozšírila a nahradila existujúci svätyňu stredovekého islamského svätca Ahmeda al-Rifa´iho. Táto mešita bola miestom odpočinku Rezu Shaha z Iránu, ktorý umrel v exile v roku 1944. Jeho telo bolo po 2. svetovej vojne navrátené do Iránu. V pohrebnej komore je pochovaný jeho syn Mohammed Reza Pahlavi, ktorý umrel v Káhire v roku 1980.

Koptská štvrť leží v starej časti Káhiry. Prvé osídlenie sa datuje do 6. storočia pred n.l. Práve tu sa nachádzajú pamiatky z egyptskej kresťanskej minulosti, kde je možné navštíviť aj synagógu a prvú mešitu postavenú v Afrike, zo 7. storočia. Nachádza sa tu Visutý kostol, nazývaný aj Koptský ortodoxný kostol Panny Márie a je jedným z najstarších v Egypte. Je pomenovaný pre svoju polohu nad vstupom do bývalej rímskej pevnosti Babylon.

Kostol sv. Sergia je miestom, kde sa ukrývala Jozef, Mária a Ježiš, keď utekali z Palestíny. Interiér kostola je krásny, s detailným spracovaním dreva a obkladmi. Synagóga Ben Ezra bola najskôr kostolom a až v roku 882 bol predaný a prestavaný na synagógu. Aj za niekoľko storočí bola prerobená a podľa legendy je miestom, kde bol nájdený malý Mojžiš. V Káhire sa nachádza aj Koptské múzeum s rôznymi historickými pamiatkami.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire 3, Adel Husein Rostom, P.O.BOX 450, 11794 - Ramses Post Office Dokki, Cairo, Egypt

Tel: +20 / 2 / 33358240, 33357544, 33376901
Mobil:  +201 000 060 968 *
Email: emb.cairo@mzv.sk

* pohotovostný mobil po pracovnom čase a v dňoch pracovného pokoja

Do Egypta potrebujete pas, ktorý musí byť platný minimálne 6 mesiacov po návrate. Rovnako do Egypta budete potrebovať turistické víza - na jeden vstup – platné 3 mesiace s maximálnou dĺžkou pobytu 1 mesiac, viacnásobné – platné na 6 mesiacov, maximálna dĺžka pobytu 1 mesiac).