Estónsko je najsevernejšia a zároveň najmenšia pobaltská krajina s rozlohou skoro ako Slovensko, ktorý obýva 1.3 mil. obyvateľov. Polovicu územia tvoria lesy a štvrtinu močiare a mokrade, kde sa vyskytuje aj rašelina, čo dosahuje aj 6 m. Najvyšším bodom Estónska je Suur Munamägi, ktorý meria 318 m. Jednu desatinu z Estónska tvoria ostrovy.
Na území Estónska na hraniciach s Ruskom leží štvrté najväčšie európske jazero - Čudské. Je ľadovcového pôvodu o rozlohe 3550 km2, z toho 1570 km2 patrí Estónsku. Jeho dĺžka je 86 km a šírka 67 km. Jeho brehy na severe sú nízke a piesčité, na juhu sa vyskytuje rákosie a bažiny. Má veľa menších ostrovov. Do jazera sa vlieva 200 riek a jediným odtokom je rieka Narva, ktoré vyústuje vo Fínskom zálive.
Túto krajinu začali osídľovať pred 4000 rokmi predkovia súčasných obyvateľov. V roku 1991, po nadvláde Dánov, Švédov, Nemocv, Rusov získalo nezávislosť. Tallinn začali budovať od 13. storočia Dáni a stalo sa dôležitým centrom hanzového spoločenstva. Stará časť Tallinnu má aj dnes stredoveký ráz a je zapísaná aj na zozname UNESCO. V meste vynikajú hlavne kupecké domy a zdobené kostoly.