Faerské ostrovy

Archeologické vykopávky na ostrove Sandoy dokazujú, že ľudia žili na ostrovoch už okolo roku 300. Je však málo informácií o tom, aká to bola skupina. Najbližšie k zisteniu o živote na Faerských ostrovoch bol írsky učenec Dicuil, ktorý pracoval na dvore Karola Veľkého vo francúzskom Achene. Z jeho zdrojov sa dozvedáme, že v 9. storočí mnoho írskych mníchov sem vyhnali iné severské národy. V 6. storočí sa tu údajne zastavil sv. Brendan, ktorý vraj hľadal „Zasľúbenú zem svätých“. Podľa legendy práve on pomenoval ostrovy ako „ovčie“. V 9. storočí sa na ostrovoch usadili Nóri, ktorí buď hľadali novú zem, alebo chceli uniknúť tyranii prvého nórskeho kráľa Heralda I. O niekoľko desaťročí prichádzajú osadníci z Írska a zo Škótska. Práve vtedy pôvodní osadníci opúšťajú Faerské ostrovy pre nájazdy Vikingov. Okolo roku 900 vzniká parlamentná rada, čo je vlastne prvý najstarší existujúci parlament na svete.

Hlavným historickým prameňom ranej faerskej histórie je islandské dielo z 13. storočia – Sága o Faeroch. Koncom 10. storočia Faerčan Sigmundur Brestisson uteká z rodinou do Nórska, kvôli nepokojom a útočníkom. Nórsky kráľ Olaf Tryggvason požiadal Sigmundura o návrat, aby prevzal kontrolu nad krajinou, a aby sa tak ostrovy dostali pod nórsku nadvládu. Zároveň sa na ostrovy dostáva aj kresťanstvo a v roku 999 ho oficiálne prijala aj parlamentná rada. Faerské ostrovy sa stali nórskou provinciou v roku 1035, po smrti posledného vikingského náčelníka.

Koncom 14. storočia sa Nórsko a Dánsko spojili a vytvorili dvojitú monarchiu. Panovník Christian III. zavádza na ostrovoch luteranizmus, ktorý nahradil katolicizmus. V 19. storočí väčšina západných území Nórska a aj Faerské ostrovy zostávajú pod suverenitou dánskeho panovníka. V neposlednom rade aj od veľkej geografickej vzdialenosti od Nórska a Dánska si ostrovy vždy udržiavali osobitnú jurisdikciu spolu s odlišným jazykom a kultúrou, ktorú strážila aj parlamentná rada. V roku 1846 bol vytvorený pravopisný systém pre faerský jazyk. Začalo rásť aj faerské hospodárstvo a to pre zavedenie rozsiahleho rybolovu. Ostrovy majú povolený prístup do dánskych vôd v severnom Atlantiku. Životná úroveň sa zlepšila a rástla aj populácia.

Prvú faerskú vlajku vytvorili faerskí študenti v Kodani v roku 1919 a v tom istom roku ju vztýčili v dedine Fámjin. Až do roku 1938 mohli školy a kostoly používať iba dánsky jazyk. Ak chcel niekto používať na bohoslužby faerský jazyk, musel požiadať o povolenie. V škole sa vyučovala dánčina. V roku 1938 sa faerský a dánsky jazyk zrovnoprávnil v školách a kostoloch. Faerský jazyk sa stal hlavným od roku 1948.

V roku 1946 sa konalo referendum o nezávislosti ostrovov. Len malá časť hlasovala za nezávislosť od Dánska, väčšina obyvateľov chceli ostať pod dánskou vládou. Avšak neskôr rástli požiadavky na autonómiu, a tak bol v roku 1948 schválený zákon o samospráve Faerských ostrovov. Zákon umožňuje, aby prevažnú väčšinu domácich záležitostí kontrolovala faerská vláda. Niektoré oblasti, ako napríklad vojenská obrana, polícia, spravodlivosť či zahraničné záležitosti zostávajú pod dánskou kontrolou dodnes. V 90. rokoch minulého storočia zažili ostrovy hospodársku krízu. Stúpla aj miera nezamestnanosti na 10-15% a mnoho obyvateľov sa vysťahovalo. V roku 2007 vláda Faerských ostrovov prevzala plnú kontrolu nad letiskom Vága Floghavn a štátnou cirkvou, ktoré riadili dánske orgány.

Streymoy je najväčší, najľudnatejší ostrov na Faerských ostrovoch a je aj veľmi hornatý, čoho dôkazom je aj najvyšší vrch ostrova Kopsenni s 789 metrami. 40% obyvateľov Faerských ostrvov žije práve tu a najväčší podiel na tom má hlavné mesto Tórshavn, v preklade Thorov prístav, ktoré je pomenované po bohovi búrky a bleskov v severskej mytológii. Turisti pátrajú po zasnežených vrchoch a nádhernej prírode, no Váš pohľad si zaslúžia aj tradičné farebné domčeky.

Druhý najväčší a najľudnatejší ostrov Faerských ostrovov. Jeho názov môžeme do slovenčiny preložiť ako "východný ostrov". Eysturoy je veľmi hornatý, nachádza sa tu aj najvyššia hora faerských ostrovov Slættaratindur s výškou 882 m. Pre turistov je atraktívny najmä z dôvodu, že za pekného počasia poskytuje krásny výhľad na celé súostrovie.

Spomedzi ostrovov sa radí medzi najnižší, keďže jeho najvyšší bod dosahuje výšku len 372 m.n.m. Južné pobrežie Nalsoy má dva mysy s majákmi z konca 18. Storočia, ktoré boli postavené aby pomáhali pašerákom bojovať proti dánskemu obchodnému monopolu. Dánska národná banka sa teda v roku 2005 rozhodla, že vydá 20 pamätných mincí na ktorých sa objavili práve Nolsoyské majáky. Nolsoy je zároveň názov dedinky, ktorá sa nachádza na ostrove s rovnomenným názvom. Je vzdialená len 4km (20minút trajektom) od hlavného meste Torshavn, čo je dôvodom prečo sa sem v posledných rokoch prisťahovalo viacero mladých rodín. Bývanie v Nolsoy je teda jedna z možností ako bývať lacnejšie, na vidieku, no zároveň blízko najväčšieho mesta Faerských ostrovov.

Ostrov Kalsoy sa nachádza v severnej časti Faerských ostrovov a rozkladá sa na viac ako 18 km štvorcových. Nájdete štyri dedinky ukryté v nádherných dolinách, ale Kalsoy je známy predovšetkým vďaka legendárnemu majáku Kallur v najsevernejšej časti ostrova a sochou Tulenej ženy Kópakonan na pobreží Mikladalur. Najvyšším vrcholom Kalsoy je nádherná hora Nestindar, ktorá sa týči až do výšky 788 metrov.

Najzápadnejší Faerský ostrov je taký malý a skromný, až si ho ľudia zamilovali a milujú ho dodnes. Rozloha 10,3 km² a nenápadných 16 obyvateľov vás prinúti rozmýšľať nad sťahovaním sa. Na odľahlý ostrov s dvoma vrchmi a jednou malou osadou sa dostanete len vďaka trajektom. Najlepšie obdobie zažívalo miestečko v 19. storočí, kedy tu sídlilo viac ako 100 ľudí.

Tórshavn je hlavné a najväčšie mesto Faerských ostrovov. Nachádza v južnej časti východného pobrežia Streymoy. Na severozápad od mesta leží 347 metrov vysoká hora Húsareyn a na juhozápad 350 metrov vysoká Kirkjubøreyn. Oddeľuje ich rieka Sandá. Samotné mesto má populáciu 19 165 a spolu s okrajovými časťami populácia tvorí 21 078.

Tórshavn sa stal hlavným mestom Faerských ostrovov v roku 850 n.l. a dodnes ním zostalo. Po celý stredovek tvoril hlavnú časť Tórshavnu úzky polostrov, ktorý vyčnieval do mora. Vtedy sa Tórshavn stal centrom obchodného monopolu ostrovov, čím bol pre ostrovanov jediným zákonným miestom pre predaj a nákup tovaru. To sa však v roku 1856 zmenilo, obchodný monopol bol zrušený a ostrovy ostali otvorené voľnému obchodu.

Občania Slovenskej republiky sa pri vstupe na Faerské ostrovy za účelom turistiky musia preukázať platným dokladom totožnosti (cestovný pas, alebo občiansky preukaz). Za účelom turistiky sa teda víza nevyžadujú. Maximálna dĺžka pobytu bez nahlásenia pobytu miestnym úradom je 3 mesiace.