.....a tak sa zrodili Atény. V polkruhu belasých vrchov zvažujúcich sa ku moru a dvoch kopcov Lykabettos a Akropolis vznikli Atény, keď bohyňa Aténa vyhrala spor s bohom mora Poseidónom o vládu nad Atikou a Aténami tým, že darovala ľudom olivu, kým Poseidón vodu.
Prvý aténsky kráľ Kekrop, ako rozhodca určil za víťaza bohyňu Aténu, podľa ktorej je mesto aj pomenované. Hovorí sa o nej, že Grékov a najmä Aténčanov milovala, svojich verných nikdy neopustila a ochraňovala. Bola dcérou najvyššieho boha Dia, ktorá sa podľa mýtov zrodila z jeho hlavy a to hneď v plnej zbroji. V gréckom svete bola bohyňou múdrosti, vojny a spravodlivosti. Uctievaná bola ako „Aténa v zbrani“, „Aténa volajúca do boja“, „Aténa Panenská“ a „Aténa víťazná“.
Pred dvoma a pol tisícročiami boli Atény nádherným mestom, o čom nepochyboval ani Homér, ktorý to o nich tvrdil už predtým. Dnes tu síce chýbajú skvostné antické stavby a ani nestretnete uhladených mužov odetých do himationu (dlhý odev na vychádzky a spoločenský styk), ktorí sa rozprávajú o demokracii a tragédii, ale nepochybne i dnes vzbudzuje toto mesto údiv a to nielen jedinečnou Akropolis.
Aj keď tu ľudia žijú už päť tisícročí dnešné Atény sú pomerne moderné s praktickými stavbami, kde dominuje biela farba a mramor. Hlavným mestom sa stali v roku 1834, keď sa Gréci oslobodili spod tureckej okupácie. Tej doby mali len dvetisíc obyvateľov. Srdcom mesta je námestie Syntagma, kde bola kedysi Záhrada Múz a slávny Lykeion, kde mal Aristoteles filozofickú školu. Dnes tu stojí budova parlamentu, pred ktorým je hrob Neznámeho vojaka, čo umrel za slobodu Grécka.