Korfu alebo po grécky Kerkyra je po Kefalónii, druhým najväčším gréckym ostrovom v Iónskom mori. Priliehajú k nemu tri ostrovčeky: na severozápade Erikoussa, Othoni a Mathraki a na juhovýchode ostrovy Paxos a Antipaxos.
Je najzelenším ostrovom zo všetkých 2000 gréckych ostrovov a údajne i jedným z mála na svete s týmto zeleným bohatstvom. Za túto skutočnosť vďačí olivovým stromom, vďaka ktorým je tiež podnebie na ostrove veľmi príjemné pre všetkých turistov aj pre miestnych obyvateľov. Vďaka vlhkosti, ktorú tieto stromy neustále udržujú, je tu zima, a tiež aj leto veľmi príjemné. Ostrov má svoju zvláštnosť nielen v tom, že je neobyčajne zelený, ale i v tom, že je veľmi rôznorodý. Každá strana ostrova má úplne odlišný ráz a je stále na čo pozerať.
Na úplnom severe sú pláže piesočnaté s úplnou rovinou. Smerom do stredu ostrova začínajú kopce a je tu tiež najvyšší vrch ostrova Pandokrator vo výške 906 m n. m. Západ ostrova s centrom v Paleokastritsi očarí krásnym skalnatým pobrežím, ktoré stojí za to v každom prípade vidieť a ktoré je opradené bájami a povesťami nielen o Odysseovi, ktorý tiež na ostrove určitú dobu pobýval. Východ ostrova s rybárskou dedinkou Kassiopi je podľa väčšiny návštevníkov najideálnejším miestom pobytu na kúpanie, spojené s pešími túrami do hôr. Nad dedinkou Kassiopi je najužšie miesto medzi Albánskom a ostrovom Corfu, len 2 km cez more. Juh ostrova má úplne iný ráz. Zatiaľ čo na severe sú okrem olív tiež cyprušteky, na juhu sú zastúpené väčšinou olivy. Ten, kto by chcel spoznať typické prostredie ostrova s tradičným, pre nás dosť zaostalým spôsobom života, mal by ísť práve na zmienený juh. Tu človek na ceste skôr stretne somára či starenku, nesúcu úrodu i nákup na hlave, než autá či dodávky.