Peloponéz je kraj plný olív, slnka, chrámov, majestátnych hôr a dokonalosti pravého gréckeho života. Aj vďaka zásahu ľudí sa tento polostrov stal ostrovom. Leží v južnej časti pevninského Grécka.
Podľa starovekých bájí bol územím, ktoré ovládal mýtický kráľ Pelops. Ten sem prišiel, aby premohol kráľa Oinomausa počas konských závodov v Olympii. Po svojom víťazstve sa Pelops oženil s kráľovou dcérou Hippodameiou a získal tak trón. Jeho potomkovia potom panovali v Mykénach a v Sparte a do dejín sa zapísali svojimi hrdinskými činmi.
Povrch Peloponézu je hornatý, najvyššie pohorie je Taugetos, ktorý dosahuje až 2407 m. V jeho horách tečú rieky Alfeos a Evrotas, o ktorých sa píše aj v gréckej mytológii. Nachádza sa tu tiež najúrodnejšia oblasť Grécka. Tvorí ho 7 provincií a každá z nich je niečím špecifická: Achaia, Argolida, Arkadia, Ilia, Korinthia, Lakoniea a Messenia.
Prvé známky osídľovania Peloponézu sa datujú do obdobia 100 000 rokov pred n.l. Archeológovia objavili zbytky sídlisk zo staršej doby kamennej. Najväčší rozkvet Peloponéz zažil v čase 1600 - 1100 pred n.l., kedy boli postavené Mykény, Plos, Sparta a Tirynth. Práve v Olympii atléti začali súťažiť. Týchto hier sa zúčastňovali súťažiaci zo všetkých gréckych provincií. Úpadok tunajšej kultúry nastáva vojnou medzi Aténami a Spartou. Peloponéz stratil svoju nezávislosť a príchodom Alexandra Veľkého bol začlenený do zjednoteného Grécka. Neskôr sa ho zmocnili Rimania, zničili ho aj barbarské kmene, tiež bol súčasťou Byzancie. Vládli mu aj Frankovia, ktorí tu nechali postaviť v 13. storočí veľa pevností.
Po dobu 500 rokov Peloponéz ovládali Turci, podobne ako ostatnú časť Grécka. Bolo to práve na Peloponéze, kde vypukla vojna za nezávislosť v roku 1821. Po skončení vojny sa stalo hlavné mesto slobodného Grécka, Nafplio, ležiace na východe Peloponézu.
V okolí Nafplia ležia ruiny starej pevnosti Tirynth, kde boli postavené obrovské hradby a palác s veľkým množstvom izieb a chodieb. Dnes slúži ako múzeum pod holým nebom.