India

Ďalekému severu dominujú Himaláje, ktorých súčasťou sú najvyššie vrchy sveta. Od predhoria Himalájí po pohorie Vindhyachal v strednej Indii leží úrodná a husto obývaná nížina. Himaláje prudko klesajú do širokej nížiny rieky Ganga. Himaláje sa ťahajú pozdĺž severného okraja Indie v dĺžke 2500 km.

Ganga je pre hinduistov posvätnou riekou. Tečie na východ cez severnú časť Indie do Bangladéša, kde sa pred Bengálskym zálivom rozvetvuje a vytvára obrovskú deltu.

Západne od Indogangskej nížiny sa nachádza Thárska púšť zasahujúca do Pakistanu. Na Juhu zaberá trojuholníková Dekanská plošina väčšinu strednej a južnej Indie. Približne na 50 % rozlohy Indie je orná pôda. India má  štvrté najväčšie zásoby uhlia na svete a v mnohých častiach sa ťaží ropa a zemný plyn.

India sa delí na 28 štátov, ktoré sa ešte delia na okresy. Každý jeden štát je výnimočný, či už sa jedná o vysokohorské pohorie, nížiny až pobrežné oblasti. Počas britskej nadvlády jednotlivé časti Indie boli riadené Britániou ako i miestnymi panovníkmi. Keď v roku 1947 získala India nezávislosť, rozdelenie krajiny zostala podľa britského vzoru. Pandžáb a Bengálsko boli rozdelené medzi Indiu a Pakistan. V roku 1965 došlo ku reorganizácii hraníc. V roku 2000 vznikli tri nové štáty a v roku 2014 štát Telangána.

Ladakh alebo „Krajina vysokých priesmykov“ je síce neúrodný, ale krásny región, ktorý sa nachádza v severoindickom štáte Džammú a Kašmír. Ladakh má spoločnú východnú hranicu s Tibetom, Lahual a Spiti na juhu a Kašmírskym údolím na západe. Ladakh leží medzi pohorím Kunlun na severe a Himalájami na juhu. Väčšina tunajších obyvateľov sú tibetskí budhisti. Žijú tu však aj moslimovia. Jedná sa o najmenej obývanú časť Indie.

Leh je mesto v Himalájach ležiace vo výške 3500 m. V minulosti bolo významným centrom kráľovstva Ladakh. Leh je spojený viac ako 400 km dlhou cestou s mestom Šrínagar na západe a 470 km dlhou cestou s Manali na juhu. Cesty vedú cez vysoké pohoria pričom dosahujú výšku 5300 m. V zime sú zavalené snehom a neprechodné. V Leh je letisko, ktoré je za priaznivého počasia otvorené a tak spojené s Dillí.

Hlavnou dominantou mesta je kráľovský palác zo 17. storočia, ktorý zostal opustený v 19. storočí po obsadení kašmírskou armádou. Palác má 9 poschodí. V spodnej časti boli stajne a sklady a v horné poschodia boli obývané kráľovskou rodinou. V roku 1983 v Leh bola Japoncami postavená stupa Shanti.

25 km od mesta Leh sa nachádza známy budhistický kláštor Tikse. Najznámejšou častou kláštora je chrám Maitréja s 15 m vysokou sochou. Kláštor bol založený v 15. storočí, má 12 poschodí a 10 chrámov.

Podnebie v Indii sa pohybuje od podmienok podobným arktickým v oblasti Himalájí, cez teplé oblasti pod Himalájami. V krajine sa vyskytujú silné monzúny počas obdobia dažďov a vtedy je vysoká vlhkosť vzduchu. Počasie v hlavnom meste je najpríjemnejšie v októbri, novembri a februári, kedy sú chladnejšie noci a teplé dni. V decembri a v januári môže nastať v noci prekvapivo chladno.

Staroveká India zahŕňala Bangladéš a Pakistan. Civilizácia údolia Indus a rieky Gangy prekvitala najmä v období od roku 2800 a 1800 pred n. l. Bola to civilizácia vyspelá, kde fungovalo poľnohospodárstvo, domestikovali sa zvieratá, vyrábali sa nástroje a zbrane z medi, bronzu a cínu. Dokonca sa obchodovali s krajinami Blízkeho východu.

Najväčšími mestami v údolí Indus boli Mohendžo-dáro a Harappa. V každom z nich žilo asi 40 000 obyvateľov. V tej dobe to boli najväčšie mestá na svete. V strede mesta bol pahorok, ktorý slúžil ako pevnosť. Zároveň tam stála sýpka, slúžiaca ako určitá „centrálna banka“. Tieto zabudnuté mestá boli objavené v 20. storočí. Budovy sa stavali z hlinených tehál vypálených v peciach na drevo. V meste boli tržnice, dielne, skladovacie priestory, domy a chrámy. Domy mali nádvorie, toaletu a studňu.

Roľníci v údolí Indus pestovali jačmeň, pšenicu, bavlnu, melóny a datle. K práci na poli využívali slony a vodné byvoly. Existovalo tu veľmi zručné hrnčiarstvo. A dokonca mali vyspelý systém likvidácie odpadu, či šachty na odpadky. Nie je známe, kto boli títo ľudia ani odkiaľ prišli. Nepodarilo sa rozlúštiť ani ich písmo. Táto civilizácia existovala 800 rokov a zanikla pred 3800 rokmi. Avšak dôvod zániku sa nepodarilo objasniť. Mohlo dôjsť k povodniam, epidémiám, rozpadu obchodu, hospodárstva, získanie moci iných kmeňov, ktoré prišli do Indie zo Strednej Ázie.

Árijci z južnej časti Ruska sa indický subkontinent dostávajú okolo roku 1500 pred n. l. Žili v dedinách, v drevených domoch a svoje bohatstvo vyjadrovali počtom dobytka a oviec. Neboli tak vyspelí ako indické národy, ale boli skôr bojovníci a dobrodruhovia. Jedli hovädzie mäso, pili víno a milovali hudbu a tanec. Dokázali sa usadiť a prijať mnoho spôsobov Indov. V 6. storočí pred n. l. bolo v severnej Indii 16 veľkých kráľovstiev, najvýznamnejšie bolo Magadhské. To dosiahlo vrchol v 4. storočí pred n. l. a zároveň bolo kolískou dvoch náboženstiev – džinismu a budhizmu. Árijci nemali svoje písmo a tak svoje dejiny a tradície prenášali ústne. Takto zachované boli zapísané až neskôr v zbierke Rgvéda, kde je viac ako tisíc hymien v ich jazyku – sanskrtu.

V 1. storočí sa do Indie dostali Kušánovci – nomádi z dnešného Tadžikistanu. Ich najvýznamnejším vládcom bol Kaniška, budhista, ktorý vytvoril tolerantnú spoločnosť a podporoval umenie. V roku 320 n. l. sa na indický trón dostala dynastia Guptovcov, ktorá ovládla väčšinu Indie až na 200 rokov. Svoje sídelné mesto malo v Pátaliputre. Táto dynastia doviedla Indiu k vrcholnému rozkvetu v dejinách Indie. Zaviedli voľnejší systém vlády, keď na miestnej úrovni vládli rádžovia (kniežatá) a nad nimi stál mahárádža (cisár). V 5. storočí bola India rozdrobená na menšie kniežactvá a zostala tak na ďalších 500 rokov, s výnimkou v 7. storočí, kedy bola na 40 rokov zjednotená. V období medzi 2. storočím pred n. l. a 8. storočím n. l. bolo v Ajante vytesaných 29 jaskýň mníchmi, ktorí tu našli útočisko. Je tu množstvo sôch. Jaskyne sú výrazom vrcholnej náboženskej kultúry, kedy sa rozvinula joga a meditácia. Tieto skalné pamiatky objavili britskí dôstojníci pri love tigra v roku 1819. 

V 8. storočí sa sem dostáva islam, v dôsledku čoho vzniká v 11. storočí sultanát Dillí, po ktorom nastupuje Mughalská ríša, kde India dosiahla veľkú politickú jednotu. Náčelníkom Mughalov, bol Bábur, potomok Džingischána a Timúra. Meno Mughal je odvodené od slova Mongol. Bábur bol pôvodne vládcom kniežactva Fergana v Strednej Ázii, ale Uzbeci ho odtiaľ vypudili. Bábur dobyl najsilnejší sultanát Dillí. On a jeho ľudia boli moslimovia. Vďaka svojej šikovnosti a rýchlym koňom porazili oveľa silnejšiu indickú armádu. Bábur, Dillí prehlásil po dobytí za svoje sídelné mesto.

Cisár Akbar nastúpil na trón ako 13 ročný. Bol schopný vládca, ovládol celú severnú Indiu. Aj keď bol moslim, oženil sa s hinduistickými princeznami, aby uzavrel mier. Vytvoril dobre organizovanú ríšu s profesionálnymi správcami. India obchodovala s Afrikou, osmanskou ríšou, Európou a Ďalekým východom. India sa pýšila najväčšou výrobou textilu na svete. Akbar nechal postaviť školy, povolal umelcov z Perzie, chcel zaviesť nové náboženstvo, aj keď bez úspechu. V jeho architektúre sa spojili moslimské a hinduistické prvky, ktoré vynikali v novom hlavnom meste Fatéhpur Sikrí.

Európania sa do Indie dostávajú v 17. storočí, kedy sa slávna Mughlaská ríša rozpadla a vznikajú regionálne štáty. Boj o nadvládu vyhrali Angličania. Aj keď v Indii dochádza v 19. storočí k povstaniam, korunovácia kráľovnej Viktórie za indickú cisárovnú len anglický vplyv viac potvrdila. India svoju nezávislosť získala v roku 1947. Postarali sa však o zavedenie pestovania čaju, ktorý tu má svoju tradíciu i dnes.

Kedysi najdlhšie fungujúce hlavné mesto Mogulskej ríše chránilo niekoľko generácií dynastie Mogulov v Červenej pevnosti, staršej sestry rovnomennej stavby v Dillí. Práve v nej panovník Aurangzeb väznil svojho otca. Ak by sme pokračovali po ceste rieky Jamuny, tečúcej popri tomto monumente, narazili by sme aj na mauzóleum, ktoré svojou krásou predbehlo všetky ostatné pamiatky v Agre aj v širokom okolí, Tádž Mahal. Neodolávajte preto volaniu vašej duše a potešte sa návštevou tohto jedinečného mesta s bohatou minulosťou a krásnou architektúrou.

V štáte, ktorý turistom ponúka toľko lákadiel ako India, musia letoviská o turistov zvádzať neľútostné boje, víťazí len to najlepšie. Trochu tajomne znejúca Goa s tým však nemá problém. Krásnymi plážami, ktoré lemujú takmer celé jej pobrežie a sú preto viac prázdne než zaľudnené, k sebe každoročne privábi tisíce turistov.

Dovolenku tu trávi i indická smotánka. Provincii Goa sa niekedy hovorí India pre začiatočníkov. Ako bývalá portugalská kolónia si stále zachováva trochu „upravenejší“ ráz, ktorý turistom zaručí, že sa vyhnú typickej Indii. Ozajstný turistický boom zažila Goa už pred mnohými rokmi. Medzi 60. a 80. rokmi bola centrom hippies a rebelov z celého sveta.

Megapolis Bombaj na pobreží Arabského mora je indickým centrom obchodu aj zábavného priemyslu. Bombaj je miesto, kde začala fungovať prvá ázijská burza, kde rozkvitá najplodnejší filmový priemysel na svete a kde sa nachádzajú jedny z najdrahších bytov na planéte. Je to mesto extrémov, kde pohárik Martini stojí až osem dolárov, ale kde žije aj osem miliónov obyvateľov v absolútnej biede v zaprášených chudobných štvrtiach. Bombaj je mestom priepastných sociálnych rozdielov.

V severozápadnej časti Indie leží štát Pandžáb, ktorý sa pýši mestom Amritsar s miliónom obyvateľov. Nachádza sa len 25 km východne od hraníc s Pakistanom. Je hlavným obchodným a kultúrnym centrom Pandžábu a tiež dôležitým miestom sikhizmu, kde stojí chrám Harmandir Sahib (Zlatý chrám). Amritsar bol založený v 16. storočí na mieste posvätnej nádrže Amrita Saras, z ktorého pochádza aj terajší názov. V strednej časti nádrže bol postavený chrám a mramorová cesta. Vnútri chrámu je umiestnená svätá kniha sikhizmu – Ádi Granth. V 19. storočí bola horná časť chrámu ozdobená medenou kupolou a pokrytá zlatou fóliou. Odvtedy sa mu hovorí Zlatý chrám. Sikhovia Amritsar považujú za hlavné pútnické miesto.

Kalkata, hlavné mesto štátu Západné Bengálsko, leží na rieke Hooghly, vyše 120 km severne od Bengálskeho zálivu. Je tretie najväčšie mesto v Indii. Mesto je postavené na močiaroch blízko mora, Kalkata a jej predmestia trpia pravidelnými záplavami, najmä v čase monzúnov, od júna do októbra. Postavený tu bol most Howrah, ktorý patrí medzi najväčšie konzolové mosty na svete. S Kalkatou sa spája aj vznik filmového priemyslu. 

Victoria Memorial je najstaršou pamiatkou po britskej nadvláde, kde prebýval britský miestodržiteľ až do roku 1947. Budova má 25 galérií. Ikonou interiéru je klavír, na ktorom hrávala kráľovná Viktória ešte ako dieťa, v budove však nikdy nebola. Jej socha sa nachádza pred budovou. V meste sa nachádza slávny hinduistický chrám bohyne Kálí, ako i katedrála sv. Pavla z 19. storočia, Indické múzeum jedno z najväčších v Ázii z roku 1875 s umeleckými, prírodovedeckými a archeologickými zbierkami.

Chennai známy v minulosti ako Madras je hlavné mesto oblasti Tamil Nadu. Leží na brehu Bengálskeho zálivu, asi 1400 km severne od rovníka. Považuje sa za bránu do južnej Indie. Mesto má stredne veľký umelý prístav a širokú piesočnatú pláž, ktorá sa tiahne stovky kilometrov pozdĺž pobrežia. Okolitá krajina je prevažne rovinatá pobrežná nížina, kde sa pestuje najmä ryža. Časť roka je zelená a úrodná, ale počas jarných a skorých letných mesiacov suchá a prašná. Podnebie je tropické po celý rok. Významnou pamiatkou mesta je hinduistický chrám Kapaleeshwarar zasvätený pre Šivu. Chrám bol postavený v 7. storočí, má početné svätyne, nachádza sa tu množstvo sál, konajú sa tu denne rituály a to od skorého rána do noci.

Nové a Staré Dillí, to sú dva svety spájajúce sa v jednom meste a odrážajúce celú Indiu, v ktorej sa mieša prastará história so súčasnosťou. Paradoxom pri tom je, že práve nová časť, plná moderných kaviarní a kancelárií nadnárodných spoločností, je tou najstaršou.

Preto pamiatky a rôzne odrazy kultúry nájdete na území oboch týchto svetov. No a miest, ktoré by ste nemali vynechať, je tu neúrekom. Patrí medzi ne napríklad Červená pevnosť, Indická brána, najväčšia indická mešita Jama Masjid, či Strieborný trh, ktorý ponúka tú najautentickejšiu atmosféru. Obísť nemožno ani prvé perzské záhrady v Indii, ktoré ukrývajú Humajúnovu hrobku, tá sa preslávila aj ako predloha pre známy symbol lásky, Tádž Mahal.

India je subkontinent, na ktorom sa striedajú tri obdobia - horúce, vlhké a chladné. Klimatické podmienky sú rozdielne na juhu a na severe.Oblasť okolo hlavného mesta Dillí:
Leto (apríl – máj) veľmi horúce, teploty okolo 40-50°C
Monzún (jún - september) - dažde a veľmi vysoká vlhkosť
Jeseň (október – november) – vhodné na cestovanie 
Zima (december – marec) – hlavná turistická sezóna (aj v prímorských letoviskách) 

Do Indie je možné cestovať množstvom leteckých spoločností ako napr. Air India (priame spojenie z Viedne v trvaní cca 7 hodín 15 min.), Lufthansa, Swiss, Turkish Airlines, Aeroflot, Qatar Airways, Etihad, Fly Dubai a ďalšie.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Dillí, 50-M, Niti Marg, Chanakyapuri, New Delhi 110021

Tel: +91 1126889071, +91 1126885340, +91 1126111075
Mobil: +91 9818799477 len pre nahlasovanie život ohrozujúcich prípadov, úmrtí, hospitalizácií, policajného zadržania a iných vážnych situácií občanov SR. Neslúži na poskytovanie informácií a termínov)
E-mail: emb.delhi@mzv.sk

Slovenskí občania pri vstupe do Indie podliehajú vízovej povinnosti (všetky druhy pasov). Cestovný pas musí mať minimálne 6-mesačnú platnosť. Potvrdenie o očkovaní sa nevyžaduje s výnimkou cestujúcich, ktorí prichádzajú z oblastí výskytu žltej zimnice (Afrika, Južná Amerika).
Žiadosť o e-Visa sa podáva elektronicky na stránke https://indianvisaonline.gov.in/visa/tvoa.html. O víza možno požiadať najviac 120 dní pred cestou. K on-line žiadosti je potrebné doložiť sken fotografie (jpg), sken dátovej stránky pasu (pdf), resp. skeny ďalších dokumentov (v závislosti od typu víz). Poplatok za žiadosť sa uhradí cez internet debetnou/kreditnou kartou MasterCard alebo Visa najneskôr 4 dni pred odletom do Indie. V súčasnosti je poplatok za e-Visa 80 USD. 

Najneskôr do 72 hodín od podania žiadosti a uhradenia poplatku príde žiadateľovi e-mail obsahujúci súhlas alebo nesúhlas s udelením víz. Elektronické oprávnenie na udelenie víz je potrebné vytlačiť a predložiť ho pri pasovej kontrole na letisku. S elektronickým oprávnením na udelenie víz možno do Indie vstúpiť na 24 letiskách a v 3 prístavoch.

• tovar určený na osobnú spotrebu alebo na darčeky
• 100 ks cigariet, 25 cigár, 125 g tabaku
• 2 l alkoholických nápojov
• 2 domáce zvieratá na osobu (v prípade zmeny trvalého bydliska do Indie po dvoch rokoch v zahraničí s certifikátom zdravotného stavu z krajiny pôvodu a kontrolou z karantény

Letecká doprava – pomerne rozšírená medzi veľkými mestami resp. najnavštevovanejšími turistickými atrakciami.
Železničná doprava – Pre cestovanie v rámci Indie je možné využiť hustú železničnú sieť. Železnice ponúkajú rôzne typy tried, z hľadiska bezpečnosti a hygieny je najvhodnejšie využiť najvyššiu triedu. V závislosti od počasia je vhodné zvoliť vozne s klimatizáciou – označenie AC (air-conditioned). 
Aktuálne informácie nájdete na oficiálnych stránkach železníc. Lístky na vlak si môžete zakúpiť elektronicky cez portál www.irctc.co.in. Registrácia je zdarma a vyžaduje si bankovú kartu. Po vytvorení rezervácie je možné kontrolovať stav on-line. Odporúčame skorú rezerváciu lístkov vzhľadom na veľkú vyťaženosť vlakov.
Autobusová doprava – je rozšírená, avšak vzhľadom na kvalitu ciest a hustotu premávky je cestovanie zdĺhavé. Vozový park je rôzny, od moderných autobusov (Volvo, Mercedes) po neklimatizované zastarané autobusy. Väčšina indických štátov má množstvo štátnych spoločností, cestovanie ktorými je možné zabezpečiť on-line alebo v cestovných kanceláriách. Obstaranie cestovných lístkov súkromných autobusových spojení je možné napr. prostredníctvom stránky www.redbus.in.
Prenájom vozidiel  – vo všetkých častiach Indie je možné prenajať si automobil aj so šoférom. V prípade prenajatia vlastného automobilu je potrebný medzinárodný vodičský preukaz. V porovnaní so Slovenskom je rozdiel v jazde na opačnej strane cesty. Jazda po indických cestách je náročná a nebezpečná, tento spôsob prepravy odporúčame iba skúseným vodičom. 

Doprava v mestách

Taxi – cenovo najvýhodnejšie a najbezpečnejšie sú moderné služby, ktoré využívajú mobilné aplikácie, majú presné sadzby a sú monitorované. Klasické taxíky je možné zastaviť na ulici, sú však relatívne drahšie, cenu sa obyčajne dohaduje.
Rikše (autorickshaw, tuktuk) - veľmi rozšírené, pomerne lacné, cenu prepravy odporúčame dohodnúť vopred. Sadzba sa zvyšuje v nočných hodinách. Nepohodlné pri dlhších trasách, osobitne v období zimy, monzúnov alebo rizikového stavu ovzdušia.
Metro – rozvinuté iba v metropolách (Bangalúr, Dillí, Bombaj, Chennai, Ahmedabad, Bhopal, Indore, Hyderabad atď) – pri vstupe do metra je nevyhnutné podrobiť sa bezpečnostnej kontrole.
Autobusy, trolejbusy, električky - nepohodlné z dôvodu neprepracovaného a pomerne neprehľadného systému, zastaraného vozového parku a nadmernej vyťaženosti.

Oficiálnou menou v Indii je indická rupia (Indian Rupee – INR alebo Rs.) Rupiu nie je možné kúpiť mimo územia Indie. Peniaze možno zameniť na letisku, v bankách alebo vybrať hotovosť z bankomatu (ATM). Väčšina bankomatov vydáva hodnotu max. 10 000 INR (cca 130 EUR).