Irán

70 km východne od hlavného mesta Teherán a 70 km južne od Kaspického mora leží 19. najvyšší vrch sveta, Damavand. Je to vyhasnutá sopka, ktorá sa dvíha do výšky 5610 m. Na svahoch sopky sú fumaroly a tiež horúce pramene. V perzskej mytológii mal dôležité postavenie, pretože sa verilo, že tu bol uväznený trojhlavý drak Aži Daháka.

Irán je rozľahlá krajina s rôznymi preliačinami a náhornými plošinami. Hornatá je západná časť, kde sa nachádza pohorie Kavkaz, Zagros a Albros. Východ Iránu tvoria púšte, ako napríklad Dasht-e Kavir. Rovinatejšia časť sa nachádza pri Kaspickom mori a tiež pri Perzskom zálive.

Krásu púšte a dokonalé ticho predstavuje aj púšť Kalut Shahdad. 

Irán je islamskou republikou od roku 1979 a okrem Vatikánu je jediným náboženským štátom na svete. Moc je v rukách duchovného vodcu, ktorého volí Rada expertov. Tento najvyšší vodca menuje najvyššieho sudcu a tiež je veliteľom ozbrojených síl.

Na čele krajiny stojí prezident, ktorého si volia obyvatelia na obdobie 4 rokov. Duchovný vodca má právo odvolať prezidenta. Obyvateľstvo Iránu tvoria Peržania, Azerovia, Gílanci, Mázanderánci, Kurdi, Arabi a Turkmeni. Úradným jazykom je perzština, ktorá patrí do indo-európskej jazykovej skupiny. Tomuto jazyku rozumejú napríklad v Tadžikistane alebo v Afganistane.

Obľúbená je medzi miestnymi obyvateľmi časť Mazandaran, ktorá sa nachádza na južných brehoch Kaspického mora. Oblasť tvorí až 338 km pobrežia, minerálne pramene, vodopády a jaskyne. Nachádzajú sa tu roviny, prérie ale aj dažďové lesy a ťahá sa až ku pohoriu Elburz a najvyššej hore Damavand. Provincia sa vyznačuje mierne subtropickým podnebím, kde priemerné teploty v lete sú okolo 25 °C a v zime okolo 8 °C. Na horách v zime nasneží, ale len zriedka padá pri mori. Nachádzajú sa tu napríklad aj ryžové polia.

Isfahan je tretím najväčším mestom Iránu. Miestne námestie Nakš – e džahán je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Mesto sa nachádza v úrodnej nížine okolo rieky Zájande rúd, na úpätí pohoria Zagros.

Archeologické výskumy na tomto území odhalili niekoľko artefaktov z obdobia mezolitu, neolitu, doby bronzovej a železnej, prvé osídlenie je však možné datovať už do staršej doby kamennej. V súčasnosti sa jedná o jedno z najvýznamnejších centier Iránu. Centrum mesta tvorí námestie Nakš – e džahán. Známy je ďalej bulvár Čahár bágh – e Abbásí. Ďalej sú to paláce Alí Chapú, Čehel Sotún či Hašt Behešt – palác ôsmych rajov a taktiež viacero mešít, napr. Šáhova mešita, mešita šejka Loftolláha alebo Piatočná mešita.

Staroveké mesto v dnešnej iránskej provincií Fars. Za vlády achaimenovskej dynastie bol Persepolis metropolou Perzskej ríše. Zakladateľom mesta bol tretí achaimenovský veľkokráľ Dareios I. Archeologické dôkazy poukazujú že najstaršie základy mesta sú z r. 515 pred naším letopočtom. Hlavným pozostatkom niekdajšieho mesta je rozľahlý palácový komplex. Celý súbor palácových budov bol zničený v roku 330 pred naším letopočtom Alexandrom Veľkým, ktorý vraj Persepolis podpálil ako odplatu za zničenie Atén Xerxovými vojskami pri grécko – perzských vojnách v 5. storočí pred naším letopočtom.

Mesto sa od začiatku plánovalo ako veľká metropola so svojím veľkolepým centrom a rezidenciou kráľov. Jeho koniec prišiel nečakane v roku 330 pred n. l. keď ho dobyl a vypálil Alexander Veľký. Svojho znovuzrodenia sa dočkal v 20. storočí a jeho skvostné brány sú tak k videniu. Tie kedysi strážili veľké okrídlené kamenné býky. Na reliéfoch sú postavy kráľa a jeho dvor s úradníkmi a sluhami. Schodisko zdobia postavy vojakov a ľudí, ktorí kráľovi prinášajú dary a dane.

Kashan je mesto v Isfahane v Iráne. Medzi 12. a 14. storočím bol Kashan významným centrom na výrobu hrnčiarskych výrobkov a kachličiek.

Kashan sa rozdeľuje na dve časti, hornatú časť a púštnu. Na západe je Kashan v susedstve s dvomi najvyššími vrchmi v Karkaskom pásme, a to horou Gargash na juhozápade Kashanu a horou Aderhaal na západe Kashanu. Na východnej strane Kashanu sa nachádza hlavná púšť Iránu, pre ktorú je mesto známe. Od 9. augusta 2007 sú záhrada Fin a archeologické nálezisko v Kashane zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Hlavným púštnym mestom v provincií Yazd v Iráne je toto antické mesto, ktorého základy siahajú do predislamského obdobia. Bol hlavným mestom Iránu v dobe vlády Mozaffarovcov, odkiaľ pochádzal aj zakladateľ tejto dynastie. Jeden z najstarších hradov v Iráne je Narin ghaleh v Meybode, ktorého vznik sa datuje ešte pred Sassanidmi. Antický hrad bol postavený na vrhu kopca Galeen. Veľa dôležitých básnikov, kňazov a politikov pochádza z Meybodu.

Jedno z najstarších miest v Iráne. Historické jadro mesta je od roku 2017 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Tunajšia klíma je veľmi suchá. Podľa názoru rozšíreného medzi obyvateľstvom založil Yazd perzský kráľ Yazdkart I., v skutočnosti však bolo mesto v 5. storočí už dávno jedným z kultových centier Zoroastrismus (dualistické náboženstvo). Jeho počiatky siahajú určite do doby pred naším letopočtom, niektorí historici považujú za zakladateľa Alexandra Veľkého, iný Achaimenovcov.

Yazd je dodnes centrom starej perzskej viery. Najstaršou časťou Yazdu je Staré Mesto, v ktorom strede stojí monumentálna Piatočná mešita z 12. storočia. V južnej časti Starého Mesta sa nachádza starý bazár, ktorý je plný labyrintových krytých uličiek a prepojených nádvorí. Zoroastrismus sa v Yazde prezentuje najvýznamnejším chrámom Ataš Káde a Vežami ticha, ktoré stoja na vrcholku za mestom a slúžili k pochovávaniu.

Passargadae bolo hlavným mestom starovekej Perzskej ríše a miesto posledného odpočinku jej zakladateľa Kýra II. Mesto bolo založené okolo roku 546 pred naším letopočtom. Podľa nedávnych zistení bolo mesto postavené tak, aby odolalo silnému zemetraseniu. Najvýznamnejšou pamiatkou je hrobka Kýra II. Počas islamskej invázie do Iránu chceli hrobku zničiť arabské vojská. Správcovia ju strážili a presvedčili Arabov, že ide o hrob matky kráľa Šalamúna. Arabi hrobku ušetrili a ozdobili veršami z Koránu a nazvali ju ”Hrobka matky kráľa Šalamúna.” V roku 2004 bola archeologická lokalita zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Mahan je mestečko v Kermánskej provincií, 30 km od Kermanu. V mestečku sa nachádzajú pamiatky ako Shah Nematollah Vali Shrine – historický komplex, v ktorom sa nachádza mauzóleum Shah Nematollah Vali, slávneho iránkeho mystika a básnika, Karavan Sarai – impozantná budova s dobrým výhľadom zo strechy, Historický dom, ktorý má pôvodnú podobu, záhrada Shahzade – historická perzská záhrada, má 5,5 hektárov, má obdĺžnikový tvar a je oplotená stenami.

Je hlavným mestom Kermánskej provincie. Je desiatym najľudnatejším mestom v Iráne. Mesto je najväčšie a najrozvinutejšie v Kermánskej provincií a najdôležitejším v oblasti juhovýchodného Iránu. Kerman je známy pre dlhú históriu a silnou kultúrnou tradíciou a je domovom viacerých historických mešít a Zaroastrianskym ohnivým chrámom. Kerman sa taktiež nachádza na zozname najčistejších miest.

Teherán je hlavné a najväčšie mesto Iránu. Je miestom, kde sa nachádzajú viaceré univerzity, múzea a pamätihodnosti, svoje zastúpenie tu majú viaceré domáce ako aj zahraničné inštitúcie. Je tiež mestom kontrastov, kde sa stretáva história s modernou súčasnosťou vo viacerých smeroch. Južnú časť mesta zaberajú historické štvrte s množstvom pamiatok a pôvodných budov, v severnej časti dominujú moderné architektonické prvky. Medzi významné stavby patrí Golestanský palác v centre mesta obklopený parkom, Audienčný palác – bývalá rezidencia perzských šachov, Palác mramorového trónu a Biely palác.

Námestie Slobody v Teheráne zaberá plochu okolo 50 000 m2 a je to najväčšie námestie v Teheráne a druhé najväčšie námestie v Iráne. V centre námestia sa nachádza veža Azadi, ktorá má výšku 50 m. Pred Iránskou revolúciou sa nazývalo Námestie Shahyad. Námestie bolo miestom demonštrácií, ktoré viedlo k revolúcií 12. decembra 1979.

Veža Milad je vysoká 435 metrov a je najvyššou vežou v Iráne a piatou najvyššou vežou na svete. Výstavba začala v roku 2000 a skončila v roku 2007. Veža má 12 poschodí a zaberá plochu 12 000 m2. Anténa je vysoká 120 m. Vo veži sa nachádza najväčšia reštaurácia a rozhľadňa vo veži na svete. Jej kapacita je 400 osôb. Vo veži sa nachádza aj obchodné centrum a hotel.

Archeologické múzeum v Teheráne, ktoré mapuje vývoj kráľovských ríši na iránskom území od staroveku je dokonalou ukážkou histórie tejto krajiny. Nachádza sa tu zbierka architektonických exponátov z doby existencie starovekej Elamskej ríše, ako aj reliéfy z Achaimenovského mesta Persepolis a zbierka exponátov doby partskej, sásanovskej a islamskej.

V hlavnom meste sú i pekne upravené záhrady a parky ako napríklad záhrady Ferdos, kde sa nachádza i kaštieľ, ktorý dnes funguje ako Múzeum kina.

Najvhodnejšia doba na poznávanie Iránu je na jar a jeseň. Irán má púštnu a stepnú klímu s ubúdajúcimi zrážkami zo severozápadu na juhovýchod. Len pri Kaspickom mori je celoročne vlhko. Priemerná teplota v januári je v Teheráne 2° C, v júli 30° C.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Teheráne, No, 72 Moghadassi Street, Bahonar Street, Niavaran, Post Code: 1971836199, Teherán, PSČ: P.O.Box 19395-6341

Tel.: +98 2122740466, +98 2122733706, +98 9123848971 (pohotovostný mobil)
Email: emb.tehran@mzv.sk

Pre vstup do krajiny sú potrebné víza podľa charakteru pobytu (turistické, biznis, študentské, pracovné atď.) Občania SR plánujúci cestu do Iránu majú možnosť získať ich cez iránske veľvyslanectvá a v prípade turistických víz, aj po prílete na medzinárodne letisko Imam Khomeini v Teheráne – tzv. letiskové víza. 

Ak máte v pase, s ktorým žiadate o vstup do krajiny izraelské víza, iránske víza vám nebudú udelené.

Je zakázané mať u seba knihy, ktoré sú motivované politicky voči Iránu, porno časopisy a alkohol. 

V Iráne nefungujú kreditné/debetné karty. Treba si zobrať so sebou hotovosť na celý pobyt. Maximálna hotovosť ktorú môžu cudzinci priniesť do krajiny ak idú letecky je 5000 Eur, príp. ekvivalentná čiastka v inej mene. Po zemi alebo loďou maximálna hotovosť je 2000 Eur príp. ekvivalentná čiastka v inej mene. V prípade väčšej sumy je nutná po prílete deklarácia.

Nie je pravidlom, že najlepšie je mať v hotovosti doláre. Euro je možné všade zameniť a netreba aby si slovenský cestovateľ menil euro na dolár. Takisto iné meny sú povolené.

Diaľnice, cesty druhej triedy sú na pomerne dobrej úrovni, niekde dokonca môžu konkurovať aj tým naším cestám. Situácia sa zlepšuje už aj na vidieku. V závislosti od ročného obdobia, napr. v zime na severe sú niektoré cesty neprejazdné v prípade snehovej kalamity.

Krajina disponuje pomerne veľkou diverzitou dopravných liniek, či už sa jedná o vnútroštátne lety, autobusové spoje, pripadne vlakové spojenie.

Vlaky spájajú najväčšie iránske mestá. V roku 2019 pridali 456 nových vagónov a lokomotív a v roku 2020 ďalších 56. Vlaková sieť sa neustále rozvíja a do budúcna sa pracuje na novom spoji pre turistov, kedy si všetky hlavné turistické miesta cudzinec bude môcť navštíviť len vlakom. Vlaky majú na dobrej úrovni, disponujú aj lôžkovými vagónmi.

Autobusy majú takisto od najnižšie kategórie po VIP autobusy. Najlacnejším dopravnými prostriedkom sú zberné taxíky príp. minibusy, kde sa čaká kým sa naplnia všetkými pasažiermi. Väčšina dopravných spojov premáva aj v nočných hodinách.

Oblečenie

Irán je islamská krajina riadiaca sa okrem písaných zákonov aj náboženským zákonom šaría a nepísanými morálnymi pravidlami.

Každá žena staršia ako 12 rokov musí mať pri vstupe do krajiny a počas celého pobytu v nej zahalené vlasy, krk, hrudník, ruky po zápästia, nohy po členky a nosiť nepriesvitné a nie príliš priliehavé oblečenie. Vrchná časť odevu by mala siahať minimálne do polovice stehien. Hidžáb -  šatka alebo šál zakrývajúci ženám vlasy a krk, sa z hlavy skladá iba pri vstupe do vlastnej izby. V praxi je síce možné pozorovať uvoľňovanie uvedených pravidiel obliekania, vo vlastnom záujme však odporúčame dodržiavať miestne zvyklosti. Muži môžu mať oblečené tričko s krátkym rukávom avšak tielko a krátke nohavice (akejkoľvek dĺžky) sú neprípustné. Nosenie džínsov je v prípade mužov aj žien úplne bežné.

Fotografovanie
Pri pobyte v Iráne je absolútne nevyhnutné, aby sa turisti a cestovatelia striktne vyhli fotografovaniu štátnych úradov, vojenských objektov, mostov, priehrad, letísk, komunikačných, technických a iných zariadení a prístrojov, a tiež miest kde platí zákaz fotografovania. Je dôležité, aby turisti a cestovatelia zvážili fotografovanie na miestach, kde nevedia odhadnúť charakter fotografovaného objektu, a v prípade, že je na mieste príslušník bezpečnostného zboru, si vopred overili možnosť fotografovať. Za fotografovanie strategicky dôležitých objektov hrozí cudzincom v Iráne obvinenie zo špionáže a s tým spojený trest odňatia slobody!

Ceny základných domácich potravín pod vplyvom inflácie každý rok stúpajú, no napriek tomu je cenová hladina zatiaľ nižšia ako na Slovensku. V krajine sa predávajú potraviny všetkého druhu, import zo zahraničia sa zvyšuje. Vzhľadom na niekoľko rokov trvajúce sucho sa zhoršuje kvalita vody vo vodovodnom potrubí, doporučuje sa piť vodu iba balenú alebo prevarenú, avšak voda z vodovodného kohútika je pitná. Je rozumné vyberať si reštaurácie, v ktorých sedia vo väčšom počte domáci, pretože sa tým zvýši šanca, že jedlo bude čerstvé.