Litva je najväčšou krajinou spomedzi pobaltských štátov o rozlohe cez 65 000 km2. Jej prírodné podmienky ju už v dávnej minulosti predurčili, že sa stala jednou z najvplyvnejších krajín v oblasti. Jej povrch tvoria rovinaté plochy, opracované ľadovce a zvlnené nížiny. Najvyšší vrch Jouzapines kalnas meria 292 m.
Strednú časť krajiny dotvárajú rieky a močiare. Má pomerne málo lesov a to len jednu tretinu územia. Dĺžka pobrežia činí 100 km, pričom polovicu zaberá jediné prírodné dedičstvo krajín Pobaltia, a to 98 km dlhý a maximálne 4 km široký piesočnatý polostrov Kurská kosa.
V období stredoveku patrila východná časť Európy až po Čierne more pod vládu veľmi vplyvného Veľkého litovského kniežatstva. Jeho hlavné mesto Vilnius vzniklo vo vnútrozemí, pretože sa tu križovali obchodné trasy.
Na východe krajiny leží národný park "Vysočina", ktorý má cez 120 jazier, ktoré sú spojené potokmi a tiež je oblasť pomerne rovinatá. Loďou je možné prejsť 35 - 70 km po jazerách. Nachádzajú sa tu vyrezávané litovské kríže, časté je zobrazenie Krista. V každej dedine sú drevené, krásne vyrezávané.
V tejto oblasti sú úle, včelárske múzeum, pozoruhodná je aj drevená architektúra domov, pričom prevládajú aj dnes tradičné opravy drevených šindľov ručne.
Polostrov Kurská kosa je jedinečným národným parkom s pieskovými dunami. Aj miestni obyvatelia tu žijú po stáročia svojimi zvykmi a tradíciami. Tu sa vyskytuje údajne najväčšie nálezisko jantáru na svete. Polostrov pokrývajú borovicové lesy, piesočné duny a preto sa nazýva aj "Baltickou Saharou". Litovská časť zaberá 265 km2 a ostatná časť patrí Rusku.
Tunajší obyvatelia sa dlho snažili zastaviť pohyb piesku, ale kým vysadili borovice, trávu a tymian, piesok im zasypal 14 dedín. Tieto rastliny však spevnili piesok a tiež spomalili vietor, ktorý ho prenášal. Kedysi sa tu nachádzal listnatý les s dubmi, lipami a brezami, avšak v 13. storočí rád Nemeckých rytierov ho vyrúbal, čím začala erózia pieskového pásu, ktorý oddeľuje záliv od mora. Duny dosahujú výšku cez 50 m.