Litva je najväčšou krajinou spomedzi pobaltských štátov o rozlohe cez 65 000 km2. Jej prírodné podmienky ju už v dávnej minulosti predurčili, že sa stala jednou z najvplyvnejších krajín v oblasti. Jej povrch tvoria rovinaté plochy, opracované ľadovce a zvlnené nížiny. Najvyšší vrch Jouzapines kalnas meria 292 m.
Strednú časť krajiny dotvárajú rieky a močiare. Má pomerne málo lesov a to len jednu tretinu územia. Dĺžka pobrežia činí 100 km, pričom polovicu zaberá jediné prírodné dedičstvo krajín Pobaltia, a to 98 km dlhý a maximálne 4 km široký piesočnatý polostrov Kurská kosa.
V období stredoveku patrila východná časť Európy až po Čierne more pod vládu veľmi vplyvného Veľkého litovského kniežatstva. Jeho hlavné mesto Vilnius vzniklo vo vnútrozemí, pretože sa tu križovali obchodné trasy.
Na východe krajiny leží národný park "Vysočina", ktorý má cez 120 jazier, ktoré sú spojené potokmi a tiež je oblasť pomerne rovinatá. Loďou je možné prejsť 35 - 70 km po jazerách. Nachádzajú sa tu vyrezávané litovské kríže, časté je zobrazenie Krista. V každej dedine sú drevené, krásne vyrezávané.
V tejto oblasti sú úle, včelárske múzeum, pozoruhodná je aj drevená architektúra domov, pričom prevládajú aj dnes tradičné opravy drevených šindľov ručne.
Polostrov Kurská kosa je jedinečným národným parkom s pieskovými dunami. Aj miestni obyvatelia tu žijú po stáročia svojimi zvykmi a tradíciami. Tu sa vyskytuje údajne najväčšie nálezisko jantáru na svete. Polostrov pokrývajú borovicové lesy, piesočné duny a preto sa nazýva aj "Baltickou Saharou". Litovská časť zaberá 265 km2 a ostatná časť patrí Rusku.
Tunajší obyvatelia sa dlho snažili zastaviť pohyb piesku, ale kým vysadili borovice, trávu a tymian, piesok im zasypal 14 dedín. Tieto rastliny však spevnili piesok a tiež spomalili vietor, ktorý ho prenášal. Kedysi sa tu nachádzal listnatý les s dubmi, lipami a brezami, avšak v 13. storočí rád Nemeckých rytierov ho vyrúbal, čím začala erózia pieskového pásu, ktorý oddeľuje záliv od mora. Duny dosahujú výšku cez 50 m.
Prístavné mesto na pobreží Baltského mora je najdôležitejším dopravným uzlom v celej krajine, pretože spája lodnú, železničnú a pozemnú trasu z východu na západ. Rybolov a práca na lodiach živ väčšinu obyvateľstva tohto mesta. V historickej časti mesta nájdete budovy, ktoré pochádzajú až z 13. storočia. Lákadlom tohto mesta je najmä Námorné múzeum, v ktorom sa nachádza obrovské akvárium, výstava morskej fauny, cicavcov a morských vtákov. V akváriu uvidíte aj rôzne bezstavovce a sladkovodné ryby.
Mesto Trakai je od hlavného mesta Vilnius vzdialené necelých 30 km. Je to pestré mestečko, ktoré leží v nádhernom prírodnom prostredí s krásnymi scenériami v každom ročnom období.
Tunajší hrad Trakai bol postavený v 14. storočí a slúžil litovským kniežatám. V 17. storočí hrad upadal a až v polovici 20. storočia bol rekonštruovaný. Dnes slúži ako historické múzeum.
Na hrade vyniká hlavne jeho gotická architektúra. Je postavený na malom ostrove na jazere Galve, čo je zároveň najhlbšie litovské jazero. Hrad z každej strany vypadá ako z rozprávky. Na hrad vedie cesta cez dlhý drevený most. V zime keď jazero zamrzne, krajina sa mení na ľadové kráľovstvo. V letom období tu bývajú stredoveké festivaly, koncerty a rôzne kultúrne podujatia.
Hora krížov dostala svoj názov kvôli tomu, že na tomto mieste nájdete tisícky rôznych krížov. Prvé kríže stáli na tomto mieste už na začiatku 19. storočia na pamiatku obetí poľského povstania. Kríže v Litve sú nie len náboženským symbolom, ale aj symbolom národnej identity. O Hore krížov kolujú rôzne legendy. Jedna hovorí o tom, že prvý kríž na tejto hore osadil jeden otec, ktorý mal ťažko chorú dcéru a chcel aby sa vyzdravela. Miesto má veľmi tajomnú atmosféru, najmä keď horu navštívite skoro ráno, kedy je počuť jedine občasné cvaknutie fotoaparátov alebo šuchot krížov v miernom vetre.
Najrušnejšie letné letovisko v Litve s piesočnatou plážou. Legenda vraví, že na úpätí kopca za Palangou kedysi žila krásna kňažná, ktorá obľubovala zakladať požiare. Tento kopec je veľkou zaujímavosťou mesta Palanga. Okrem kopca tejto kňažnej sa v meste nachádzajú i iné zaujímavé miesta ako napríklad krásne múzeum jantáru alebo múzeum psov. Ak chcete zažiť trochu romantiky, prechádzka po móle určite splní vaše očakávania. Ak máte radi umenie, určite vás zaujme múzeum sochárstva.
Najväčšie etnografické otvorené múzeum v Európe sa nachádza práve v Litve a nachádza sa pri lagúne Kaunas, 30 km od mesta Kaunas a 80 km od hlavného mesta. Cez múzeum je možné sa zoznámiť s históriou Litvy a to v jej rôznych regiónoch, Dainava, Sudovia, Samogitia a Vysočina. Tunajšie domy vypovedajú o zvykoch a tradíciách. Vnútri domov sú rôzne úžitkové predmety pochádzajúce z 18. a 19. storočia.
Vilnius je hlavné mesto pobaltského štátu, Litvy. Pre svoju architektúru bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pred druhou svetovou vojnou bolo toto mesto najväčším židovským centrom v celej Európe. Napoleon dokonca toto mesto nazval ako ,,Jeruzalem severu''. Vilnius je známy svojou architektúrou. Hoci je väčšina mesta postavená v barokovom štýle, nájdeme tu aj príklady gotiky či renesancie. Okrem nádherných historických budov tu nájdeme aj rôzne parky, záhrady či prírodné rezervácie, ktoré tvoria skoro až polovicu mesta.
Mesto Vilnius, známe kedysi pod názvom Vilno leží vo výške 112 m v juhovýchodnej časti Litvy medzi lesami na sútoku riek Neris a Vilnelé. Od názvu rieky Vilnelé je odvodený aj názov hlavného mesta. Stará litovská legenda hovorí, že knieža Gediminas mal sen o love, keď uvidel na kopci stáť železného vlka. Mudrci mu sen vyložili tak, aby na kopci postavil hrad a pod ním mesto. Knieža tak nakoniec aj urobil a previedol svoje sídlo z Trakaja na toto miesto v 14. storočí. Sem začal pozývať obchodníkov z nemeckého územia, od ktorých očakával rýchly rozvoj obchodu, remesiel a mesta. Mesto však viackrát napadli križiaci a tak boli postavené na obrany hradby, brány a veže. Vrchol mesto zažilo v 16. storočí, za vlády posledného Jagellovca, Žigmunda II. Augusta, ktorý sem presťahoval aj svoj dvor z Krakova. Tak dosiahol spojenie Poľského kráľovstva s Litovským. V tom období bol Vilnius najväčším východoeurópskym mestom, kde sa razili minci, prekvital humanizmus, čo zároveň prispelo ku založeniu univerzity.
V 17. storočí do mesta vtrhla ruská armáda cára Alexeja I. a vypálila 45% domov. V 18. storočí dochádza k barokovej obnove mesta. Na konci 18. storočia sa stalo hlavným mestom Litovskej gubernie ako bol pripojený k Rusku. Začiatkom 20. storočia hlavným mestom Litvy bol Kaunas. Vilnius sa stal piatym najväčším mestom Poľska. V roku 1939 bola Litva obsadená Rusmi a nastolili okupačnú správu, pričom za hlavné mesto zvolili Vilnius. V roku 1990 litovský parlament vyhlásil nezávislosť Litvy od ZSSR a Vilnius sa ostal hlavným mestom, ktoré je od roku 1994 zapísané na zozname UNESCO.
Ideálne obdobie na poznávanie Litvy je v jarných a letných mesiacoch, kedy sú aj príjemné teploty. Prevláda mierne prímorské podnebie. Zima, hlavne v prímorských oblastiach, je mokrá, so snehovými prehánkami (najmä vo februári ) a s teplotami málokedy nižšími ako -5° C, letá sú krátke a mierne, teplota dosahuje 28 – 30° C, máj je považovaný za obdobie dažďov a v septembri už je potrebné počítať s rýchlo sa meniacim počasím, vetrom a jesennými dažďami.
Let trvá cca 2 hodiny.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rige, Smilšu iela 8, 1050 Riga, Lotyšsko
Tel: +371 67814280
E-mail: emb.riga@mzv.sk
Slovenskí občania plánujúci cestu do krajiny (vrátane detí) musia mať platný vlastný cestovný pas alebo občiansky preukaz.
Platia predpisy EÚ, pri prevoze tovaru cez vnútornú hranicu EÚ sa vykonáva colná kontrola len v prípade, že colné orgány majú informácie o pašovaní zakázaného tovaru.
Letecké spojenie: je možné použiť priame spojenie Viedeň - Vilnius, prípadne z Viedne cez Kodaň, cez Prahu do Vilniusu alebo linku Budapešť – Riga -Vilnius. Pozemné spojenie: Cestnou sieťou je vzdialenosť Bratislava - Vilnius približne 1100 km cez Českú republiku a Poľsko. Doprava v hlavnom meste: Vo Vilniuse je dobre rozvinutá mestská hromadná doprava (autobusy, trolejbusy).
Brána úsvitu vás vpustí do Starého mesta Vilniusu z južnej strany. Je jedinou zachovanou bránou z deviatich brán do mesta a vďaka tomu sa zapísala do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho je jednou z najdôležitejších historických a náboženských pamiatok v celej Litve. Vo vnútri brány sa nachádza ikona Panny Márie, ktorá má ževraj liečivé sily. Bránu uznáva katolícka i ortodoxná cirkev a kúsok od nej sa nachádzajú tri kostoly.
Vo Vilniuse sa nachádza veľa zaujímavých miest, no medzi najzaujímavejšie patria Katedrála sv. Stanislava a sv. Vladislava, Staré mesto a Gediminasov hrad. Katedrála sv. Stanislava a sv. Vladislava je rímskokatolícka katedrála nachádzajúca sa v historickej časti mesta. Chrám niekoľkokrát zhorel no vždy ho zrekonštruovali. Staré mesto Vilniusu je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Staré mesto je doslova posiate zvonicami kostolov. Gediminasov hrad bol spočiatku postavený z dreva a neskôr bol spevnený kamennými múrmi. Na začiatku 20. storočia bol hrad skoro úplne zničený, no vďaka rekonštrukčným prácam sa ho podarilo zachovať.
Kaunas je druhé najväčšie mesto Litvy. Mesto je totiž centrom kultúry a nachádzajú sa v ňom rôzne divadlá, múzeá a iné kultúrne inštitúcie. Najznámejšie je štátne divadlo Kaunas. Mesto má i niekoľko parkov a verejných priestranstiev. Kaunas je takisto sídlom rôznych univerzít. Šport má v tomto meste dlhoročné zastúpenie. Už od roku 1920 tu pôsobí futbalový klub LFLS Kaunas, či v roku 1922 sa tu uskutočnil prvý hokejový zápas. Okrem týchto športov tu má zastúpenie i golf, auto-moto šport či jachtársky klub.
Keďže Litva nemá takmer žiadne vyššie pohorie, jaj najväčšou prírodnou zaujímavosťou je polostrov Kurská kosa. Tento piesočnatý polostrov je dlhý až 98 km a na niektorých miestach je široký až 3,8 kilometra. Presne v strede sa delí na litovskú a ruskú časť. Na tomto mieste leží hranica medzi Ruskom a Litvou. Rusi si svoju časť prísne strážia kvôli Kaliningradu, no litovská časť je omnoho zaujímavejšia. Nachádzajú sa tu totiž najznámejšie piesočnaté duny v Európe.